Čo s prežieraním sa?

Aj ja som bola taký pažroško. Teraz po 3,5 mesiaci proteínovej výživy,pri ktorej mi vôbec nechýbal chlieb či sladkosti má dolu - 20. Pozri si na internete studiopohoda.sk. Objednaj sa určite neoľutuješ.

Pre mňa je tiež jeden z najväčších problémov korigovať sa v konzumácii sladkostí. Snažím sa stravovať zdravo, ale sladkostí som sa úplne nevzdala, mám namysli najmä tie nezdravé ako čokolády s pomerne nízkym percentom kakaa, keksíky. Neznamená to však, že ich jem bez obmedzenia na kilá, ale v podstate každý deň jem nejakú sladkosť. Do kávy používam trstinový cukor. Pamätám sa, že napr. tieto Vianoce počas sviatkov keď som zjedla niekoľko zákuskov denne, tak mi natoľko istý čas po ich konzumácii klesla hladina glukózy v krvi, že som sa až triasla, cítila som sa bez energie a následne som mala opäť chuť na sladké. Stále si pripomínam, že sladkosti nie sú jedlo a nemali by sa konzumovať pravidelne.

Ahoj Emily!
No ono ide aj o závislosť na jednoduchých cukroch podľa mňa, nabehneš na systém, je mi smutno, cítim sa škaredá, trápi ma hento toto, dáš si sladké, telo vylúči endorfíny, a samozrejme inzulínová krivka ti v krvi vystrelí kdesi až k nebesiam. Chvíľku je dobre, potom prudko klesne, ty si zas hladná a psychicky tam, kde si bola. Tu ti nepomôže nič viac než vôľa. Lebo máš nábeh na PPP, alebo ak chceš záchvatové prejedanie. Dávaj telu cukry behom dňa. V ryži naturálnej, alebo hnedej, vo vločkách ráno, v ovocí, len žiadne jednoduché, ktoré obsahujú sladkosti, to je zlé, potrebuješ si o nich odvyknúť. Taktiež na potlačenie chuti pomôže chróm, škorica, zázvor, skúšaj. . .na tvojom mieste by som sa zbavila závislosti na sladkom, ver mi viem o čom hovorím, mala som Bulímiu, čo je hrozné, ale dostala som sa z toho, upravila som si metabolizmus, stravovanie, životný štýl, postavu mám ako každá normálna baba a cítim sa super a hlavne keď sa jedná o sladké, akoby pre mna neexistovalo. Sú to všetko jedy a fakt je ľahké stať sa od nich závislou. Ty zrejme si.... veľa šťastia

Myslel som si, že sladke :)

Vies, telo si zvycajne pyta to, co potrebuje, najmä ak je zdrave. Poznam jedno dievca, ktore malo v urictom obdobi zivota hroznu chut na skolsku kriedu. Jej telo akutne potrebovalo vapnik.

Tiez znamy mal psoriaticku artritidu a mal neskutocnu chut na nejake prirodne maslo, uz neviem, co presne to bolo. Obsahovalo to nejaku latku na L, ktorej mal v podstate akutny nedostatok v organizme. Ked toto pochopil, zacal papkat strasne vela toho masla a este par uprav v jedalnicku a tuto p. artritidu potlacil. Doteraz sa musi vyhybat niektorym veciam v jedalnicku, ale nemusi brat na to lieky a je to v podstate zazehnane.

Vynimku tvori sladke. Prirodzene, po obrovskej fyzickej namahe ma clovek chut na sladke, ale to mu zvycajne staci troska na doplnenie cukrov (energie).

Ale väcsinou ide o to, ze telo ma nejaky problem a preto pyta sladke. Moze byt psychicky, ako tu bolo naznacene (aj stres zvysuje potrebu sladkeho) alebo fyzicky (zla zivotosprava, telo vyzaduje nieco, co nie je zdrave).

Uprimne, presne neviem, ako ti pomoct, lebo ani trochu nepoznam, co robis pocas dna, co presne zjes, kolko, ako zijes... no ale kazdopadne netreba sa hanbit ist ani k lekarovi. By si neverila, az kam sa s takymto problemom mozes dostat.

Tak si skús dať na začiatok nejaký menší cieľ, napr. že ak sa pár dní nepreješ, za ušetrené peniaze sa odmeníš niečím iným ako jedlom, podľa toho čo máš rada. A hlavne skús ten ,,rituál" prejedania sa nahradiť niečim iným čo ti pomôže sa odreagovať.

Tak... no najviac sú to myslím sladkosti, to je to prvé po čom siahnem. Ale problémom je, že ak nie sú po ruke tie, tak je to i pečivo, ako som povedala tie palacinky... proste akoby sa môj mozog zrazu sústredil len na jednu vec "jedlo jedlo jedlo"

A chudnúť sa nejako nesnažím, jedlo neškrtím... (s diétami nesúhlasím, myslím si, že je potrebné pokúsiť sa zmeniť svoju celú životosprávu a nie sa dať na diétu...) preto mi to veľmi nejde do hlavy...

ja si i pomyslím na to, ako budem vyzerať, dokonca som skúsila aj to, že som si nechala jednu fotku na ktorej som si myslela, že vyzerám úplne strašne a snáď pohľad na ňu to prejedanie zaženie... no nič :(

ja som bola uolne chudá , kým mi neochorel mozog kedy som necitila jedlo v žaludku a odvtedy som velmi pribrala.Keby som neochorela tak som tfaká sitá chudá ako som bola.som velmi pribratá a je to koli chorobe a injekciám.Závisí od toho aký máš mozog či si enodogénny typ ak áno tak zbytočne budeš chudnut furd priberješ.A ak umelo udržiavaš stihlost čiže neješ na čo by si mala chut, tak jasne spat priberieš.

závisí od toho aký si typ aký celý život bojuješs kilami tak s tým nič neurobíš,ak to máš z choroby ako ja tak máš dobré vyhloiadkly na schudnutie.Závisí od pozadia aký si povodne typ, lebo mozog nepustí.Nie nadarmo sa ludi adelia podla stavby tela čo vyplýv az ichmozgu čo sa nedá zmenit.

mne stale pomaha ked si pomyslim ako budem otrasne vyzerat v lete v plavkach, ze sa budem hanbit vobec obliest sa do nich... a potom uz nemam chut na nic :-D

em1ly, niekedy nejde o to zmeniť veci, ktoré sa dejú, ale prijať ich, ale tak naozaj ich prijať vo svojom vnútri také aké sú. Nerieš čo sa deje, ale prečo sa to deje. Čo vtedy cítiš keď si nevieš pomôcť a pcháš do seba jedlo.

možno ti môžem odporučiť knihu, ktorá ti pomôže vysvetliť príčiny a ako chudnúť efektívne, s kamoškou sme sa na ňu pozerali www.albatrosmedia.sk