Je chyba vo mne?

Príspevok v téme: Je chyba vo mne?
Na_La

Ahojte, zisťujem každým dňom, že sa v mužoch vôbec nevyznám...mám priateľa už rok a pol ale do dnešného dňa sa mi nepodarilo pochopiť ho, teda lepšie povedané porozumieť mu. Ale aby bolo jasno začnem od začiatku - spoznali sme sa pred rokom a pol, presne v deň jeho narodenín. Som atraktívna, on tiež ale s tým rozdielom, že ja som to nikdy nejak extra nezneužívala pre získanie čo najvyššieho počtu partnerov, narozdiel od neho..Išla som do toho vzťahu s tým, že som vedela aký sukničkár bol ale ako povedal, mal už 30 rokov a chcel konečne vzťah, seriózny, proste cítil, že už potrebuje zmenu - k lepšiemu. Po čase sa ukázalo, že to myslel naozaj vážne, boli sme (aj sme ) spolu takmer každý deň, dala by som krk za to, že ma nepodviedol, aj modré z neba by mi zniesol, je dokonalým partnerom. Cca. po pol roku som cítila, že ho naozaj lúbim...nič som nepovedala, čakala som. Nedávno som mu z ničoho nič povedala, že ho naozaj lúbim a on - on mňa nie. Vraj ma má nado všetko rád ale nie je zalúbený! !! Chápeteto? Vie mi to nejaký muž - bývalý Don Juan vysvetliť? Som smutná, klesá mi tým sebavedomie a cítim sa byť zranená. Vraj to príde časom, vraj už toho tolko prežil, že na to potrebuje viac času...je to normálne? Som atraktívna, neflákam sa, navarím mu, upracem mu, všetko... Nehovorím, že je zlý, to nie - je pozorný, milý, kupuje mi darčeky, raňajky do postele aj po roku a pol ale... Je chyba vo mne? Poradte prosim :-((

lilyianka

keby mi niečo také priateľ povedal, tak by to mnou veľmi otriaslo a tým pádom by to vo mne niečo zachovalo, niečo, čím by ma max. sklamal, čo som nečakala a preto by môj vzťah k nemu určite ochladol a tým pádom by som to ďalej neriešila ... taká som ja ... slová sú to kruté z jeho strany, ale na druhej strane by som si povedala, že chcem byť šťastná a môžem byť šťastná s niekým, kto mi dokáže povedať, že ma ľúbi...

Agnes999

Ako ja ti neviem poradi co mas robit. Ja si neviem predstavit ako by som sa zachovala na tvojom mieste. Po roku spolocneho vztahu mi povie: prepac bejby, ale ja ta nelubim, si pre mna rovnaka buchta ako tych 500 co som obrobil doteraz. Ako takto ti to urcite nepovedal, ale tak to myslel.

lilyianka

tuto je tak neskutočne ťažko čosi radiť, pretože sa môže zmeniť, môže ťa začať ľúbiť a nemusí... ty môžeš čakať, ale koľko? rok, dva, tri, päť, desať? a čo ak nenastane zmena? potom si budeš hovoriť, že si živoť zahodila s niekým kto ťa neľúbil a pritom možno bol niekto na tomto svete, čo by ťa omnoho viac dokázal milovať .. pravdupovediac aj ja sa v tom strácam a sama neviem, čo by som robila ... samozrejme, dala by som za svoje pocity, aj ty nejaké musíš mať ..

Mimulus

Ľudia sa nemenia! Ak aj máš pocit, že sa zmenili tak je to iba preto, že pre nejaký dôvod potláčajú svoje prirodzené reakcie.

Na_La

Ja verím v to, že ludia sa menia - k lepšiemu či horšiemu, ale dokážu sa zmeniť. Najhorsie na tom celom je pocit, že ak by som sa s nim rozišla asi by som si vzcitala do konca života, že som este nepockala, ze som mu nedala este sancu...no na druhej strane...kde je ta hranica..? Kazdy je individualny, nevie, co vsetko moho zazit, prezit, co ho mohlo oznacit, verim, ze kazdy je kvoli niecomu taky aky je. Na podnet niecoho co zazil. Preto neviem ci sa to casom moze dat do poriadku, ci by som nespravila chybu keby som sa na to vykaslala...

Agnes999

No a lubil uz niekedy v zivote niekoho? Ak nie a ma po 30-tke, ze uz dost stary, neverim, ze niekedy bude niekoho lubit. Inak ja by som si s takym promiskuitnym chlapom nezacala, jedno, ze to bolo v minulosti. Vzdy to bude v nom. Mozno sa trocha ukludnil ale mat krasne zeny a stale ine je tak lakave, nevzda sa toho zo dna na den a uz vobec nie kvoli zene ktoru nelubi.

Na_La

Ale on nepracuje - podnika takze sme stale spolu, ja tiez nechodim do prace od-do, pomaham mu a momentalne mi pomaha rozbiehat vlastne podnikanie. Ale to je jedno, samozrejme, ze 100% isty si nemozme byt no ja i napriek tomu by som ten krk za neho dala.