Emocie a city človeka...

cryte, preto som napisala, ze sa to casto stava. ale nie je to pravidlo. sama mam par priatelov, ktori mali v rodine jedneho z rodicov alkoholikov,a oni alkohol prave preto odmietaju. lahsie tieto vynimky funguju vo zvykoch(ako alkoholizmus, fajcenie...), ale tazsie je to s ponizovanou psychikou. ak ti cele detstvo niekdo opakuje, ze nie si nic, si neschopny, hlupy, skaredy, nepotrebny...atd... tak to sa z hlavy dostava velmi tazko.

Je to hlúposť Nokia. Aspoň nie každý to tak má. Ja som vyrastal bez otca. Keď bol doma tak pil a všetko kazil, ničil. A potom zdrhol a nechal nás samých. Nikdy sa neozval. Už len pre to, aký bol sa alkoholu nedotknem a ani som sa ho nikdy nedotkol. Snažím sa byť presný opak neho. Niekdy, to čo sa v dectve stane, človeka naučí byť lepším

v tom je ta pointa, ze potom v dospelosti sa potupujeme sami, lebo zaobchadzame so sebou tak, ako s nami zaobchadzali v detstve.
zial

A v neskoršom veku?

samozrejme, ze sa daju potupit. niekedy to robia rodicia detom, a ani si to neuvedomuju. potupia a udupu ich city, sebavedomie a potom si to treba niest cely zivot so sebou. casto sa stava, ze ako s nami zaobchadzali v detstve, tak budeme my sami so sebou zaobchadzat cely zivot.