Mám 24 rokov a mojim problémom je rozprávať sa s ľudmi. Pokiaľ ich dobre poznám, mám čo hovoriť nonstop a som ukecaná, no ako náhle som s nejakým cudzím človekom vôbec neviem čo mám povedať a o čom sa s ním baviť. Napríklad robím príležitostne promo akcie, stojím tam a chodí za mnou personál pozrieť čo mám a nadviazať rozhovor, proste iba odpoviem na to čo sa ma pýtajú, ak hodia iba nejakú poznámku tak viem maximálne myknúť plecom alebo povedať no. a aj ked tam niekto stojí meter odomňa celý deň nepoviem ani slovo aj celý deň pretože neviem čo mám povedať. Zato ked mám zákazníka tak nemám problém s ním komunikovať, pretože mám o čom. Tak isto aj inde v práci, mám s tým problém rozprávať sa s kolegami, neviem čo povedať a je to také trápne. Nemám žiadny komplex a takýmto situáciám sa vystavujem - chodím na prax z vš ako zdravotná sestra a tam problémy s komunikáciou nemám, neviem či je to tým že tá práca ma baví, alebo zato že sa necítim podriadene. Je tu ešte niekto taký? prosím o radu ak sa dá..
Neviem sa rozprávať s ľuďmi ktorých málo poznám
katarinka61, myslim, ze osob s tvojim problem je viac...ako to riesit netusim lebo aj ja sama mam s tym problem, ale vlastne to ani neriesim. V praci komunikujem celkom v pohode, lebo kolegov uz poznam, ale vo velkej spolocnosti mam problem...preto sa jej aj vyhybam a pravdupovediac ani ma nebavi chodit do velkej spolocnosti...radsej si zajdem poklabosit s dobrou kamaratkou na kavu co je pre mna dolezitejsie ako vela o nicom udristanych ludi.
ja mám tiež takýto problém, ale stále sa to zlepšuje a to práve takým nejakým štýlom, aký popisuje marrisa... proste sa treba zbaviť tej neistoty a pocitu, že povieš niečo trápne, neriešiť, čo si pomyslia ostatní... ale tiež zbaviť sa pocitu, že musíš za každú cenu niečo povedať :) ale je to, aspoň u mňa, beh na dlhé trate, nemyslím si, že sa to dá len tak šibnutím prútika zmeniť
ale ak vám tá kniha pomôže, dajte vedieť :))
Roky som s nicim posobnym problem nemala, az som sa zacala vyskytovat v spolocnosti vyrecnych ludi, ktori boli fakt vyborni..velmi vtipni, bohata slovna zasoba, ich obratnost bola zarazajuca, vysvetlovanie myslienok dokonale. Zacala som si vsimat kazdu jednu obratnu reakciu, kazdy vtip, prebudil sa vo mne velky obdiv a chcela som byt rovnaka. A vtedy to zacalo....cim viac som sa sustredila na neustale zlepsovanie retorickych schopnosti, tym mi to slo horsie. Zacala som mat problemy s premyslanim pred ludmi, lebo som vedela ze je ocakavana fundovana, obratna, vtipna reakcia. Dokonca sa to prehlbilo tak, ze som zacala obcas koktat. Kazde obsiahlejsie podavanie informacii som si musela v hlave prebrat aby som vobec bola schopna otvorit usta.
A vyriesenie tohto problemu? Zakazala som si na to mysliet, vsimat si inych, porovnavat sa, zasekla som v sebe snahu po dotahovani sa na niekoho uroven. Skusobne som si nanutila flegmatizmus v tejto sfere a cuduj sa svete, zafungovalo to. Prestalo ma to stresovat po case som zase zacala mat chute napredovat, ale uz som vedela ze sa nesmiem porovnavat a ze ak si dovolim stres, tak to bude opat dezolatne.
už nik?
ahoj :) no myslím že slabšia slovná zásoba, neschopnosť rýchlo reagovať a zneistenie, to si opísal teda úplne presne. ďakujem za typ, skúsim si tú knižku zohnať, a potom dám vedieť či to aspoň trochu pomohlo, daj aj ty vedieť ak sa ti podarí ju zohnať :) možno si niekto povie že ved to neni až taký strašný problém, že môžem byť kludne aj ticho no väčšina kamošiek a známych už po prvom dni v práci všetkých poznajú a dačo o každom vedia len ja tam dokážem stáť ticho ako stlp aj týždeň, pokiaľ sa neozrientujem v prostredí a proste nemám žiadne nápady na otvorenie nejakej témy.
teda, neviem ci to z prispevku vyplinulo. tu knihu som este necital, este je len na ceste ku mne. ale myslim, ze by ti mohla pomoct vzhladom na problem akemu sa venuje.
Ahoj, ja mam rovnaky problem. Uplne doslova rovnaky, pretoze aj ja sa takymto situaciam vystavujem a potom si z toho az tak tazku hlavu nerobim. Dokonca rad organizujem ludi (niekedy mi to pride vtipne ze prave ja). Dost som v poslednej dobe rozmyslal nad tym preco to tak je a aj som odhalil niektore dovody (slabsia slovna zasoba, neschopnost rychle reagovat a nasledne zneistenie a pod.). No potom som nasiel zaujimavu publikaciu Umění lehké konverzace od Debry Fineovej. Autorka na tom bola udajne presne tak isto a po uplatneni veci o ktorych pise v tejto knihe sa jej spolocensky zivot obratil o 180°. Tak som zvedavy ci ta kniha ukryva nejaky zazrak :)
