Strach z ludi

Sociálna fóbia sa prejavuje ako strach, ktorý vzniká vtedy, keď je jedinec pozorovaný alebo hodnotený inými ľuďmi. Vtedy úzkosť výrazne narúša aktivitu. Nemusí sa jednať len o prejavy trémy pri verejných vystúpeniach. Jedinci s touto poruchou sa napríklad nemôžu vymočiť vo verejnom záchode, ak sú tam iné osoby, nedokážu si nabrať jedlo na tanier a nedokážu jesť v prítomnosti iných ľudí. Pocity úzkosti môžu byť vyprovokované aj pohľadom do očí iného človeka. Iní trpia obavami, že sa správajú nevhodne, že sa svojím správaním zosmiešnia (Kolibáš, 1998).
Porucha často začína v mladosti a prebieha chronicky. V typických prípadoch v priebehu poruchy narastá počet situácií, v ktorých sa objavuje úzkosť.
Sústavne trpí sociálnou fóbiou asi 1-3% ľudí. Hanblivosť je ešte častejšia. Okolo 80-90% ľudí má niekedy v živote obdobie, kedy sa nadmerne hanbí. V jednom časovom priereze má tento problém 30-40% populácie. Sociálna fóbia vzniká obvykle okolo puberty, najčastejšie vo veku medzi 14. a 20. rokom, teda v období vývoja, kedy sa často stretávame s hanblivosťou. Bežne majú mladí ľudia strach z oslovenia človekom druhého pohlavia, z prvej schôdzky a pod. U sociálnej fóbie však v týchto situáciách nedôjde k adaptácii a zníženiu hanby. Naopak, ľudia so sociálnou fóbiou sa týmto situáciám vyhýbajú, takže časom sa na ne stanú precitlivení. Inokedy však dochádza k znovuobjaveniu problémov, ktoré už boli niekedy v živote prekonané. (In: www.socialnifobie.info)

Epidemiológia
Celoživotná prevalencia predstavuje 13,3 %. Ročná prevalencia poruchy je 7,9%. Priemerný vek počiatku sociálnej fóbie je vek 15 rokov. Sociálna fóbia tvorí cca. 30 % všetkých fóbií a 18 % pacientov liečených na úzkostné poruchy. Je druhou najčastejšou fóbiou po agorafóbii. Objavuje sa rovnako často u mužov ako I u žien. Postihnutí žijú omnoho častejšie bez partnera než zdraví jedinci. Postihnutí ostávajú častejšie slobodní, bezdetní, často sú na sociálnej podpore než kontrolná zdravá populácia .
So sociálnou fóbiou býva často spojované sebevražedné správanie, najmä v prípadoch komorbidity. Týto jedinci sa asi šesťkrát častejšie než ostatní pokúsia o samovraždu. Častá je komorbidita s poruchami nálady, ďalšími úzkostnými poruchami a zneužívaním návykových látok. Čo sa týka porúch osobnosti, najčastejšie býva spojená s vyhýbavou poruchou osobnosti.

Lieky su na to,aby pomahali a je zbytocne mat voci nim rozne predsudky.Mnohi ludia ich uzivaju cele roky a nic zle im nesposobili.Naopak,myslim si,ze ked ich neskusis,tak sa ti to moze este viac zhorsovat,alebo tvoj zivot bude stale v strachu pred podobnymi situaciami,ake zazivas.Je hlupost sa domnievat,ze lieky su nejake svinstvo a ze bez nich sa problem da vyriesit.To,co prezivas,je narusena psychika a psychika je narusena chemia v mozgu,ktoru treba upravit vhodnymi liekmi.A tie ti neublizia.

breny dakujem,musim sa odhodlat a cim skor ist,lebo to strpcuje a obmedzuje zivot,ale som proti liekom

Dunka,v kazdej nemocnici je oddelenie psychiatrie.Mozes si slobodne vybrat psychiatra,bez odporucania obvodneho lekara.Len sa netreba bat a treba to skusit.Nic sa ti nestane a nikto sa ti nebude vysmievat,ked za nim zajdes a vyrozpravas mu,co ta trapi.On zvazi,ci vobec potrebujes lieky,alebo len psychologa.

inak dakujem za povzbudenie

neviem ani preco sa mi to stava,je tomu asi 3 roky,ale stalo sa mi aj pri plateny pri pokladni proste som sa roztriasla nemohla som vytiahnut penize nedokazem sa v spolocnosti ani napit,nedaj boze jest citim sa trapne nevie o tom nikdo a psychiater?lieky?ani neeviem kde ho vyhladat

Neviem,do akej miery je to choroba a do akej len psychicky blok,ktory sa da nejakymi inymi metodami/kyneziologia,rozne diagnostiky,hypnoza/ odblokovat.Mne napr.pomaha fyzicka unava,ked idem do prirody a prejdem niekolko km,tak potom aj ked idem medzi ludi,nie som uz taky roztraseny ako by som bol bez toho.A taktiez je dolezite,aspon pre mna,s kym tam idem,musi to byt clovek,ktoremu doverujem a s ktorym sa citim dobre.

breny pises ako keby to bolo uz za tebou.tak nam porad ako sa to da zvladnut bez liekov a sedeni u psychologa.je nas urcite vela a kazda rada je nad zlato.

Chapem ta,lebo aj ja to pocitujem,ale hlavne vtedy,ked idem niekde,kde je vela ludi pokope,napr.do supermarketu.Preto sa snazim tomu vyhybat,aj ked viem,zeby bolo lepsie sa to snazit prekonat a ist na tie miesta,kde sa citim zle.Bral som aj lieky,ale bol som z nich uplne utlmeny a pocitoval som ku vsetkemu apatiu,uz som sedel len doma a spal.

to mas socialnu fobiu (Cibofobiu), tento uzkostny stav sa da riesit najlepsie psychiatrickou liecbou, vyhladaj cim skor psychiatra a ten ti pomoze tvoj uzkostny stav zlepsit, nenechavaj to nadalej tak, zacni proti tomu bojovat, po uspesnej liecbe budes mat radost zo zivota nech sa to podari pa