Ako dalej po 40

Príspevok v téme: Ako dalej po 40
nestastnymuz

Chcem sa opytat zien, co mam robit? Som 20 rokov zenaty a poslednych par rokov mam taky problem, ze manzelka strasne zvaznela. Ja som bol vzdy srandista a taky spontanny. Nikdy som nebral nic smrtelne vazne, lebo vsak ked nejde o zivot, ide o h...o. Strasne mi to vadi, ze jej nemozem dat iba tak pusu na ulici, lebo podla nej sa to nehodi na nas vek - maximalne mi dovoli drzat ju za ruku, ale ani okolo pliec ju nemozem verejne chytit. Nemozem urobit nejaky for z toho isteho dovodu, lebo sa rozhneva, ze saskujem. Kedysi bola aj ona spontanna a preto som sa do nej zamiloval. Sexualny zivot mame pravidelny, len prejavuje sa to aj tam - uz ziadne experimenty, iba klasika misionar - vsak mame po 40-tke. Prestava ma to bavit. Ja sa nechcem pripravovat na starobu, ja chcem zit pre dnesny neopakovatelny den, ci svieti slnko, ci prsi, ci snezi, ci mam 20 alebo 60. Nie je to preto, ze by som sa chcel nasilu robit mladym, len mam jednoducho taku povahu a tak to citim. Mame uz dospele deti a ja sa bojim, ze ak to takto pojde dalej, tak budem musiet od nej, i ked velmi nerad, odist a najst si zabavnejsiu partnerku. Nie je to tym, ze by bola unavena - v domacnosti jej pomahame a davame si vela veci robit ako sluzby. Chodime na vselijake akcie, vylety, i niekolkodnove, aby odisla zo sterotypu, no vsade sa podla nej musime sppravat distingovane podla nasho veku. Mne je z toho niekedy uz do placu. Co by ste mi poradili? Mam sa jej prisposobit, o ked asi do konca zivota budem trpiet alebo mam fakt zacat uvazovat o rozvode a hladani si zeny, ktora mi bude povahovo blizka?

nirv

To je tak ako to ma byť. Zajtra podaj správu, čo si zistil o svojej vysnívanej žene :) p.s. mňa to neprekvapilo :)

nestastnymuz

Ludia, tomuto neuverite a ani sa nebudem cudovat, ale ja asi zacnem verit na nieco hore. Idem si dnes autom po ulici a na chodniku vidim ist skupinku 2 muzov a vpredu 3 zeny a jedna z nich ide chrbtom k ostatnym a poskakuje a saskuje - asi tak stara ako ja - to bolo ako osvietenie slnecnym lucom - ihned som skocil na brzdu bez ohladu na situaciu, vystupil, ospravedlnil sa, ze sa to mozno bude zdat doterne atd. a zajtra ideme spolu na kavu :) V zivote som nic podobne nevidel, ja to uplne nechapem. Co si o tom myslite? Zeby osud? Ale chapete? Do mna manzelka stale tlaci, ze ludia v nasom veku sa tak nespravaju a ja za par dni nahodou natrafim na takuto zenu? Ja ja ja neviem co si mam o tom celom mysliet...

Iveta Michael

to hej ale zase...keď ho Boh takého stvoril s dušou chlapca :) tak prečo by mal trpieť a tváriť sa že je všetko okay...ja by som to napätie vo vzťahu nezniesla najmä keď ani nie je šanca na kompromisné riešenie..

každý sme aký sme...a človek má ostať tým čím v skutočnosti je a nemá sa meniť kvôli partnerovi,je to smiešne ak to niekto vôbec pripúšťa že ten druhý sa zmení..a prečo by sa mal?

..ak necítime slobodu v láske..tak to nie je láska..

ververka

presne tak.
podla mna mu nejde ani tak o tu zenu ako o sposob zivota.
mna osobne by to ubijalo, potrebujem mat pri sebe niekoho s kym je mi fajn a nemusim sa pri nom pretvarovat. Potom clovek pride domov a co ho caka? Sama vaznost, ziadna konverzacia, nuda, ziadne odreagovanie sa, moznost sa uvolnit a hovorit veci tak ako chcem, nie tak ako to chce pocut niekto iny?
Ja by som takto tiez nedokazala zit. To uz radsej zit sam.

Predpokladam ze deti uz su odrastene, takze co koho do toho?

kafe

baby, veď kľud.
Leela, preháňaš. On nikde netvrdil, že sa o neho ženy potrhajú. Mne sa zas jeho vtípky páčia, a rovnako by som nedokázala žiť s príliš "serióznym" chlapom. Síce je to extrém, rozísť sa z takéhoto dôvodu, ale lepšie ako sa dusiť vo vzťahu, kde nemôže byť sám sebou.