Neviem ako inak by som tento problém charakterizovala. Uvedomila som si ho len nedávno, aj keď \"situácia\" trvá dlhšie. Nejde o ľúbostné vzťahy - jediného, koho mám, je môj priateľ, ten jediný mi ostal. Ide skôr o vzťahy s priateľmi, známymi. Kamarátov som stratila a ja som zistila, že je mi bez nich lepšie. Vôbec som nepociťovala stratu, smútok. Pociťujem naozaj úľavu, keď som sama. Sama sa idem najesť, nakúpiť, vybaviť. Nebavilo ma ničilo problémy typu kto si čo o mne myslí, komu sa dá veriť. Dospela som k tomu, že k nikomu a vlastne cítim voľnosť. Nie je to divné, že mi nechýbajú priatelia? Že nepotrebujem k životu iných ľudí ako priateľa Že najväčší oddych je pre mňa stráviť deň a večer osamote? Začínam sa cítiť zvláštne, keď narazím na vety typu \"bez priateľov nežijem\", \"priatelia sú pre mňa všetko...\"; keď mne akosi nechýbajú.
Nemám záujem o vzťahy ...
Mimulus, myslím, že človek vždy bude potrebovať iného človeka. Jej zatiaľ stačí jej priateľ, ale čo spraví, ak sa náhodou rozídu? Osobne si myslím, že aj ten najväčší introvert by scvokol bez aspoň jedného priateľa - pokojne aj internetového. Ale ľudia sa potrebujú rozprávať s inými. Možno preto sem Desire napísala.
Ale viete čo je na tom všetkom najlepšie? Že sa človek dokáže postarať sám o seba a nakoniec už od nikoho nič nepotrebuje.
Desire ja to mám tak isto. Akurát na to, že už nemám priateľa, je ex. Mam občas take blbe stavy ale neriešim to, pretože tak som sa rozhodla, a tak som sa sama izolovala od všetkych. Skutočnych priateľov som nikdy nemala ,teda myslela som si to , možno mi to nie je súdené. Už mi ani nevadí keď na mňa ľudia pozerajú ako na čudáka. Všade sama. Vždy a všade. Občas je trochu na prd, keď celé dni s nikým nehovorím a teda som sama a nemám sa s kým podeliť o čokoľvek ale v dnešnom svete je to asi takto lepšie. Nikdy som nebola spoločenska.Takže odpoveď na tvoju otázku : ja myslím, že to je normálne. Sú predsa ľudia a ľudia.
Nie nie je to divne. su ludia, co su spolocenski a bez priatelov a spolocnosti nemozu zit. A su ludia samotarski, ktorym je najlepsie ked su sami. Mozno bolo tej spolocnosti uz na teba privela, mozno sa do teba moc starali, neviem. Ale byt uplne bez priatelov tiez nie je dobre. Najdi si takych podobnych ako si ty. Stretnete sa raz za cas, nemusite kazdy den a budete radi.
No dobre, máš teraz priateľa. A ked o neho prídeš, tak čo? Zrazu zistis že si úplne sama. Veď hľadaj len kvalitu. Naucis sa izolácii a ked sa rozidete, nebudeš vedieť ani komunikovať s inými.
ja ta uplne chapem som na tom podobne, a uz sa aj akosi sama distancujem od ludi....v minulosti som sa sklamala v priatelstvach a tiez dospela k zaveru, ze verit mozem len sebe a skutocni priatelia neexistuju, je mi jedno co si myslia ludia okolo ci ma maju radi alebo nie tak trocha som mozno zatrpkla, ale po mojich skusenostiach niet divu....no nemozem povedat, ze mi nechybaju, ale uz som sa naucila aj vdaka tomu vacsej samostatnosti no obcas skocit taka vacsia partia zabavit sa pokecat to je to co mi chyba :(
Desire, tebe to tak vyhovuje a aj tak sa pytas neznamych ludi, ci je to ok? :D joooj...aj keby sa celemu svetu zdalo to, co robis divne ale ty by si sa v tom citila super, moze ti to byt predsa jedno, nie? Ja si tiez veeelmi starostlivo vyberam priatelov. A aj ked sa poznam s obrovskym mnozstvom ludi, s kopou ludi som denne od rana do vecera a vnimaju ma ako kamaratku, aj tak mam len 5 priatelov, este z detstva....
Nemyslim si, ze je na tom cosi divne, prosto nepotrebujes mat takuto spolocnost. Mozno casom ano, teraz nie...neriesila by som to.
Uplne ta chapem.
podla mna je dolezire rozlisovat ci si kamaratov stratila, to znamená to že ta opustili, alebo ty ich? alebo sa to stalo tak ako plynul čas?možno v buducnosti sa to moze ukazat ako dolezite, ked tu znovu niekto bude. clovek sa niekedy tak zavrie do seba, obrni sa a nemá záujem rozvíjať nejaky vzťah aj ked sa hadam sam nuka. - a kedze mas priatela, zrejme ti po vsetkych strankach staci, teda uspokojuje vsetky emocionalne potreby. a zrejme mas aj bohaty vnutorny zivot a stačí ti ten.
nemyslim si, že to je nenormalne, ale už to že sa tym zaoberaš, svedčí o tom, že vieš, že existuju aj ine cesty ako tato.
verim, že raz to pride a bude tu niekto kto bude pri tebe stat, a ty pri nom, lebo delena radost je 2 nasobna radost. a pokial nie, nech si stastna tak ci tak
desire no otázka je, dokedy ťa tá samota bude baviť, nehovorím že to nie je super, ja si samotu veľmi vážim, ale zase treba mať niekoho, niekoho treba mať...viem čo hovorím. Človek je tvor spoločenský, nech je introvert, ale narodil sa s prirodzenou potrebou - myšlienky, pocity, zážitky, šťastie, smútok - zdielať. A nie so psom.. Netreba mať 500 priatelov na facebooku:)) mimulus to už vie (dokonca človek prežije aj bez facebooku:-O )stačí ich narátať na prstoch jednej ruky, ale nech sú skutoční. Podľa mňa si ich ešte nestretla.
Ou. :D No ja som si ich pomazala, takže... a tiež žiadny neprotestoval. :D
