Emocie a city človeka...

A este chcem dodat. Ona sa vôbec ani alkoholu dotknut nemusi. On je uzavrety, on sa tazko otvara. Cize len on sa musi hlavne uvolnit, poriadne uvolnit. Nemusi cakat, kedy aj ona bude mat cosi uz vypite...

A co sa tyka tej prilezitosti, trochu sa uvolnit pri neakom tom alkohole, hmm povedzme ze prilezitost ista nikdy nebude. Tak treba vyuzit akukolvek aka pride.

anjelik*, jasne, vsak ja som rodicov uz na pokoji nechal, nechcem im nic vycitat, nic na nich hadzat, nechcem sa nimi ospravedlnovat, len som sem chcel napisat dôvod, preco som taky aky som. Nechcel som tuto vec sem riesit. A vychovu len tak nezapries.
Vsak hladam moznosti, ako sa z toho dostat. Vôbec nechcem ostat navzdy sam. Aj sem som sa spytal na jedenu vec, ci by mi dopomohlo najst si vztah, keby som zacal vyhladavat zeny ´´ na jednu noc´´, co by som asi vedel. Ale je to hlboko proti mne. Zaroven som sa pytal ci by ma tym prestala tak boliet samota...
Snazim sa vyhladavat konfrontaciu. Najlahsie je to cez net. Stale si s nimi pisem. A ak mam prilezitost, tak aj chodievam na oslavi, akcie. Aj ked sa mi hrozne nechce, aj ked viem, ze sa tam budem zle citit.

innerworld, ona v pohode môze s nim planovat buducnost, aj ked ho dobre nepozna, staci ak mu veri, ak mu dôveruje. A ak s nim buducnost vôbec neplanuje, tak sa to urcite v cas dozvie.
On sa celkovo nechce viazat, ona je cerstvo po rozchode. Vsak to este neznamena, ze ten dlhodoby vztah nemôze medzi nimi aj vzniknut. Len netreba toho druheho prilis tlacit, nechat tomu volny priebeh. Ale aj keby takto obaja extra ten vztach nechceli, môzu sa o tom vazne porozpravat, otvorit sa tomu druhemu.(urcite dlhy vztah chcu, len sa ho boja) Ak by z jej strany bol teraz uplny konecny so vztahmi, tak by s nim ani netravila volny cas. Bola by zatrpknuta na kazdeho muza, kym by sa z rozchodu nespametala.

Samozrejme vsetko co pisem, je len môj nazor. Niesom ziadny psycholog, ziadny doktor...

srdce3:

A co ked ona s nim zatial buducnost neplanuje? Ako moze planovat buducnost s niekym,koho poriadne nepozna? Vie,ze on sa nebude chciet viazat a ona,cerstvo po rozchode,nechce zacat teraz budovat dlhodoby vztah,chce vztah na urcity cas.

Ako by to mohol brat on?

Ten alkohol v primeranom mnozstve je dobry napad,no na to treba prilezitost a ta je mucivo neista.

Srdiečko, tak asi k tomu pochopeniu. Lebo to jediné ťa oslobodí. Tak začneme tvojimi rodičmi. Ak ti už raz dali do vienka toto milé prekliatie..že nemáš kvôli nim dostatok sebavedomia..urobili tak preto, že sami nevedeli, že to nie je správne takto dieťa vychovať. Neznalosť nikoho neospravedlňuje, ani ich. Ale treba ich už nechať na pokoji...raz na to prídu, ako veľmi sa mýlili. ale teraz si tu ty a tvoje vlastné dobrovoľné rozhodnutie..nechať si týmto ovplyvniť celú svoju budúcnosť. A s tým by sa už snáď dalo niečo urobiť..alebo nie? Alebo aj o 50 rokov budeš niekomu vysvetľovať, že teba tak rodičia vychovali a pôjdeš im na hrob zapáliť sviečku? ;o)) Z vďaky? Alebo sa k tomu postavíš tak, že veď som to ja, kto chce niečo viac, ako sedieť doma sám pri počítači a nechať minulosť aby ma ovládala?? Minulosť je predsa niečo mŕtve, ty si živý..ale napriek tomu ťa ovláda niečo, čo ani nežije. Podivnéééé. Naozaj. ;o))

anjelik*, ten, ktory nemava vztahy v zivote moc bezne, neznamena hned, ze nema ziadny sucit, pochopenie pre toho druheho, alebo ze by mal mat vôbec mensie pochopenie.
Ano samozrejme, ze ta prava tu kdesi je, ze ta chyba je vo mne. Samozrejme ze kazdy clovek, ak po niecom tuzi, tak to aj dosiahne, otazkou potom ostava, preco to dosiahnut nedokaze. Pisem za seba, preco ja niesom ten pravy pre niekoho je, ze si neverim, mam slabe sebavedomie, a tak si stale neak poviem, ze ja to nezvladnem, nedokazem sa jej prihovorit, rozpravat sa s nou, alebo ked pozriem do buducnosti, neverim si, ze by som ju mal udrzat pri sebe navzdy stastnou. Stale si pomyslim, ze s hocikym inym by bola v zivote stastnejsia, a vsetko to tak hned dopredu zatracujem. A takto to robim len z jedineho dôvodu, lebo mam nizke sebavedomie, a to posledne co chcem je, aby som neak ublizil neakej zene tym, ze somnou zazije sklamanie.
A ten strach, ktory si staviame, jasne, staviame si ich teraz sami. Ale mne sa tato neschopnost vytvorila v detstve, vtedy nam osobnost staviali rodicia, prostresie, a nie my. To sebavedomie mam take kvoli rodicom, a to sa uz zmenit hadam ani neda.. preto sa bojim byt iniciativny

innerworld, tak zalezi od toho, aka iniciativa, ak cisto iniciativa pre vzniknutie vztahu.., tak v pohode aj zeny su niekedy iniciativnejsie. Vsak casto to je tak, ze jeden chce toho druheho viac, tak potom ten vydava väcsiu iniciativu.

hmm no takyto rozdiel, 20 a 38 rokov, hmm 20 rocna, to nieje asi najvhodnejsia kategoria k 38 rocnemu. Este svet len spoznava, ak by vznikol hoci aj velmi pekny vztah, nemuselo by to vydrzat tomu dievcatu...
Ale k veci, 38 rocny muz by urcite v prvom rade mal vediet, ci si vie s nou predstavit svoju buducnost, spolocnu stastnu buducnost.

Pride mi to tak, ze on je hanblivy, ale zaroven nerozhodny, ci ten vztah rozvynut. Ona len neprejavuje priliz velku iniciativu, jasne, nechce tlacit, ale zda sa, ze chce s nim ostat. Zjavne sa spolu nerozpravaju o tychto veciach, a prave to by asi mali zmenit. Kedze sa obaja nechu toho ujat, pomohlo by uvolnenie. Pri neakej prilezitosti, svadba, krstiny, alebo uplne by stacila neaka mala oslava prilezitostna oslaba doma, narodky.. Vypit trochu viac, ako ste obaja zvyknuty, nie opit sa, ale vsak aj to, ked treba:D,, ale fakt ten alkohol vie uvolnit, a potom nahodit take temy ohladom buducnosti. Ak niesu si isty v tom druhom, tak len sa ho spytat, ako si on predstavuje svoju buducnost, a tak postupne sa k nemu pridat, nahodit, co by bolo, keby boli spolu, a neak sa o tom zacat rozpravat. Neviem, urcite sa o tom raz bude treba rozpravat, inak to postupne skoncit, a to asi nikto nechce.

Ona pocka urcite, ale navzdy cakat nebude. A ked sa on tazko vie otvorit druhemu, tak naozaj mna nic ine nenapada, ako ten alkohol.

srdce3:

Myslim si,ze je rozdiel,ked je iniciativny muz a ked zena. Tym nechcem povedat,ze zena by mala byt pasivna.

Konkretne: zena(20) a muz (38).
Ona sa k nemu postupne dostava rok a nevie ako mu ma dat najavo svoje city.

On, necitatelny, sprava sa k nej milo a slusne,je jej vdacny za urcitu pomoc.

Ona vie,ze je trochu hanblivy, niekedy si neveri(sam priznal,ale nie pred nou),vo vztahoch sa sklamal, preto zije pre svoju pracu.

Co ma robit ona? Pockat este rok,kym ju to prejde,i ked nic sa zatial nemeni(intenzivne to predsa byt vecne nemoze)? Ma iniciovat stretnutie,ked pri ich poslednom stretnuti videla ako sa tazko otvara a viac-menej ho iniciovala ona?

Ako dlho sa da fungovat v neistote,ktora zvazuje psychiku?

Kto je odvážnejší a kto má v sebe viac pochopenia a súcitu pre toho druhého? Ten, kto ide do vzťahu s tým, že dá do toho všetko, najlepšie zo seba a celý čas sa snaží o to, aby druhého pochopil, a to je potom láska..alebo ten, kto sa schováva za výpovede ako... nechcem ťa zraniť, som iný, som odlišný...Nejedná sa potom iba o sebectvo, plynúce zo strachu, že ja nie som dokonalý, nemám seba pochopeného, tak aká šanca je pochopiť toho druhého? A zase je tu to tak obvyklé..z núdze sa urobí cnosť..a ja som hrdý na to, že som panic, lebo sa nenašla tá pravá..čo keď ja nie som ten pravý?? ;o)) Tak kde by to malo začínať? Nie u toho hľadania seba a potom sa tá dotyčná objaví? Lebo tam už dávno je..len ju nevidím pre vlastnú slepotu a hluchotu..keď sústavne počúvam iba vlastný strach a vlastné obmedzenia. A tie si staviam sám, nikto iný..ani spoločnosť ani Boh ani Diabol..Len ja. :o)

innerworld, povedal by som, ze jedny ziju z reality, z uspechu, pre karieru, pre slavu.., a druhy ziju z iluzii
Asi najlepsie by bolo zit pre oboje. Zlata stredna cesta.
A pochybujem, ze si dvaja hanblivi dokazu najst k sebe cesu. Niekto musi byt iniciativny, a ak nieje ani jeden, tak podla mna nic z toho nebude. Skôr ci neskôr, niekto iniciativny by si ich nasiel, a tym rozdelil.

Pekne píšete :)