Nechuť do života

Príspevok v téme: Nechuť do života
tomas159

Pred časom som bol úplný optimista. Na všetko som sa tešil a všetko som bral s nadhľadom. V poslednej dobe sa to zmenilo a všetko beriem negatívne. Predtým som mal ako keby okolo seba nejaký štít ktorý mi pomáhal všetko vydržať.No prišli depresie a štít ako keby zmizol. Teraz ma proste hoci kedy napadne nejaká hlúposť kvôli ktorej sa znepokojujem a myslím na ňu. Väčšinou ma táto "nálada" chytá len ráno a trvá celé dopoludnie. Nad všetkým rozmýšľam štýlom: Načo mám vôbec vstať z postele keď sa tam večer aj tak vrátim, načo mám ísť do školy keď za pár hodín aj tak budem musieť prísť naspäť. Nič sa mi nechce, nič ma nebaví... Neviem čo ďalej, ako by sa mi podarilo znovu "obnoviť štíť" a zase myslieť pozitívne a zo všetkého sa tešiť.

tomas159

Ja mám kamarátov s ktorými by som chodil cvičiť... Mimochodom mám 17. Problém je v tom, že na cvičenie nemám chuť. Iba keď príde večer a to sa venujem priateľke....

amanda23

mimka aj mne sa to spustilo na materskej, ako pises, ten stereotyp a stale sa venovat malemu dietatu, prestala som sa stykat s ludmi, lebo som nemala nato cas, malicka vyzadovala stale pozornost a nedalo sa pri nej s niekym poriadne pokecat, tak ma to prestalo bavit a uzatvarala som sa stale viac a viac, stale viac vycerpana a slo to z kopca...kym som chodila do prace, byvalo vseliako, ale mala som aspon nejaky rytmus toho dna, zkratka musela som sa prekonat a ist do prace nech je ako je, ale na tej materskej uz sa clovek vyhyba vsetkemu a zrazu ma ten svet strasne maly a necudo, ze citlivejsi dostanu depky z toho..

mimka2

tomi .. presne ako ja. a ja som uz mamina ...mam take depky zo seba a komplexi az az. a nebavi ma rano vstat no lebo nic nezazijem cez den , co by ma naplnilo kusok stastim. a nedari sa mi. tazko sa je premoct :((zvykla som si na pc a to neni dobre. mozno kamoska alebo kamos by bodol , nemyslis?:))

mimka2

tomi .. presne ako ja. a ja som uz mamina ...mam take depky zo seba a komplexi az az. a nebavi ma rano vstat no lebo nic nezazijem cez den , co by ma naplnilo kusok stastim. a nedari sa mi. tazko sa je premoct :((zvykla som si na pc a to neni dobre. mozno kamoska alebo kamos by bodol , nemyslis?:))

amanda23

Tomas ved to su tie veci, ked to na cloveka pride, zmeni mu to zivot od zakladov, neveri sam sebe, svojej hlave, ma pocit ze rapluje hlava aj cele telo a vsetky pochody v nom, ze uz to niekedy nevydrzi a zblazni sa z toho nacisto a este potom ked je cloveku stale aj fyzicky zle - ked sa ta psychika zamiesa aj do fyzicna, tazko sa potom vysvetluje okoliu, ze mi je na odpadnutie, asi zvraciam, alebo mam triasky vnutorne,alebo som totalne vycerpana a nevladzem kamsi ist, , ked ma caka cosi dolezite, ci uz prijemne, alebo nie, zkratka clovek nechape, co sa to s nim robi, je to des...

tomas159

Mám proste pocit že sa zo mňa stal totálny slaboch a všetkého sa bojím. Pred tým som sa ničoho nebál a všetkému som bez problémov čelil. Až mi je zle zo seba :(

tomas159

lulu určite to nie je o tom že prichádzam na to aký je život... Ja som mal proste depresie stále mi ten hlas v hlave rozprával úplne sračky z ktorých mi bolo až na zvracanie. A teraz sa proste nedokážem zo všetkého tešiť tak ako pred tým.