Viete, ja som v podstate veľmi spokojná so svojim životom. Som v poslednom ročníku SŠ, známky mám dobré, nemám problémy. Mám fajn rodičov, aj super kamarátky. Viem, čo chcem robiť v budúcnosti. Asi sa ani ničoho nebojím. No niečo nemám - priateľa. Viete, ešte sa mi nestalo, že by človek, ktorého mám rada, mal rád mňa a naopak. Z toho som trochu... Myslíte, že v živote je to tak, že nemôžeme mať všetko? Že napríklad keď mám fajn rodinu a som inteligentná, tak mi musí naopak chýbať láska, a napríklad kamarátka, ktorá je dva roky veľmi šťastne zadaná, platí tým, že jej to nejde v škole a má problémy s rodičmi?
Nemôžeme mať všetko
Edita57
sususu
dievcata maju pravdu..este je prilis skoro na to vsetko... malo kto v tomto veku stretne naozajstnu lasku.... este ich stretnes vela :-)
takajedna
suhlasim s lilyiankou, ze sa netreba ponahlat... ja som mala prveho chalana v 19 a bolo to na prt, teraz mam 23 som po druhom rozchode a je to este viac na prt...bud rada, ze teraz nemas nikoho aspon sa nemusis trapit a nemas starosti a mozes sa kludne venovat skole :-/ :) neries, pride to same a ani nevies ako :)
lilyianka
tak hlavne sa netreba nikam ponáhľať, čiže ak máš nejakých cca 18-19 rokov, to hneď neznamená, že musíš mať aj priateľa aj keď ich už tvoje rovesníčky majú ... čo má prísť príde, aj v láske, neboj nič
