Opat dalsia tema z radu outsiderov..Neviem sa zoznamit, nadviazat a udrziavat kontakty, mam malo priatelov. Mam uz 20 rokov a este som nemala ziadny vztah. Mrzi ma to, ked vidim tie stastne pariky /alebo aspon naoko stastne/ okolo seba. Na druhej strane ma to aj nemrzi lebo akosi s mojim labilnym rozpolozenim viem zeby ten vztah bohvieaky nebol. Snazim sa utvrdzovat samu seba ze samemu je cloveku najlepsie, venujem sa skole a hojnemu poctu svojich aktivit ale nefunguje to..A snazim sa aj tak nadalej o zmenu len uz pridlho a bezvysledne..len sa bojim ze toto bude trvat vecne..zmena neprichadza, ja s tym neviem pohnut nech sa akokolvek snazim, proste neviem co dalej..
Som osamela ..
oslepena - nie sú ľudia ako ľudia :)
ja sa vam divim, ze sa tym trapite
ja samotu milujem a ludi nemam rada
bez ludi mi je stokrat lepsie ako s nimi
Pre travka: ahoj.tiež nemám nejakých blizkych ľudí okrem rodiny. Ked chces môžeš mi napísať na mail akcul71@centrum.sk rada si s tebou popisem, rada sa zaujímam o ľudi :))
Ahoj, ja mam 22 a som na tom uplne rovnako. Zijem strasny zivot (ak sa to da vobec nazvat zitim). Nemam absolutne nikoho. Nie som schopny "ziskat" si kamaratov, nikto mi nenapise ako sa mam, nikoho nezaujimam. Zacarovany kruh. Neviem sa z toho dostat. Mam pocit ze dosahujem vrchol zufalstva. Zivot bez priatelov resp. ludi okolo seba nie je zivotom. Konecne si to uvedomujem...takyto zivot nema cenu
ja mam skoro 34 a mam podobny problem. blbé je, ze neviem ci chcem muža, či zenu. pocit, ze nemam co tomu druhému ponúknut a zacinam čoraz viac casu travit v praci.
na mail dogmeets@post.sk
V pohode mi môžeš napísať, som presne to isté čo ty, aj ja mám 20 rokov, budem fakt rád ak sa ozveš... sme ako dvojičky