Niekedy sa v nemecku citim priserne

Príspevok v téme: Niekedy sa v nemecku citim priserne
erazmacka

Ahoj :)

Som v Nemecku na erazme, zo zaciatku zbehlo vsetko perfektne - nasla som si partiu, aj blizkych kamaratov, priatela, dostala som sa na vystavu v skole aj mimo skoly, proste parada. teraz od pol roka sa zacali veci kazit, moj najlepsi kamos musi odist, pretoze mu koncia viza, bolo to vcelku necakane. Meni sa mi byvanie, odteraz sa budem hore dole stahovat, s priatelom to konci, aj ked najlepsie ako moze a zostavame priatelia a vzdy ked sa zucastnujem stretnutia ohladom vystavy, kde su sami nemci, mam pocit, ako keby som tu bola mimozemstan. Nemecky som sa bohuzial nikdy neucila, ucim sa pilne teraz, takze teraz to dotiahnem na to, ze rozumiem prednaskam v globale, ale v bare, pri hlucnej hudbe, v slangu a rychlosti nerozumiem vacsine veci, co sa deju. Anglicky to nejde, pretoze som jedina nie nemka a je mile ze najdolezitejsie veci prekladaju. Ale vacsinu casu sa citim uplne mimo. Viem ze je to normalne, ale u mna to proste niekedy spusta pocit, ze nikam na svete nepatrim, nikto ma nema rad, som uplne sama. Aj ked racionalne je to uplne mimo.
Mali ste niekto v zahranici take pocity? Ako ste ich prekonali? ja sa snazim chodit medzi ludi, ked chcem byt sama, tak som, pretoze aj to je potrebne. Nemam vsak rada udalosti, kedy niekam musim alebo aj chcem, ale citim sa tam mizerne. Fakt, ako nula, mimozemstan. Mozno je to len to, ze sa vela veci, ktore koncia zbehli naraz.

Diky za rady :)

erazmacka

No ja vlastne vdakabohu blizkych kamaratov mam (ktori su ale tiez cudzinci, ale nie erazmaci) takze s recou nie je problem, pre kazdeho z nas je nemcina tvrdy oriesok a ked sa bavime, tak pouzivame anglictinu. Len ako som pisala, partia sa tak trocha rozpada, pretoze priatel (sice uz teraz asi iba blizky kamarat) je na dlhej ceste na sluzobke, dalsi najblizsi kamos musel uz kvoli vizam domov a kamoska sa uci na statnice. Tak to na mna dolahlo medzi tymi Nemcami :D

Inak neplanujem tu zostat, aj ked ma to urcite mnohemu nauci a z Nemeckej mentality si tiez asi mame co brat. Rada by som si ale skusila este druhy "extrem" - nejaku dobrovolnicku cinnost v zaostalej krajine. Vidim to tak, ze si z kazdeho zobreiem to pozitivne a nakoniec zistim ze som povahou stavana na svoj domov :)) (aj ked s uplatnenim... no ktovie.) Vdaka za nazory :) Fakt

Deria

rec a priatelia su najpotrebnejsie na to, aby si sa necitila sama. akonahle mozes s nimi suverenne o vsetkom diskutovat, stretavat sa a hlavne sa s nimi aj zasmiat, budes vidiet vsetky problemy ovela mensie.:)
a ten nazor, ze cim vyspelejsia krajina, tym viac zije kazdy sam pre seba, mam uz davno aj ja. kedysi, po vojne, ked bolo nemecko na mizine, si ludia navzajom pomahali, podobne osudy ich nutili tahat za jeden povraz. ale akonahle ma clovek vsetky zakladne veci, potrebne k zivotu, nie je uz tak odkazany na pomoc ineho, mizne pomaly aj ta sudrznost.

RNG

Na privyknutie sa v cudzine treba pre chlapov 10 rokov, pre zeny od 5 az do nekonecna, podla natury. To su moje osobne skusenost a pozorovanie roznych krajanov pristahovalcov zo Slovenska.
Kazda krajina ma svoje vyhody a nevyhody. Hladat "teple slovanske citenie" v mnohych krajinach je uplne marne. Ale v mnohych krajinach najdes viac odstupu, ucty ,individualnej slobody a tolerancie.Teda az zapadnes, lebo na "cudzincov " si vsade "zlusknu"

sweater*

vdaka :). ty mas v plane sa tam niekedy skusat uchytit? ci skonci ti pobyt, mas vybornu skusenost, ale chces zostavat na sk?

sweater*

ja som vymyslel riesenie velmi "jednoduche", ked sa tu usadim, o par rokov, zatial to teplo domova budem musiet ozeliet a potom si sem prestahujem rodinu z sk :). dakujem erazmacka, tiez dufam akurat s tou priatelkou ma nestras prosim ta :). tebe tiez vela stastia prajem

erazmacka

hej, ja mam cim dalej tym viac pocit ze cim vyssia zivotna uroven, tym su si ludia vzdialenejsi. Asi sa proste tak nepotrebuju, nepotrebovali (som v casti, ktora patrila k zapadnemu Nemecku). Sice su vychovani alebo ako to nazvat (slusni atd) ale to teplo mi tu chyba. Ale nic to, tiez sa mam co ucit - napr. byt presna :D
vela stastia sweater*, urcite sa to zmeni, ak si najdes stabilnu partiu/ priatelku (?). Ono asi sa domov da vytvorit z roznych ludi. na to ale treba stastie... ale ani tak si neviem predstavit, ze by som tu zila.

sweater*

ono ja to zazivam tiez, v tom zmysle, ze proste ta zivotna uroven je niekde inde nez u nas to clovek vidi, lenze chyba mi tu "domov", tu proste pridem do domu a necitim nic take hrejive vo vnutri alebo neviem ako to lepsie povedat, mam tu sice par kamaratou ale chyba mi rodina to zname prostredie, kde som vyrastal a nieco na tento sposob. dufam ze tie pocity pomiznu pretoze ak by som to tu opustil, doma, zas by som si nasiel nejaku pracu kde by som drel za par supov a by som si plieskal hlavu o stenu... su tu same protichodne pocity :D

erazmacka

Diky za odpovede :) Hej, bezne sa s kamosmi stretavam vo dvojiciach, trojiciach. Tam sa po hodine sustredenia viem aj vykoktat a reagovat :D akurat ze tieto hromadne akcie patria k studiu, kvoli vystave tam proste musim ist. A vlastne je vsetko v poriadku, len to na mna vcera tak akosi doslo.. ze som sa tu zacala citit hrozne sama. Ta jazykova bariera bola len gombik na spustenie...