Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Ako dalej...

Príspevok v téme: Ako dalej...
Maslen

Zdravim vsetkych. Pred 2 mesiacmi som sem uz pisal a ozyvam sa znavo. Zopar veci som si nechal ulezat v hlave a dufam ze situacii bude (je ?) uz ina. Strucne: pred par mesiacmi som prisiel o vsetko na com mi zalezalo - rodina, deti, zazemie, pocit istoty, oporu v rodine... Manzelka podala ziadost o rozvod ja som odisiel byvat do velmi zlych podmienok len preto aby som bol nablizku detom ktore nadovsetko lubim a su pre mna to najdrahsie co mam. Stretavam sa s nimi vzdy ked je to len trocha mozne co ma ako tak drzi nad vodou. Dovod rozvodu: dlhy ktore som narobil (podla manzelky sam, hoci to uplna pravda nie je) Sposobil som ich v prvom rade kvoli vlastnej hluposti, mozno naivite a lajdackosti. Uz je to tak ako je, minulost nevratim. Som si plne vedomy toho co som sposobil, co som mal urobit a neurobil som a co som robit nemal a robil som. V tomto mam jasno. Ubija ma vsak to ze ma manzelka nechce vypocut. Nechcem jej nic slubovat, nechcem ju zufalo prosit, nechcem na nu nic zvalovat, no bol by som rad keby ma pochopila alebo keby sa o to aspon snazila.
Tolko k minulosti a mozno pritomnosti. Viem ze musim veci riesit pretoze mi nic ine neostava. Zazraky sa nedeju takze je zbytocne cakat. No neviem ako dalej. Roboty je malo, viete ako je situacia. Momentalne len prezivam zo dna na den. Nemam sa o koho opriet. Rodicia stary a maju svoje problemy nechcem ich zatazovat. Priatelia to iste, kazdy bojuje ako prezit najblizsi den, tyzden, mesiac. Som psychicky uplne mimo, neviem sa na nic sustredit, myslienky mi viria hlavou ale nic rozumne z tej hlavy nevypadne. Zufalo sa snazim niekam pohnut ale som v takom strese ze nic rozumne neviem vymysliet. Okrem toho sa bojim nieco zacat prave preto ze som narobil vela chyb ktore ma dostali tam kde som. Vobec si neverim, pochybujem ze som schopny nieco dosiahnut, bojim sa toho ze zase len vsetko pokazim. A tak stojim na mieste a bojim sa urobit co i len jeden krok. Ako z toho von? Kto mi doda odavhu? O koho sa opriet, s kym sa poradit? Totiz nie som schopny prijat "konstruktivnu kritiku" svojich planov, staci slovo a ja sa zase stiahnem spat lebo som vymyslel hlupost. Neviem ako to lepsie popista, proste si absolutne neverim, aj to malo (velmi malo) co som urobil som si milionkrat premyslal a rozhodoval sa ci ano alebo nie (a nie vsetko sa podarilo, co ma zase len ubilo). Chcem ist dalej, nieco so svojim zivotom urobit ale bojim sa ze zase urobim len dalsiu chybu. Je to zacarovany kruh, musim nieco urobit ale bojim sa nieco urobit.

anjelik*

Samozrejme, že musíš zmeniť svoje myslenie, keď chceš zmeniť svoj život. :o) Veď ty si svojimi myšlienkami a ty si svojim životom. Medzi to si daj rovná sa. Rezervy, nerezervy, to sa tvorí celý život a tvorí sa to pochopením. Ako myslíš, tak sa cítiš, myslenie by malo ovládať sféru pocitov, nie naopak. Ja ti ťažko poradím v odbornej sfére, ale rozhodne ti viem poradiť, ako sa dá cítiť lepšie. Si roztomilo depresívny, ale zase až také zlé to nebude. Síce píšeš *minuli* s ypsilonom...ale pripisujem to tomu, že už si vo fáze pesimizmu a že sa ti to tam viac hodilo..predsa len to vyznieva tak *tvrdšie*. A muž má byť tvrdý. :o))) Duša sa dá ladiť rôzne..hudba, prechádzka, šport, poprípade aj alkohol..kniha, rozprávky..to je jedno. Hlavne neseď a nedumaj nad bezútešnou budúcnosťou...:o))) Ty ani len netušíš, čo to bezútešná budúcnosť je, tak je pomerne zábavné to čítať. ;o) Zdravotné problémy máš z nachuja psychiky...tak sa nediv. Ak chceš dobre spať..trénuj sa v nemyslení..ako to ti ide pomerne slušne, podľa toho, že zatiaľ si vymyslel akurát to, že nič nemá zmysel...:o))) , ale myslím tým skôr to, že každá myšlienka, ktorá sa ti v hlávke objaví..nevenuj sa jej, nechaj ju vyprchnúť a postupne sa ti mozog unaví a ty zaspíš. Ja si viem predstaviť, že máš kopec problémov, ale ty si skús predstaviť, že sa dá aj napriek tomu cítiť dobre a tak aj mať silu to zvládnuť. :o) Zmeniť sa dá to jediné, čoho si ty pánom a to si ty sám. Tak teda skúšaj vytrvať v tom stave nie optimistu, asertívneho chumaja, čo sa usmieva, ale v stave rozumnej a ovládajúcej sa bytosti. Ber to tak, že keby si to zvládnuť nemal, tak sa ti to nestane. (asi sprostosť, ale zase nikdy nevieš, čo ťa osloví,..:o))))

Maslen

Mozno mas "anjelik" pravdu, mozno staci zmenit myslenie. Ale je to neuveritelne tazke, ked vsade okolo vidis len trosky svojho doterajsieho zivota, ked Tvoja celodenna snaha smeruje len k tomu aby si sa dozil dalsieho dna, ked sa pozries do buducnosti a vidis len tmu, ked nevidis ani nekmensiu iskierku toho ze sa nieco zmeni resp. ze sa nieco meni. Som totalne vycerpany, nespal som poriadne uz niekolko mesiacov, mozno z tejto situacie sa objavuju zdravotne problemy.... Snazim sa urobit nieco aj so svojim pohladom na zivot, aj s zivotom ako takym. Skor sa mi nedari ako dari a ako som uz pisal, aj ten najmensi neuspech ma potom znova dostane na kolena. Nemam sa s kym poradit, hladam "barlicku" o ktoru by som sa mohol opriet. Hlava je uplne mimo, myslienky viria hlavou, su nesuvisle a nedavaju vyznam. Uspech je uz to ze nieco suvisle napisem mozno preto ze sa mozem aspon trocha "vykecat". A tak je to den za dnom, rano sa snazim byt optimistom a vecer si liham ako ten najvacsi pesimista. Som unaveny, rezervy sa davno minuly...

anjelik*

Ambrózia, tak asi by som trošku zmenila pohľad na seba, že kým vlastne si. Či si manželkou alebo matkou, alebo skôr bytosťou. Momentálne asi nie najšťastnejšou. A keď by som si teda povedala, že som bytosť a moje výsostné právo je byť šťastnou bytosťou, tak by som sa zamyslela, ako to dosiahnuť. Tak skús ako prvé prestaň riešiť smrť dcérky..je to smutné, je to tragické..ale nedá sa to zmeniť a nedá sa žiť slobodne, ak sa neoslobodíš od tohoto smútku. :o) A to predsa chceš, byť slobodnou. Nevydarené manželstvo? Nuž, to tvoria tiež len dvaja nevydarení...tak sa pokús vydariť kúsok lepšie. :o)) Máš manžela rada, inak by si si ho nevzala..tak sa opri o tú lásku a prejav v sebe toleranciu a pochopenie pre jeho slabosti...čokoľvek by to už bolo. Budeš sa naozaj cítiť lepšie, keď sa zbavíš úvah o týchto dvoch záležitostiach, ktoré ti odoberajú aj to málo sily, čo máš. Nediv sa potom, že nevládzeš pracovať. :o) Ale to chce samozrejme čas, nesmieš sa vzdať hneď, keď sa zo dňa na deň nezačneš cítiť lepšie.:o) Len musíš začať. Pokúšať sa myslieť na to, na čo chceš a nenechať sa znovu a znovu strhávať k úvahám o tom, čo zlé sa ti stalo. Lebo takto si v sebe a robíš to len a len ty, buduješ svoju vlastnú smrť a svoju vlastnú záhubu. A to predsa nechceš...aj keď možno už máš pocit, že nič nemá zmysel. Jasné, že má. A tým zmyslom si ty sama. ;o) Vieš, nedýchame vzduch, ale atmosféru iných ľudí, tak sa snaž, aby si nebola otrávená sama zo seba..a neotravovala ani seba, ani tých druhých. To sa dá a je to obrovský a ten najväčší dar, ktorý si vieš dať sama sebe a aj tým druhým. A zaslúžiš si ho, nie to utrpenie, ktoré si tak veľkodušne daruješ miesto toho. ;o)

ambrozia

Tady čítam zaujímavú diskusiu. Takého anjelika by som potrebovala aj ja, čo by ma takto svojím písaním povzbudzoval. Tiež už nevládzem a len tak sa životom pretĺkam. Anjelik poraď aj mne, ako žiť ďalej, keď žijem v nevydarenom manželstve, zomrela mi dcérka a nevládzem ani pracovať. Prežívam to, čo Maslen. Vďaka.

anjelik*

Bližšie,ako k telenovelám, mám k rozprávkam.:o) Najbližšie asi k víle Zubničke. :o))) Vieš, keby si aspoň trošku tušil, o čom život je...život, nie existencia, pochopil by si, že som ťa nechcela uraziť, ale skôr pobaviť. :o)) Ono sa jedno odvíja od druhého. Aj keď je to pre mnohých prekvapujúci fakt, myseľ ovláda telo a tak to, čo by si mal zmeniť, je tvoje myslenie. Z toho sa potom následne odvíja zdravie tela a schopnosť tela konať nejakú tú činnosť.:o) Ale ak ty budeš uvažovať v termínoch ..nedá sa, som nešťastný, všetko je také a také...výsledkom určite nebude strhujúci pracovný zápal a prekypujúca radosť zo života. Vieš, milý M., v tomto svete máš len jednu jedinú slobodu a právo..cítiť sa ako ty sám chceš. Nič iné, všetko ostatné je len a len osud. Takže kde máš nájsť silu pokračovať? No kde asi..v sebe. :o) Veď ty sa zle cítiš, tak ty to musíš zmeniť. Alebo dovolíš okolnostiam, aby zmenili teba? Joint alebo chlast...ani jedno problémy nerieši, iba ich načas zatlačí do úzadia, ale ráno sa zobudíš rovnako blbý...možno s boľavejšou hlavou. Keď už potrebuješ dotáciu...hľadaj skôr človeka, ochotného ťa držať, obrazne povedané, nad vodou, ochotného ťa vypočuť a neotravovať ťa. ;o)
Takže jednoducho obráť list...zlé veci sú zlé veci, ale ty sa nimi stať nemusíš. Aj keď všetko bude na hovno, ty ním byť nemusíš. A či máš maslo na hlave? Nieee..to rozhodne nie, len skús dokázať, že máš niečo aj v hlave a že túžba zomrieť to nie je. :o)
Ráno pekne šup z postieľky, niečo dobré na jedenie, nejaké to cvičenie a pevné rozhodnutie..alebo aj slabšie (že si to ty... :oP)..že dnes sa budem cítiť dobre, dnes si to vyskúšam..aspoň dnes..precítiť ten pocit šťastia a spokojnosti..nie z toho, že som ženatý, že som splodil nejaké tie deti, že som úspešný podnikateľ..proste šťastie len tak. Pre ten pocit, aké to je. No a potom to už len skúšať znovu a znovu. A s radosťou v duši všetko pôjde ľahšie. :o)

Maslen

Pekne si to naisal(a). Som rad ze sa bavis na tom aky som pateticky, no pre mna je to dolezita otazka "kto mi doda odvahu" pretoze ja si ju uz nie som schopny dodat. Vsetko co si napisala je velmi pekne a poucne no skor sa to hodi do telenovely (prepac)Asi som sa nevyjadril dost jasne alebo to bolo priliz zmatocne ale ja vacsinu z toho co si napisala uz viem. Moj problem je ale v tom ze po zlych skusenostiach, tisickach padov, modrin a kopancov uz nemam dost sil aby som sa postavil, aby som dalej bojoval. Stratil som doveru sam v seba, bojim sa kazdeho noveho dna pretoze ocakavam zase len nieco zle.... Kto si niecim podobnym presiel ma urcite chape. Snaha je mozno aj vola ale sil uz niet. Mozno keby som si vypil, dal si jointa alebo oboje naraz tak by som bol hned plny energie a odhodlania. No touto cestou urcite nepojdem. Je take tazke pochopit ze vola a odhodlanie nemusi vzdys stacit? Chyba sila, energia, sebadovera.... Je nepotrebujem radu co robit, to viem. Ja potrebujem pomoct s tym, kde a ako nabrat silu pokracovat. Ako zacat verit ze moze byt este aj lepsie ak nie dobre? Ako sa znova kazde rano tesit na novy den a nezaspavat vecer s tym ze ako by bolo dobre sa rano nezobudit? Som nestastny, vycerpany psychicky aj fyzicky, mozog uz nevladze pracovat, telo strajkuje stle viac a viac. Chcem ale nevladzem. Mam si dat toho jointa?
P.S. Pekne si sa pohrala s mojim nickom. Je odvodeny z mojho mena a priezviska, ale ak Ti pripadam ze mam maslo na hlave nech je po Tvojom.

anjelik*

Najviac ma asi oslovilo to *kto mi dodá odvahu?*..také milé patetické. :o)))
Ďalej tvoj nick..že z čoho asi tak vznikol..či ako odvolávka na známe úslovie..*mať maslo na hlave* alebo asociácia s hríbom. :o))
Takže vravíš, niečo si pochopil..ale všetko očividne nie. Tak ak chceš teda dodať odvahu...Každý je obdarený len takým osudom, aký je schopný zvládnuť. :o) To ako počiatočné povzbudenie. Tak vychádzajme z toho, to je také pekné duchovné. :o) Stále ti zostalo toho dosť, aby si sa mal z čoho odraziť, ak je toto tvoje pomyselné dno. Máš deti, ktoré máš rád a očividne na teba nezanevreli. Máš exmanželku, ktorá ťa nechce pochopiť...nuž, s týmto, ak si rozumný, sa vyrovnáš, pretože to sa zmeniť nedá a zbytočne sa vybíjaš z energie neplodnými úvahami, prečo?? Lebo..vybavené..škrtni si zo zoznamu pod názvom..*Prečo sa trápim?* Evidentne máš na to, aby si niečo konal...aj keď s nie najlepšími výsledkami...ale kto nič nerobí, nič nepokazí. Tak si na zoznam úvah..ale rozumných, pripíš...chcem ďalej robiť sám, alebo sa radšej zamestnám a tak sa zbavím aspoň čiastočne zodpovednosti? :o) A uvažuj.
So svojim životom môžeš urobiť čokoľvek...aj ho ďalej devastovať..ale aspoň si to skúsil a nesedel si a nenariekal, že to nejde. Ide, len treba nájsť v sebe tú silu, prečo sa snažiť ďalej. Ty silu máš...keď sa ti chcelo toľko ťukať do klávesnice...tak sa postav a začni znovu. Kdesi som raz počula..že nie je dôležité, že si spadol, ale dôležité je sa znovu postaviť. ;o) Tak sa pekne postav a začni. Ver, že je veľa ľudí, ktorí by dušu diablovi zapredali, aby ten zajtrajšok mali. Deťom nepomôže fňukajúci ocko, ale ocko, ktorý, aj keď pochybil, začal odznovu. ;o)

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Ako dalej... - Fórum - ZDRAVIE.sk