Ako sa vyrovnat s rozvodom

Príspevok v téme: Ako sa vyrovnat s rozvodom
smutna2000

Ahojte, ako sa mam vyrovnať s rozvodom? S muzom sme žili dlho spolu, neviem sa vyrovnať s bliziacim sa rozvodom. Mam ho stale rada, aj ked mi ublizoval nemozem zabudnúť. Koľko času este potrebujem,som na dne. Chcela by som aby to bolo už vsetko za mnou, smútok, strach, beznadej. Naplakala som sa uz dost ale nie a nie zabudut, nic ma nebaví.

ema123

To je zlé. :-( Ak sa muž nevie rozhodnúť medzi dvomi ženami, často si vyberie tú druhú len preto, lebo si myslí, že s tou prvou je to už aj tak po...té, tak radšej ide do nového vzťahu. Nemajú odvahu napravovať, čo pokazili.

Ak si jasne povedala, že sa môže vrátiť, resp. zostať, tak to už nechaj len na ňom. Ty nič neurýchľuj, ani mu neuľahčuj, nechaj na ňom, aby on ukončil vaše manželstvo. Príjemné mu to rozhodne nebude.

Drž sa.

smutna2000

Ja som zo vsetkeho zmatená. Najprv chce šancu, rozprávame sa.... ale .... vcera som mu povedala aby zostal, lebo bol s malym hodinu vonku a on povedal, ze nemoze. Ja neviem, ci mu budem schopna veriť.... Neviem, čo mu mám povedať...Mozno nerobí nič zlé, ale ja nechcem zažiť,to čo som uz zazila...

ema123

Bola to nevera z jeho strany. Najprv ju otvorene priznal, že sa zamiloval a odišiel k nej. Keď sa vrátil tvrdil, že všetko skončilo. Po čase však vyšlo najavo, že neskončilo, len to tajil.

Bol veľký rozdiel v tom, ako som to celé vnímala, keď prvý krát odišiel a keď sa to druhý krát prevalilo. Tie prvé pocity boli šok, snaha o záchranu za každú cenu, pocit, že život po rozvode skončí. Keď sa to prevalilo druhý krát, tak to bol zhnusenie, odpor a pocit, že treba z toho bahna vystúpiť.

Keby som tú šancu nedala, myslím, že by som do konca života cítila, že možno som mala ešte počkať, že by som ho ospravedlňovala, že nemohol za to, že sa zamiloval. Takto bol rozvod už o niečom inom.

Už som písala, že aj tak som po rozvode dlho hľadala rovnováhu. Rozvádzala som sa po 25 rokoch a neverila som, že ešte s niekym pôjdem do vzťahu. Jeden som už vyššie spomínala, vtedy som ešte nemala všetko zahojené. Potom som však stretla človeka s ktorým mi je teraz veľmi fajn. :-) Keby som vedela, čo ma čaká, nebola by som sa toľko trápila. Niekedy treba za sebou zavrieť dvere, aby sa mohli otvoriť dvere druhé.

ema123

Ideš na to dobre. Nemusíš sa nútiť zabudnúť. Ak sa veci napravia a vzťah sa vráti do normálu, nebudeš mať potrebu premýšľať nad minulosťou.

Len jedno musí byť manželovi jasné, že šancu dostáva, ale poslednú. Musí vedieť, že ďalší úlet by si už nezvládla. Ak to pochopí, tak bude fajn. :-)

smutna2000

Ahojte, tak tí čo ste to zažili, asi viete o čom rozprávam. Je to pre mna tazké, ale ked mi to povedal, ze by sa chcel vrátiť a že si uvedomil nejaké veci, ze zistil aká som zena a ze mu malý velmi chýba a chce aby sme boli stastná rodinka, tak som sa aj potešila. Sme skoro 4 mesiace od seba a ja som sa naozaj do dnes trápila. Nie je to vobec lahké zabudnút na človeka, s ktorým mate dieta a zili ste 12 rokov spolu. Zajtra sa mame stretnút a uvidíme, či ten náš rozhovor bude viesť tam kam má. Nechcem si urcovat podmienky, ze ked nespravíš toto a tamto,tak s tebou nebudem. Nie, vztah je o tolerancii, ktorá má ale istú mieru. Návrh na rozvod bol smerovaný od neho, hovoril, ze vychladol vo vzťahu, ze ku mne nic necíti, nasiel si babu, zachranovali sme vztah pol roka, ja som sa citila, ze som posledná handra, trapila som sa, plakala a on chodil vysmiaty po svete. Dá sa odpustit,ale nedá sa zabudnúť. Ak si dáme druhu sancu, tak sa musí spraviť hrubá ciara a nerýpat do minulosti, len ci to dokázeme....Ach jaj...

ema123

Tiež radím, daj šancu. To preto, aby si si niekedy mohla povedať, že si pre záchranu vzťahu urobila všetko, čo sa dalo. Ak to nepôjde, potom to stále môžeš ukončiť.

Ja som tiež šancu dala. Pamätám si to obdobie, že to bola pre mňa úľava. Vtedy som zabudla na všetko predchádzajúce trápenie. Žiaľ, nevydržalo to a teraz sme už rozvedení. Ale je mi lepšie v tom, že viem, že rozvod nebol unáhlený alebo z trucu, iná cesta nebola.

Po rozvode min. 2 roky som sa cítila veľmi zraniteľná, bola som precitlivelá na všetko, aj na to, keď som videla šťastnú rodinku na prechádzke. Čas to pomaly zahojil. Mala som aj priateľa nejakú dobu, ale nebolo to ono. Niekde som sa dočítala, že sa takýmto vzťahom netreba brániť, aj keď nemajú veľkú perspektívu. Majú v období po rozvode alebo rozchode svoju funkciu ako „prevozníci“ z jedného života do druhého.

Držím palce, aby si sa správne rozhodla a problémy sa vyriešili. :-)

Kreaft

Mozno by som Ti mal trocha zavidiet ze mas sancu dat tieto veci do poriadku. Urcite musis byt velmi opatrna, Vasa vzajomna dovera je na velmi nizkej urovni a raz Ta uz manzel sklamal. No nesuhlasim s tym ze sa ludia nemennia. Je dost podstatne co bolo pricinou rozvodu, resp. navrhu na rozvod. Ja ako chlap mozem zodpovedne povedat ze som sa zmenil. Uvedomujem si co zle som urobil a preco moja manzelka podala navrh na rozvod (len strucne, uviedla ochladnutie vztahu a stratu dovery....)Viem co mam urobit a nic ine od nej nechcem len pochopenie a druhu sancu. Striktne mi ju odmieta dat a ja na nu tlacit nebudem, je to asi zbytocne. Len ma to mrzi a trapi.
Chcel som len povedat ze nezahadzuj tuto sancu hoci je mozno mala. Ak ste rozumny ludia viete sa dohodnut. Myslim ze velmi lahko zistis ci to mysli vazne, uz vies na co s mas davat pozor a ak sa obaja budete snazit cestu k sebe mozete najst. Daj tomu sancu, mozno je posledna. Ja to stastie nemam....
P.S. Rozviest sa da vzdy, no takato prilezitost sa uz nemusi objavit.