Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Vyhliadky do budúcnosti zo sociálnou fóbiou? Môžem sa úplne vyliečiť?

Príspevok v téme: Vyhliadky do budúcnosti zo sociálnou fóbiou? Môžem sa úplne vyliečiť?
chcemzit

Myslíte, že je možnosť vyliečenia zo sociálnej fóbie?? Mám 20, diagnóza po vyšetreniach znela - Ťažká forma sociálnej fóbie + ťažká forma úzkostnej poruchy. Ale to bolo už dosť dávno, vyše rok dozadu. Mám pár otázok, poprosil by som vás o názor, aj vás všetkých, čo máte sociálnu fóbiu. Ako si vediete, či ste pokročili alebo sa vám zmenil život úplne naruby?? Myslím k tomu lepšiemu. Neviem ako by som začal. Povedzme, že sa to zhoršilo pred 3 rokmi, keď som kvôli tomu musel seknúť zo školou a prerušil som kontakty aj s tým minimom osôb. Momentálne sa to celkom dobre zlepšilo, dokážem vybavovať veci bez väčšieho stresu, chodiť celkom normálne von. Ale najväčší problém je, v nadväzovaní nových vzťahov a komunikácii. Keby som mal z niekym normálne kecať a to z nejakou babou, tak je asi koniec. Možno keď mi je v pohode by som to dokázal, ale tých dní neni veľa. Bojím sa, že sa nikdy nevyliečim. Mám niekoho v rodine, kto tým trpí už roky rokúce a absolútne sa z toho nedostal. Aj jedného kamoša, na ňom to neni nejako extrémne vidno, ale tiež má problémy, možno aj 10 rokov s tým. Je o dosť starší odo mňa. Bojím sa, že dopadnem ako oni a nebudem môcť žiť život, po ktorom túžim. Mám veľmi silnú vieru v to, že svoj život zmením, niečo ma stále poháňa za mojimi cielmi. Ale sociálna fóbia je častokrát silnejšia, ničí mi to vzťahy z ľuďmi. Mnoho ľudí si myslelo, že som suchár, človek bez túžieb, ale nikdy som sa pred nikým nedokázal naplno prejaviť, potom to tak dopadlo.

Školu mám stále seknutú a to je dosť problém, moji bývalí spolužiaci už majú dávno po maturitách. V rodine to mám ohromne ťažké, ale nejdem konkretizovať. Chcem vedieť rady, ako s tým bojovať a či existuje nádej na úplne vyliečenie.

Bojím sa samoty. Nikdy som nemal žiaden vzťah, opačné pohlavie mi ohromne chýba, často krát sa kvôli tomu zožieram.

Chcem raz viesť normálny život, komunikovať bez problémov, mať prácu a cítiť sa v pohode, nájsť si niekoho. Ale ono je to tak, že raz sa to zlepší rapídne a potom zase upadnem. Keď som medzi ľuďmi roztrasení a najradšej by som sa zavrel niekde sám. A medzi ženami sa to zdvojnásobuje. Takto ťažko niekoho nájdem. Aj tam smeruje otázka, našli ste si ´´socialnofobici´´ vzťah?? Je to nejako možné??

Keby som to mal zhrnúť, je to dennodenne boj.

pacient92

tvojanozdra - Ja zase trpím sociálnou fóbiou, ale tiež nie som spoločenský až tak veľmi, nie len kvôli úzkosti a tak, ale som skorej človek,čo by radšej išiel niekam s ľuďmi do prírody, na bicykel, alebo s partnerkou niekam na prechádzky na pekné miesta, kde by sme boli sami a mali čas len na seba, žiadne diskotéky, bary, síce občas rád zájdem do kaviarne, trošku posedieť, ale je to niečo iné, ako ostatné, čo som písal, inak tiež nemusím chodiť s partiou veľkou von a opíjať sa po nociach a vystrájať, mám radšej pokoj a pekné miesta, niekde v prírode, alebo sa venovať len tomu jednému človeku, s ktorým som, a nie chodiť s desiatimi. Tiež som tak trošku uzavretejší a nie je to spôsobené len sociálnou fóbiou, podľa mňa to mám podobne, ako asi ty. Len kde nájsť také osoby ešte v realite, ktoré by nás pochopili a cítili to rovnako, ako to máme my.

tvojanozdra

Ja napr netrpim ziadnou socialnou fobiou len som silnejsi introvert.nepotrpim si na to aby som chodila do spolocnosti vzdy a uprednostnujem vela sukromia som malo spolocenska a druzna proste to nepotrebujem.som skor clovek zamerany na pracu a myslenie ako spolocnost.vzdy ma to velmi unavovalo a obera o energiu.som dost nespolocenska povaha a vobec mi spolocnost nikdyinechybala.ale za to som workoholuk a mnohy ma dost zle poznaju.

Lily91

Nechcem tu nikomu tlačiť do hlavy moju teóriu, ale myslím, že by som to mala napísať a možno to niekomu pomôže. Rovnako zdieľam názor, že fóbie sa dajú vyliečiť aj bez liekov, pretože vždy ide iba o fóbiu a to je iba vo vašej hlave. Takže s tým musíte bojovať samy. Najväčší problém dnešnej doby je, že ľudia na sebe zbadajú nejaké symptómy začnú si ich všímať, potom to prerastá a tak si to hodia do googlu, vyhodí im to výsledky, a hneď ich obleje pot, že majú takú alebo onakú psychickú poruchu. Celé dni sa potom len na to sústreďujú plačú doma a trápia sa. Takto si vsugerujú, že to naozaj majú a ich psychika to tak príjme a potom nastanú skutočné problémy. Zbadala som podobné na sebe. Vždy som sa považovala za trápnu, nemala som rada párty ani podobné, do školy ma nebavilo chodiť, ale pritom som nemávala stres z ľudí, proste som bola a som introvert, mala som radšej samotu. Dokončila som strednú, vysokú a nastúpila do zamestnania a tu nastal problém. Chodila som predtým aj na brigády a rada som komunikovala s ľudmi, robila som aj v call centre a bola to dobrá škola komunikácie. Ide o to, že som prišla na zdravie.sk s iným problémom a začala som náhodou čítať príspevky o sociálnej fóbie a potom som si začala spájať to, že sa bojím ako sa strápnim pred ľudmi a tak sa mi to nejako uložilo v hlave a príliš som sa na to zamerala. Začala som sa báť, že situáciu s ľuďmi nezvládnem, prepadali ma samé čierne myšlienky a najhoršie scenáre a dopadlo to až tak, že som deň pred nástupom do roboty dostala panický záchvat. Týždeň som sa z toho dostávala a potom som si povedala, že o nič nejde a nastúpila som do roboty. Začala som sama od seba zdvíhať telefóny a vychádzať z kancelárie za ľudmi, pretože kolegyňa chýbala a poviem vám, že sa mi trochu spotili dlane, ale som si povedala, že aj keď sa strápnim, aj keď na mňa nakričia môže mi to byť jedno, pretože život ide ďalej a o desať rokov si na to nik nespomenie, možno ani na ďalší deň nie. A ja si poviem, že som napredovala. Jednoducho ľudia musíte prestať čítať veci po internete, prestaňte všetko pripisovať fóbiam a podobným. Možno ste len introverti a chýbajú vám skúsenosti s komunikáciou ale to je všetko. Ono to príde, len sa nesmiete báť komunikovať. Treba skúšať, oslovte hocikoho na ulici. Spýtajte sa napr. koľko je hodín alebo ako sa kam dostanete. Treba len vyjsť z ulity a netreba mať čierne myšlienky. Ide iba o to ako ste silný. AK si poviete, som silný, predsa sa neroztrasiem pred človek čo má možno aj on obavy zo mňa, tak to pôjde. Zajmete sa na tom že sa bojíte ľudí, mávnite rukou pred zrkadlom, hovorte si, že predsa o nič nejde. Musíte si len veriť, myslieť pozitívne a pôjde to. Nehovorím, že som to úplne prekonala, ale pomalými krôčkami je to lepšie a bude to ešte lepšie. Len si tú fóbiu nechovajte v hlave, nekŕmte ju.

michael067

Určite nemáte ťažkú sociálnu fóbiu keď ste schopný dokončiť maturitu a tobôž vysokú školu.
Možno nejakú slabšiu, ale určité nie nejakú silnú. Ešte ste na tom dobre.

zombiegirl

NEMOZES sa uplne vyliecit..zijem s tym 12 rokov a moj zivot sa stal nocnou morou..uzkostna porucha sa mi zhorsila za tie roky natolko, ze nedokazem ani pracovat, v podstate ledva chodim medzi ludi..nemam ziadnych kamaratov,kamaratky..som odpad spolocnosti a pritom mam 23 rokov..kazdy den si prajem aby som umrela..lieky ta oblbnu ale ked povazujes chodenie ako mrtvola a totalne otupenie ako plnohodnotny zivot tak sa mylis..

DuroLw

Myslíte, že je možnosť vyliečenia zo sociálnej fóbie? Derren Brown ju vyskúšal vyliečiť s novým zázračným liekom Rumyodin. www.youtube.com Sú tam aj české titulky.

Milan sk 21

Moja odpoved pre teba je stručná. Nepíšeš síce aké lieky užívaš ale tie dokážu významne zlepšiť prognózu vyliečenia. Moja odpoved na tvoju otázku čo sa týka vyhliadky zo sociálnou fóbiov je že sú pomerne dobré. Niekedy to však nejde naras a rýchlo. Prajem teda vyliečenie. S pozdravom

Cliattsi

Ahojte. Vrátil som sa do tejto diskusie znova , ale cez Google, ale fakt musím povedať, že sú tu naozaj dobré príspevky, že ma to donútilo vyjadriť sa k tomu:

FilipTT – to čo si napísal, to ma doslova fascinuje. Je to niečo, čo by si mi akosi zobral z úst. To, ako si sa spoznal so svojou ženou, je niečo naozaj krásne. Neviem to písať slovami, ale takýto typ zoznámenia sa so svojou budúcou ženou – a ešte k tomu v sociálnej fóbii je niečo ako by som to povedal, excelentné? To je fantastické! A jedna dôležitá vec, ktorú si napísal na záver, že dôveru ste si vybudovali postupne a potom nasledovali dotyky – vo všetkom súhlas. Sledoval som iba trochu tie tvoje príspevky, ale toto čo som si prečítal úplne zapadá do môjho konceptu, ako by sa mohol aj človek hanbiaci sa komunikovať s dievčatami spoznať so svojou budúcou láskou. Držím vám palce:-)

Reshi – myslím si, že kniha Sila prítomného okamihu by mala pomôcť, videl som to aj tu niekde na fóre. Je to proste iný prístup zmýšľania a ja som postupom času dospel ako keby sám od seba, že keď komunikujem s človekom a mám tú fóbiu, tak sa snažím nemyslieť na to, čo sa stane a snažím sa byť pripravený na čokoľvek. Inak túto knihu momentálne nemám prečítanú a možno na to idem iba systémom podobným tomu, čo sa opisuje v tejto knihe. Je dnu vec, s ktoru ja súhlasím a napíšem to sem znovu Sociálna fóbia - je strach pred sebou samým, ako si napísal. Tí ľudia, ktorí sa boja prejaviť sa boja neprijatia. A veľakrát by mohli aj „obohatiť“ túto spoločnosť o niečo, čo tu chýba.

rios- to asi nepotrebuje komentár, proste perfektný príspevok, veľký súhlas:) !

zlokot – píšeš Tak som pochopil, že to nemá význam, a svoju podstatu aj tak nezmeníte, môžete ju len prijať. A doplnil by som že nie som znalec na to čo je moja podstata, ale môžeš sa zlepšiť a mne pomohlo ukázať iným ľuďom svoju „podstatu“, názory, to, čo robím, o čo sa zaujímam a a nehanbiť sa za to, aj to mi pomohlo. A môžeš sa aj mentálne „vylepšiť“. Nebáť sa toľko, že ťa neprijmú iní a viac sa im otvoriť, ak uznáš za vhodné. Ale robím to veľmi postupne, nie moc nasilu, aby ma náhodou nepretrhlo :) (ale občas sa len tak vtrhnem do situácie a šokujem aj sám seba v tom, že ako zareaguje. Je to niekedy aj dosť nepríjemné, ale ako kedy. Niekedy som zo seba aj prekvapený, niekedy si aj vynadám, že aký som ja XXX :), ale ako sa hovorí, strach sa dá prekonať ODVAHOU :) ), ale skoro vždy keď ľuďom o sebe hovorím, tak bývajú zaskočení. Povedal by som aj možno že sorry ľudia, ale proste nemôžem, lebo toto som ja a už ma dlhodobo nebaví skrývať sa za to, kým naozaj nie som. Ale treba sa naučiť sociálnej zručnosti uistiť „týchto“ ľudí, vystupovať pri tom sebavedomejšie, uistiť ich (uistiť aj napr. pohľadom do očí, nie uhýbaním od nich a sklonenou hlavou, ale aj svojím hlasom – melódia, tempo reči, gestá a tak ) v tom, že sa za seba nehanbíte. A to dokážete práve tým prejavom. Môžete byť hanbliví, ale nehanbite sa za to, že ste hanliví. Hanblivosť vám dáva opatrnosť a tá má aj veľa pozitív. Preto je aj dobré naučiť sa pred ľuďmi aj prezentovať aspoň sčasti to, kým ste, čo vás baví a ako myslíte napr. aj to sú podstatné veci, o ktorých sa boja hovoriť aj ľudia, ktorí túto fóbiu nemajú.

healthy – no fakt súhlas, ale ty si napísala, že si bola naozaj na tom zle a teraz žiješ naplno, tak to ma moc zaujíma, neviem, či sen ešte chodíš, ale zaujíma ma, či si introvertka, alebo skôr extrovertka, spoločenský typ. Ak by si bola spoločenský typ, tak to pochopím, ale omnoho zaujímavejšie pre mňa by bolo, ako by vedel taký introvert žiť naplno. Lebo práve na toto ja hľadám odpoveď v tomto čase. A preto sa vlastne aj pýtam :). sociálnou fóbiou sa zaoberám tak laicky vo voľnom čase a robím na sebe občas aj nejaké „pokusy“, kedy sa chcem dostať do takých situácii, v ktorých by sa aj bežný človek mohol cítiť trápne, trochu to aj zaberá, ael tá fóbia stále vo mne je. A tiež mám problém hovoriť s dievčatami , ale to tiež závisí od situácie a konkrétnej osoby a od môjho naladenia sa a mojej úrovne „vnútorného pokoja“. Ale viem sa aj tak poriadne „strápniť“, ale viem pri tom strápnení vystupovať aj sebavedome, len to musím ešte vyladiť. Ale pomáha mi v situáciách myšlienka, že neexistujú trápne situácie, ale všetko záleží len odo mňa, ako sa k tej situácii postavím. A stres riešim tak, aj keď mi začne búchať srdce, tak sa snažím odviesť pozornosť na to, že to strašne zle dopadne, niekedy to zaberie dosť, inokedy sa aj „zasekám“, ale snažím sa to tak uhrať, že ma to nerozhádzalo, a upokojí ma myšlienka, že to, čo sa stalo, sa stalo a je to normálne. Ale naposledy som sa zastavil pri 2 dievčatách a položil som takú otázku a začal som komunikovať, ale som sa dosť vystrašil, ale už dokážem ako tak ovládnuť aj stres pomocou mysle, a celé to bolo také ako keby zasekané a silené. A myslím si, že v tomto by mi mala pomôcť tá kniha Sila prítomného okamihu, aby som to mohol viac doladiť a byť viac sám sebou pri osobnom vystupovaní a nebáť sa byť sám sebou. A dám vám radu, naučte sa a povedzte si, že „Nehanbím sa za to, že som hanblivý“ Myslím si, že je to moja podstata, som introvert a patrí tomu aj určitá hanblivosť možno, aj keď sa ju snažím nenásilne eliminovať vo svojom vnútri. Hanblivosť je opatrnosť. Je to strach. A prílišný strach je sociálna fóbia. A základom je v prvom rade akceptovanie samého seba, že si taký, aký si.

A zaujímajú ma aj recepty ostatných, čo im pomohlo, nejaké triky :-)
Ešte pridám, čo tu možno nebolo spomenuté
- dôležitá je aj relaxácia, pokojné dýchanie, keď vidíte, že ide na vás stres
- skúste si zo seba urobiť srandu, alebo keď sa vám niekto vysmeje, naučte sa nabrať to moc vážne, to mi pomohlo. No proste naučte sa neriešiť to moc v hlave. A zvyknem zo seba urobiť aj blázna, nech si tí druhí myslia čo chcú, ale ako som spomenul, tá fóbia, strach z neprijatia aj tak je tam prítomná. A dokedy je tam prítomná, dovtedy mi dáva možnosť, aby som s ňou pracoval. ale idem pomaličky, do ničoho sa nenútim... a teraz Sila prítomného okamihu, uvidím čo to dá :-) Skúste zobrať život ako príležitosť niečo urobiť, nie ako nutnosť -taká rada na záver.

gericault

Sue Blondieg ako si zvládla tú maturitu? Celkom ma to zaujíma, nakoľko som mal podobný problém, vedomosti boli, ale... Ozvi sa na mail ak sem niekedy ešte prídeš :) gericaulttheodore@gmail.com

healty

Vždy som si myslela, že som neschopná, nezaujimavá, trápna, na smiech a podobné veci. Pocit z ľudí, že ma môžu kedykolvek zosmiešniť, uraziť, odstrčiť.. Proste ten pocit menejcennosti. Mala som dojem že neviem s ľudmi komunikovať, že budem trápna a rozprávala som tichým hlaskom a keď sa ma opytali prosim? čo? bola to ešte trápnejšia situácia.. nebola som spokojná so sebou duševne, ani fyzicky.. tak som začala odstraňovať chyby ktoré mi namne vadili a to aj po fyzickej stránke aj po psychickej stránke, čo sa zmeniť nedá, bohužial stým sa treba vyrovnať, ale na čom sa pracovať dá prečo nie? začala som si čítať knižky ako komunikovať s ľudmi-ano až tak som bola mimo civilizacie :D.. Vsugerovala som si do hlavy, že ja som niekto a vlastne prečo by ma niekto urážal? aby si riešil komplexi? to su stale jeho komplexi!! Ako ťa oni ovplyvnia? nijak, ani ťa nenakrmia, ani ti neoperú, nenavaria tí ludia, a tie pocity,keď si mysliš že každý po tebe pozera a aký si strašne trápny a podobne veci? videl si už niekoho smiešne spadnuť, potknuť sa? začal si sa smiať? pamatal si si jeho tvar aj o tyždeň? nie.. a presne keby si sa aj strápnil ľudia maju dôležitejšie veci, zabudnú hneď aj keby si sa strápnil..prehliadať! a človek sa musí mať najprv sám rád až potom môže očakavať od druhých aby ho mali radi! si krásny sám pre seba? budeš aj pre druhých. poznáš ten pocit keď je niekto veľmi simpaticky? a strašne by si chcel mať takého priateľa? a prečo niesi ty takým človekom. no myslím že to na začiatok stačí, treba to prekonávať a zistíš aké veľké kroky si spravil.. niečo je pravda aj na tom klin sa klinom vybíja, že treba vyhľadávať situacie, ktorých sa najviac bojíš, ale zas to nesiľ! radšej pekne krok po krôčiku ako sa vystresovať a urobiť 10 vzad:) ale zas si myslím, že ti nemôžem dať nejaký návod, každy to musi v sebe objaviť/objavovať sám a sám si stanoviť pravidla, ktoré bude dodržiavať. Už som aj premýšlala, že by som napísala nejakú knihu(ktovie či by sa ujala) ale snáď by niečo od takého človeka, ktorý to zvladol prekonať pomohlo motivovať aj druhých ľudi, no ktovie..prajem veľa šťastia a nedaj sa ovplyvniť negatívnymi ľudmi, drž si pri sebe ľudí s ktorými sa citiš príjemne, tých negativných ignoruj, a hlavu drž vztýčenú, je to velmi super pocit.

Textová Inzercia

Zľavnené pobyty v Bardejovských kúpeľoch

Využite zľavy v mesiacoch január – marec na liečebné a relaxačné pobyty až do výšky 25%.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Vyhliadky do budúcnosti zo sociálnou fóbiou? Môžem sa úplne vyliečiť? - Fórum - ZDRAVIE.sk