Chcem sa spýtať či aj iní tridsiatnici neriešia niečo podobné ako ja. Mám 33 rokov a akosi som vnútorne zhasol. Doteraz som skutočne žil život naplno, pohodové detstvo, potom výška, osamostatnenie sa od rodičov, následne slušný job spojený s cestovaním po svete. S priateľkou som 9 rokov od výšky, deti nemáme ,ale vzťah je stále "korenistý" máme sa radi v sexe je všetko fajn. Posledný rok, ale pociťujem taký vnútorný pocit prázdnoty. Veci, ktoré ma kedysi neskutočne bavili ma už tak akosi nevedia uspokojiť, vlastne neviem či je to správny výraz, robím ich síce stále - šport, cestujem/e, spoznávame nové veci, vedieme spoločenský život, ale už sa z toho akosi neviem vnútorne tak potešiť. V práci už nemám moc ambícu sa niekam hrnúť ďalej /vlastne už ani nie je moc kam/. Vraj som zvážnel, menej sa smejem, som zamyslený, posobím navonok chladne. S priateľkou sme riešili či sa už nezobrať a splodiť bejby, ale obaja sme sa zhodli, že to ešte zatiaľ nechceme. Keď som to riešil s bratom tak ten mi len povedal, že nech sa vrhnem ešte viac do práce a makám, ale to už nechcem, nie je všetko o peniazoch ja by som radšej ten vnútorný pocit radosti, uspokojenia, keď idem napr. z dobrej lyžovačky, alebo večere, aby ma to znova hrialo pri srdci, ale už to akosi nehreje. Viem, že mnohí si tu možno teraz poviete o čom to tu tento tára, vlastne všetko má a ešte sa sťažuje, ale chápem, že veľa ľudí rieši možno oveľa závažnejšie veci, možno až existenčné problémy, ale ja som si všetko odmakal a nič som nedostal zadarmo a všetci majú viacmenej podobnú šancu. Som empatický, citlivý, len som proste nejako vnútorne zhasol a už sa neviem tak radovať zo života. Prečo ? hm ...
Vnútorná iskra
Pozor! Mne takto nenapadne prisla depresia..
daj si ten najväčší ciel aký si tvoja myseľ dokáže len predstaviť, a skús si ho splniť...
nevieš sa tešiť, pretože väčšinu si si splnil, a žil si v podstate podľa svojich predstáv, potrebuješ impulz, znova motiváciu, nadšenie, prípadne :) šoková terapia možno aj v rámci toho že by si toto všetko nemal a náhle to stratil...až potom by si znova nadobudol radosť z toho že to máš :)) je to proste tak :)
Nebudem ti radiť, že sa "máš" tešiť z maličkostí a zo života, keď to nejde, to by bolo nasilu a zbytočne.
Daj si čo najvyšší cieľ, ktorý by ťa fakt dostal natoľko že by si dostal strach, pochybnosti..že niee, to nie je možné, ja na to nie som a podobné veci, práveže choď do toho:)) a mimochodom :) bejby by bodlo :)
ja som tiež tak vnútorne zhasla tento rok a to mám len 23 rokov, ale ako tu už jeden písal, čítala som veľa ezoterickej (ale kvalitnej, áno to je dôležité, hlavne sa nenechat zbaláchať hocijakou sektou, treba používať rozum) a motivačné, vyhraď si čas len pre seba dáke leňošenie, skús saˇtešiť z maličkostí, každého dňa, každú situáciu vnímaj ako možnosť zlepšiť niečo na sebe, lebo určite ani ty nie si dokonalý vo všetkom :D, možno by som hľadala nové záujmy, mňa tiež prestalo baviť zo dňa na deň všetko, čo ma bavilo, možno prišiel čas obrátiť list a hľadať niečo nové... si spokojný vo vzťahu? či tam niečo škrípe? dôvodov môže byť veľa.... mne už je lepšie, a to obdobie prádnoty bolo síce naprd, ale posunulo ma to ďalej.,...
Ak by si objavil sám seba, pochopil by si , že nič z predmetnej skutočnosti ťa nedokáže natrvalo uspokojiť, pretože je to jednoducho nezlúčiteľné s tým, čím si. :o) Že nie si objektom, telom, že ho iba používaš a tak všetko, čo uspokojuje telo, je pre teba samozrejme príjemné a potrebné, ale v konečnom dôsledku neuspokojivé. Ale to je niečo, čo nemusíš postrehnúť celý život, pokiaľ si zahltený zážitkami a starosťami. ;o))) A ak môžem teda poradiť, len sa preboha teraz nevrhni na ezoteriku. :o))) Ledaže by si mal silnú túžbu ďakovať Vesmíru. ;o)))
Slecna A. mohla by si mi poradit nejaku konkretnu knizku? Dakujem ti velmi pekne.:)
Takže ja mám 44 rokov a čo opisuješ práve prežívam...stalo sa mi to až teraz v tomto veku akože prvý krát v živote, že neviem, čo so sebou a pritom mám tak fantastický život...milujúceho manžela, dve nádherné detičky, dostatok financií.. atď., trvá to už niekoľko týždňov /mesiacov?/ ale je možné, že je to nedostatkom slnka...ja som vyslovene slnečný typ/t.j. potrebujem ho pre svoj život!!/ a keďže tá hnusná zima nie a nie odísť...možno je to tým... a možno sa len utešujem, že je to počasím...poradiť Ti neviem, ale viem úúúplne presne pochopiť ako sa cítiš....želám veľa zdaru v prekonanávaní tohto pre Teba nepríjemného obdobia!!!
to anjelik: čiže som ešte neobjavil sám seba, toto ma celkom zaskočilo to Agnes999: nie som starý, zažil som aj tebou spomínané veci, viem čo je to makať niekde v Indii za 40 dolárov mesačne videl som to na vlastné oči, zažil som nepohodu takže o tom to nie je...
Ja mam 34 a tento pocit co opisujes nepoznam, nikdy som ho nenazila. Mozno je chyba v tom, ze ako pises mas vsetko co chces, nemas sa kam vyssie posunut. Mozno by to chcelo stanovit si nove ciele, zacat sa ucit nieco nove ci uz nieco co sa tyka tvojej prace alebo nieco uplne ine. Zacat sa ucit cudzi jazyk napr. Na dovolenky a na vylety chodit na ine miesta ako doposial. Zmenit svoju dovolenku viac na dobrodzustvo, nevalat sa pri mori ale ist do hor, prespat v horach pod sirakom. A netvrd mi, ze si na to uz stary, chodim tak ja a poznam par ludi v mojom veku co tak robia. Je to uplne iny pocit lezat v makkuckej posteli, ak si tyzden predtym spaval na tvrdej podlahe v lese.
Robit vsak vsetko len utilitarne a zo zistnych dovodov je take neludske a cloveka to po case totalne zdemotivuje.
joo, da sa to aj narusenim stereotypu, ako pise Dadula, ale zas ty pises, ze chodite vela do spolocnosti, cestujete vela...Prosto mas vsetko, co len chces. Vtedy treba zmenit trosku myslenie. A to riadis len ty sam...V podstate nepotrebujes nove "dobrodruzo", staci len inak premyslat o kazdom jednom prezitom dni...pisem len vlastnu skusenost, mozno na teba plati cosi ine. Vyskusaj, uvidis :)
