baby, ja som bola včera zase na bicykli..po ceste ma priateľ vzal do čokoládovne a odmietla som tam čo i len vojsť. Nemám pocit, že mám takú pevnú vôľu, že by som si nič nedala. On potom smutne odišiel, že tam ani on neide. Bolo mi to celé ľúto a ešte som sa aj rozplakala, že prečo ma nemôže podporovať.....jasné, že ma podporuje, ale nejako nechce pochopiť, že musím sa aj v strave držať...Večeru mi potom naložil toľko čo sebe (on zje veľa...), ale aspoň dodal, že ak nechcem toľko, že mu mám preložiť :). tak som mu polovicu jedla preložila na tanier...ako mu mám vysvetliť, že proste sa musím aj v strave obmedzovať? On je za to, aby som schudla, je zlatý, lebo so mnou veľa športuje, ale to jedlo nie a nie pochopiť. Už som mu to vravela niekoľkokrát...V noci ma ešte ponúkal čokoládou, tak som mu povedala, že už mám umyté zuby :)