Ahojte ,
Asi budem za hlúpu , no kašlem na to .Pred pár týždńami som sem písala , že som ukončila vzťah.Veľmi som si s ním rozumela , no nebrala som to ako kamarátstvo , skor randenie , pretože sme sa vždy bozkávali a postupne to pokračovalo ,i keď k sexu nedošlo. Myslím , že som sa zaĺúbila , keď som mu povedala,že mi nestačí vzťah aký máme , cúvol .. Vraj ja som stanovila hranice a vedela som ,že viac on nechce. Povedala som mu ,buď vzťah alebo ma stratí ..
Chcel sa rozprávať , povedal ,že sám myslel na vzťah , ale o štyri mesiace sa definitívne s´tahuje z nášho mesta ( Už tam študuje ,ale často je doma ) , že si tam chce nájsť bývanie a už takmer získal prácu ...
Ja som mu povedala ,že sa s ním už viac nedokážem stretať , zrazu hrať , že je všetko ok , že nič necítim ... Nikdy to nebolo bez citov , keď som nezačala s bozkami ja ,tak on a stále v tom bol flirt ... proste ako začínajúci vzťah ..
On vraj chce skúsiť priateľstvo .
Ja mám pocit ,že ma využil , mal ma ako hračku a namotával ma ... lenže potom mi napadne ,že vzťah by asi fakt nešiel , na diaĺku je to na nič a neviem či to nemám skúsiť .. byť jeho kamarátkou . I bez flirtu a všetkého sme si naozaj rozumieme a mne chýba ...
Myslím , že to neviem úplne ukončiť a teraz ho potrebujem ako oporu ,lebo sa mi všetko rúca ...
Viem ,že tu je pre mňa , ale viac mi nedá ...
Neviem , možem prestať cítiť tú príťažlivosť a možno časom byť naozaj len kamarátka ? Neviem sama či ho ĺúbim , skor nechcem byť sama ,alebo ja neviem ...