Som sklenený

Príspevok v téme: Som sklenený
dusan.s

hmmm.. no ako by som začal. Môj problém neviem celkom presne pomenovať, možno ani nie je v správnej sekcii, ale skúsim to takto:

Môj život je fajn. Veci akoby mi padali priamo z neba, pričom ani neviem ako. Možno je to tým, že som vždy pozitívne naladený a takto aj uvažujem. No celý život, ako si ho pamätám, mám permanentne pocit piateho kolesa na voze. ľudia ma proste neberú. A ak áno, tak len takí ako som ja alebo tí, ktorí berú každého. Mám veľké problémy s interakciou s inými ľuďmi (najmä sebavedomými ľuďmi a peknými ženami, ktoré nepoznám). Dokonca aj keď napíšem niekam na diskusné fórum ohľadne čohokoľvek, reakcie sú rozpačité alebo negatívne (zrejme sa zle vyjadrím) a som považovaný za akéhosi loosera toho fóra. Keď idem niekam s kolegami z roboty, tak permanentne zaostávam (podvedome ma vytlačia zo šírky chodníka, alebo sa možno utiahnem za nich sám, neviem...).

Šéfovia v robote - ani nevravím. Už vedia meno toho týpka čo nastúpil včera, ale moje meno nevedia a to tam robím už dlho. Som proste sklenený človek, pričom viem, že potenciál mám obrovský. Taktiež aj ciele, no viem, že takto ich nedosiahnem. Iba ak by mi spadli z neba.

Nemyslím si, že je to len v mojej hlave. Každé ráno vstanem s pocitom, že som najobľúbenejší človek na svete. Pri prvej nevydarenej interakcii v robote trochu sklesnem, no po chvíli na to zabudnem a idem ďalej. Občas sa mi niečo podarí, no úspech v komunikačnej oblasti zažijem len vtedy, keď sa s niekým bavím o niečom konkrétnom. Takú tú emotívnu konverzáciu "o ničom" neovládam vôbec. Možno aj to je kameň úrazu, len neviem čo s tým. Snažím sa sledovať okolie, obľúbených ľudí okolo mňa a napodobniť niektoré ich vlastnosti. Neraz som tým ľudí rozosmial. Smiali sa na môj účet. Výhodou je len to, že som už voči tomu rezistentný a je mi jedno čo si o mne kto myslí. No viem, že ak budem pokračovať po tejto tragikomickej ceste, tak sa nikam nedostanem. Lenže čo s tým...?

Mimochodom, neviem či je to dôležité, ale v detstve som neustále počúval od rodiny, že nič neviem, že všetko pokazím, že som lenivý, že ma nikto nemá a nebude mať rád - no nepamätám si či to bola pravda.

lost

Mne sa paci vyrokLev Nikolajevič Tolstoja

"Neobávaj sa nevedomosti, ale falošného poznania. Lepšie je nevedieť nič, ako pokladať za pravdu to, čo pravdou nie je. "

na margo toho, ze su ludia, co povedia dve vety za vecer, ale extremne trefne a ludia co trepu a trepu a nakoniec ani nevieme o com sme sa bavili, a este jeden citat od Jean Paula a to

"Desať bozkov sa ľahšie zabudne ako jeden. "

Ale paradoxne, ludia chcu presny opak toho co je logicke :D co uz

dusan.s

kompletne zle :D Ja to myslím všeobecne, nie konkrétne. Nejde len o šéfov, nejde len o kolegov a nejde len o materiálny úspech.hcem sa s nimi normálne rozprávať, lebo možno to Mám pocit, že to tu niektorí tak pochopili. Ja chcem vedieť vychádzať s ľuďmi. C znie čudne pre niekoho pre koho to nie je žiadny problém, ale pre mňa je. A veľký.

dusan.s

nirv: ja niekedy pisem takto zjednodusene aby som nepisal odslova-doslova moj tok myslienok lebo to by bolo potom na niekolko stran. V ziadnom pripade tu vetu neber doslovne.

lost: ja chcem robit obchod. tam je komunikacia a dobre vztahy s ludmi to najdolezitejsie. Viem, ze to dosiahnem, len musim tvrdo makat na sebe. aj tato tema je urcity krok pre mna. mozno velmi maly ale urcite nie zanedbatelny.

lost

ved si zaloz firmu a dosiahni to tak :)
nie vzdy potrebujes ludi na dosiahnutie niecoho, je to lahsie, mnohnasobne, ale tak ja som ako teenager riesil to iste co ty teraz a bol som prakticky sam na klucove veci a neni problem, lenze donekonecna takto je sebatyranie, idealne je si fakt najst ludi s rovnakym cielom :D
ked budes vedie ako na to tak sa podel s nami :P :) alebo si zalozme vlastny klub :D

dusan.s

CA mam z tej temy o kontakte na Cukerberga a NY je chronicky znama skratka :D lost, aj ja mam rad klud. Preto ani netrpim nejakymi depresiami z toho ze niesom oblubeny. Len vidim ako ma to brzdi, ze len stojim a preslapujem na mieste a z nejakeho dovodu mam strasnu chut splhat sa niekam hore. Po mnohych zabitych rokoch som si konecne uvedomil kde chcem byt a co chcem robit. Bez schopnosti ziskat si ludi nemam sancu. Konkurencia je dnes obrovska, ak chcem nieco dosiahnut musim byt panko a nezmierim sa s tym ze nemam sancu lebo moju osobnost zdeformovalo okolie a vychova v rannom detstve. Viem ze skratky neexistuju, len chcem prejst na nejakuc estu, lebo zatial len niekde stojim a este ku tomu aj prsi a nemam dazdnik.