Môj príbeh

Príspevok v téme: Môj príbeh
Pe3k

Ahojte. Chcel by som Vám sem napísať niečo o mojom trápení.
Pred mesiacom sa somnou po takmer 3 rokoch rozišla priateľka, poviete si "to sa stalo každému" samozrejme, stalo sa.Stále ju nekonečne milujem...aj tento pocit zažil asi každý...Viete, píšem to sem hlavne pre to lebo sa poriadne nemám ani komu vyrozprávať, lebo všetci moji priatelia sú aj jej priatelmi a tak nemôžu mať nestranný pohlad na vec...Ale podme k veci: Pred mesiacom som z nej po nekonečnom naliehaní konečne vytiahol čo sa deje(dlhšie som pozoroval signáli)...povedala že má v sebe zmätok, že už ku mne necíti to čo na začiatku(to je normálne) toto vraj cítila už nejaké 4 mesiace a že si chce dať pauzu...to ma zrazilo na kolená no súhlasil som...po týždni som kúpil obrovsku kyticu a musel som ju vidieť...rozprávali sme sa o tom všetkom a prišli sme na to že to teda ešte skúsime a budeme sa snažiť aby bol náš vzťah ešte lepší...no moje šťastie trvalo 3 dni...prišiel telefonát že nemá dobrý pocit z toho že sme spolu a ukončila náš vzťah...cez telefón po takmer 3 rokoch...Dával som do toho vzťahu úplne všetko,celé svoje srdce, celého seba...tak isto aj ona...bolo nám spolu úžasne...obaja sme cítili že sme pre seba stvorený,plánovali sme budúcnosť, bývanie, detičky,...velmi som sa tešil že som konečne šťastný.
Nebol som dokonalý partner, to nemožem povedať, jasné že sme mali občas rozdielne názory no dvaja ludia nikdy nemôžu mať každý názor rovnaký ved to je jasné...
Ona mala predomnou dosť zložitý vzťah so strašným žiarlivcom a vždy ked niekam chcela ísť tak sa ma pýtala či môže a ja som jej stále hovoril že namám právo jej niečo zakazovať, že ja niesom jej ex aby som to robil...no podla mna sa náš vzťah vyhrotil ked mi povedala že chce ísť na doktorandské štúdium( aj svojej mame povedala že sa somnou rozišla pre to že som ju ja vraj nechcel pustit na doktorandské,čo je samozrejme blbosť a dosť ma toto zranilo lebo s jej rodičmi som mal vinikajúce vzťahy)...pravdaže zarmútilo ma to...lebo sme už mali tie naše plány, chceli sme ísť žiť do zahraničia ked skončí školu a ja som robil všetky kroky aby sme mohli odísť...učil som sa nemčinu, v práci som povedal že v dohladnej dobe dám výpoved, hladal som tam prácu....ale nikdy som jej nepovedal slová: NESMIEŠ, NEMOŽEŠ alebo NEPRAJEM SI...žiadne doktorandské som jej nezakázal, niesom predsa idiot aby som niekomu niečo zakazoval nieje predsa môj majetok, no bol som smutný....Teraz je proste koniec a ja neviem čo robiť, velmi by som chcel byť snou ale nejde to...nechce sa somnou ani bavit o niečom, je uplne chladná ale čo vidím a počúvam tak je takto šťastná...Viete, vybrala si cestu na ktorej už nechce aby som ju sprevádzal, a ja to musím akceptovať, rešpektovať jej rozhodnutie aj ked je to nesmierne ťažké...no milujem ju a jej šťastie je pre mňa prioritou,ak má byť šťastná bezomna tak jej to prajem.Nehnevám sa na nu, ved citom sa nedá prikázať aj ked viem že ona sama to skúšala no Bohužial nešlo to...Som si istý že iný chlap v tom nieje...Neviem ako sa naučím žiť bez mojej životnej lásky, bez srdca ktoré som jej celé daroval...Prepáčte že som Vás tu otravoval mojimi výlevmi, ak by ste chceli vyjadriť svoj názor budem velmi rád ak ho napíšete...dúfam že toto možno niekomu pomôže, niekomu kto je v podobnej situácii aspon tým aby vedel že tu nieje sám...Ďakujem

sweater*

to je aj to ked sa povie ze zeny vzdy miluju "ho*ada" pardon za vyraz, obcas to naozaj su ale mysli sa tym skoro toto, proste chlap je chlap a musi sa tak aj vzdy chovat, ze ho neobmakcia ani slzy ked vie ze sa tak chova pre dobro veci. dufam ze je zrozumytelne co chcem povedat

sweater*

to je na tom to najhorsie, zeny chcu aby sme ich milovali ale neuvedomuju si tu druhu stranku veci, ktoru nevnimas ani ty. vacsina chlapov ked sa zalubi do zeny, zniesli by jej aj modre z neba a to je ten problem stratis pre nu hlavu, si vzdy dostupny, ked si ona piskne ty pribehnes, tymto ta nechcem obvinovat, stane sa to kazdemu co sa zabuchne az po usi, a tym padom sa dievcatu znepacis, ona pravdepodobne sama nevie preco k tebe uz neciti taku lasku, ale je to pravdepodobne kvoli tomuto, stavim sa ze si jej ani velmi neoponoval, ako v tom zmysle ze ty si chcel vecer pozerat televizor a ona chcela ist na disku, tak si isiel s nou.. vies ako to myslim? znie to hlupo ale chlap sa musi spravat k zene sice aby citila ze ju miluje ale na druhej strane nie zas aby jej daval pocitit ze je jeho vsetko a miluje ju ako nic na svete a vzdy tu pre nu bude nech urobi cokolvek. chlap musi byt chlap

Susy1982

Peter,pokial je vsetko tak ako si napisal a nemali ste nejake vazne problemy ani v nazoroch ani v posteli ,tak mi to nesedi.Viem ta pochopit vo vztahoch som taka ista davam do toho vsetko ,podla mna ak ste vyskusali vsetko a nevie ti povedat konkretne a jasne co je vo veci ,asi si prilis dobry...skus zit ,zamerat sa na to co ti robi radost,ist niekam prec na ine miesto a hlavne netrap sa je to fakt tazke ale skus svoje pocity a myslienky zamerat na seba,skus pozerat na seba a neobvinovat sa...po case mozno ak sa jej nijako nebudes pripominat pochopi aky si vzacny,ale zit v tejto domienke nech nie je tvojou prioritou,.vsetko dobre prajem

laila

och je to velmi ťažké,mne sa po 11rokoch otvárajú oči.Najprv to boli také detaily,že nevedel kedy mám narodeniny,potomžiadne pozornosti,milé slová ,ale ked som sa sním na tú temu pohádala tak tvrdil ,že ma lubi.ateraz sa cítim ako uplný idiotlebo teraz už v podstate nieje nič,ešte k tomu existenčný problém,sme obaja nezamestnaníamáme 2malé deti.Ja som verila v skutočnu lásku v ktorej ma manžel bude milovať najviac na svete,ale asi som strašne naivná :(

innerworld

Moja situacia sice nie je rovnaka ako Tvoja,ale jej spolocny menovatel je rozchod(po 4 rokoch)pricom mne moj priatel verbalne nikdy nenaznacil,ze je to az take zle. A potom to prislo. Napisal mi mail a ja som dostala sok. Neviem to spracovat doteraz,i ked v poslednej dobe som mu vravela,ze sme skor ako kamarati,no davala som tomu sance. Posledne rok vsak aj tak mi malo prejavoval lasku,necakala som nic svetoborne,no u nas bolo pomaly bezne iba dat si bozk na rozlucku a ked som sa snazila,tak povedal,ze mi city vyjadri nevie. Po intimnej stranke to bolo tiez zle,no ked som sa aj pokusala o ciny alebo slova,tak nic. Napokon som z neho vytiahla,ze ho nevzrusujem. Po rozchode. Po 4 rokoch!!Teraz mi cely vztah pride ako fraska.