Priatel je rozmaznany!

ja mam 23 on o rok menej,on byva sice sam ale sam si nezabezpecil ani byvanie ani auto, jedine pracu ku ktorej ho viedli odmalicka a pretoze cely zivot nic ine nerobil.... uz mi zacina poriadne liezt na nervy jeho spravanie ktore ked som mu narovinu vytkla zacal mi hovorit povysenecky ze mu "zavidim" pravda je taka ze mi zacali velmi vadit jeho rozmaznane nalady. je to jedinacik maminka s ocinkom mu 530x volaju za den od rana do vecera ...ako pochopim to ale ked je osamostatneny? ked ma niekam ist tak mu vkuse volaju aby na to nezabudol. Casto ho dotuju, kupuju mu jedlo, oblecenie mu kupuje jeho teta ktora nevie co s peniazmi, krmi ho babka. Najnovsie bol chory lezal v posteli ja som ho obskakovala starala sa o neho ako o princa a jeho vdaka? nikde vraj ten " caj co som mu 3x uvarila) si mohol navarit aj sam.. Rodicia ho volali samozrejme k nim nech sa ide liecit stacilo ze tam bol JEDEN den a prisiel velmi "posilneny" ked sme boli spolu vkuse odo mna chcel aby som mu nieco podala vraj este nieje zdravy a ked uz ma to nebavilo povedala som dost ze je chory ale nema chrome ruky ani nohy a horucku uz tiez nema!na to sa strasne urazil ze by ma to asi zabilo keby som spravila to a to.on nevidi nikoho ineho len seba a ked uz sa naozaj hnevam ma z toho naramnu srandu a najhorsie je ked mam nervy, on ma zacne rozosmievat...prosto vtedy sa zasmejem aj ked nechcem ale vo mne to vrie ako v pekle. A to ze sa zasmejem to pre neho asi znamena ze o nic nejde... a tak to berie na lahku vahu...Neustale odo mna vyzaduje aby som nieco robila ked spravim nieco aby som ho potesila jeho vdaka znie takto- mohla si spravit este hento vsak by ti ruky neodpadli...on mi raz zacas navari obed a dava si taku zasluhu za to ako keby mi kupil luxusnu vilu s bazenom a vo dvore s maserati....zo zaciatku samozrejme taky nebol...aspon mi to tak prislo ani mu nedavam moznost zvyknut si na to ze ho budem obskakovat...co sa mu nepaci..VRAJ ina by to pre neho spravila s radostou..on ked pre mna nieco spravi este mi to aj vycita...ja uz som zufala lebo ani neviem ako sa vymotat z takeho vztahu..a bojim sa co ak mu maminka s ocinkom aj babkou aj tetou budu vkuse vsetko nosti popod nostek a ja budem ta zla? ta neschopna...jeho rodicov mam rada ale zacina mi liezt na nervy ich pristup k svojmu dospelemu synovi...Len aby sa mal dobre aby mu nic nechybalo..preboha len to nie len aby sa postazoval. a ked som sa o neho starala vraj chceli aby sa isiel liecit k nim aby som ja neochorela..ale mam taky dojem, ze mi skor neverili...a ked vyzdravel hovoril mi ako rodicia neustale chodili za nim do izby ci nieco nechce . ze mu vyvarali stale jedla ktore ma rad,nosili mu pit liecky pod nos, vsetko co len chcel... moja otazka po tomto co mi toto povedal bola ci ho aj na rukach nosili na zachod a utierali mu zadok... podla mna nieje sprosty ale je nevyzrety...a mam strasne obavy z toho co bude dalej...dost mi to zacina liezt na nervy...ked mame volno spime tak do 10tej rana a za ten cas mu mama s ocom volaju kazdy tak 2,3x - oma ma zapnute zvonenie takze ma to vzdy zobudi tym stylom ze ma ztrha a som len nervozna boli ma hlava.. zmozem s tym ja vlastne nieco? ja chapem ze je to jedinacik, ale podla mna to jeho rodina prehana... hlavne ked uz nieje male decko... a tak s apotom aj sprava ku kamaratom je milsi ako k vlastnej priatelke...mam pocit ze vobec si ma nevazi a vsetko co pre neho spravim sa mu mali alebo je to samozrejmost, to co spravi on je uplne "uzasne"lebo od rodicov je zvyknuty ze mu splnia vsetko co mu na ociach vidia...citim sa nedocenena :(