Depresia - nezáujem o život

Ja mám skôr pocit to, že čím viac pomáham ľuďom, tým menej dostávam. Sem-tam dám nejaké centy bezdomovcovi, čo tu pri supermarkete predáva Nota Bene. Alebo raz jeden denník priniesol takú informáciu, že štát umierajúcemu dieťaťu zdvihol dávky o 5 centov mesačne. To ma nazlostilo a poslal som väčšiu sumu. Stále sa snažím pomáhať iným ľuďom, i keď už neverím, že sa mi to vráti. Som už proste tak vychovaný, nemôžem odmietnuť niekomu pomôcť. A to je práve to, čo ma stiahlo na dno.
Čo sa týka tej kolegyne, nie, nie je to kráľovná, ale tak som do nej zaľúbený, ona do mňa nie, tak mi je ťažké chodiť do práce. Vysvetlili sme si tie veci, ale aj tak, srdcu proste nerozkážeš. A okrem toho nechápem, že prečo tak často vyhľadáva moju spoločnosť, často chodíme spolu na obedy, neustále si píšeme na FB, boli sme párkrát na spoločných nákupoch, ale nikdy nie spolu vonku, ako napríklad na diskotéke. Tam ma nevolá, lebo som málo spoločenský. Proste som z nej v určitých momentoch zmetený a neviem na čom som. Keď sa rozpráva, alebo baví s inými kolegami tak žiarlim ako hlupák, i keď proste viem, že mi to môže byť jedno. Začarovaný kruh. Stali sme sa blízkymi priateľmi a chce mi pomôcť.
Na "rozumovej" úrovni som sa s tým už zmieril, že nič nebude, ale tak v kútiku duše dúfam, že sa stane zázrak.
No neviem koľko žien by o mňa stálo, lebo ani jedna o mňa nezakopla.
Rozmýšľam preto o výpovedi, samovražde, sebapoškodzovaní a iných hlúpostiach . . .

starsia tema ale budis, mozno si to precitas..podla mna by si nemal zacat tak ako radia vsetci najdi si nove konicky..ALE zacni pomahat ludom. alebo zvieratam. chod do utulku pomoz starej pani s nalupom...zacni v tomto od seba, ten pocit ked niekomu pomozes, alebo niekoho potesis a vidis tu vdacnost je na nezaplatenie....!!!!!!!!!!!!!!napr. vidis bezdomovca ktory sa k tebe blizi a radsej odvratis zrak a zrychlis krok este skor ako ta oslovi ci mu nedas nejake centy, ja vzdy pockam akym stylom sa ma to tito ludia opytaju- a drzo nedam nic ak milo - vzdy vytiahnem z penazenky par centou nech uz je to na cokolvek nikdy clovek nevie ze ci si mozu za to sami alebo co...taka vec- raz som sa isla najest do jednej restauracie ale nechapa som skoro cele jedlo tak som si ho dala zabalit..po ceste sa mi prihovoril nejaky bezdomovec ze je hladny a ci mu nemam dat par centov ze si kupi nieco- zrovna vtedy som nemala ale povedala som mu ze mam v krabicke skoro cele jedlo len nemam k nemu pribor, prikyvol mi, do jedneho fastfooodu pri ceste som isla vypytat plastovy pribor a c postarsie panie sa na mna divali ako keby som padla z marsu, zacali na mna utocit ze nic mi nedaju a ze on tam chodi otravovat stale..tak ja k nim tiez hlasom ze im "velmi pekne dakujem za ochotu" a ze aby aj oni tak nedopadli a pekne som pozdravila dovidenia..bez priboru som prisla k tomu panovi a vravim ze mi nechcel dat pribor a ta sa mi podakoval a pri tom sa rozplakal!!!! povedala som nech sa nehneva a pokracovala som v ceste no zastavila som a sledovala som ho spoza kriku ci to nevyhodi..nie, sadol si na lavicku a zacal to rychlo jest..videla som tu vdacnost a to su tie veci kedy si clovek uvedomi ze sa treba radovat z malickosti a niekto ma este horsi zivot.... nebud sebec mas pracu mas, byvas sam? byvas, citis sa sam a co je ta kolegyna? nejaka kralovna ? vies kol je zieen co by o teba stalo? zacni sa mat trocha rad dopraj si trebars aj sam

Ránko. :o) Obávam sa, že sa mýliš. Po smrti sa nebudeš mať lepšie, po smrti sa budeš mať nijako. Život nie je dobrovoľná záležitosť, život je vyslovene vynútený. Či sa ti to bude páčiť alebo nie, za nejakú dobu si tu zase. Dôvod, prečo si tu je ten, aby sa s tebou dala hodiť reč a aby si sa podľa možností skultivoval. Nepýtal si sa srdca, pýtal si sa maximálne tak svojej osobnosti, ktorá sa tu vyformovala tak, ako sa aktuálne prejavuješ. Keby si čo i len tušil, čo srdce je, tak by si sa snažil o jeho zdokonalenie a nepremrdával si svoj limitovaný čas podobnými úvahami. :o) Ja sa s tebou ťažko môžem hádať a radiť ti, čo by si mal robiť, aby si sa cítil lepšie. Na to je napísaných mrte kníh a efekt očividne žiadny, keď je tu po členky ľudí uvažujúcich ako ty. Len vieš, je to škoda..prejsť všetkým tým cirkusom okolo zrodenia, naučenia sa nepos... sa, trápiť sa v škole a potom to len tak zabaliť, lebo sa svet nechová podľa tvojich predstáv. :o) Nikdy sa tak správať nebude, ale čo tak niečo pre to urobiť a nie sa otráviť a skapať vo vlastných zvratkoch. Dosť blbé si myslím. ;o)

Dlho som premýšľal a pochopil som, že chcem zomrieť. Snažil som sa vypnúť všetky svoje myšlienky, aby som mal prázdnu hlavu a "opýtal sa srdca", že po čom vlastne túžim, čo v skutočnosti chcem. A chcem zomrieť. Nevidím žiadnu budúcnosť v tomto svete, v tomto živote. Úprimne verím, že po smrti sa budem mať lepšie. Je to skutočne to, čo chcem dosiahnuť . . .

Shinody33 - ten tvoj posledný príspevok má niečo do seba :) Aj mňa by zaujímalo či je život, ktorý človek nežije len prežíva na niečo dobrý? Jednak sa trápi sám, jednak trápi okolie, Boh sa na neho zvysoka... a všetci si žijú aj tak vlastné životy.
Prečo by človek nemohol rozhodnúť o tom či sa má trápiť alebo nie? Sebecké, naivné, je život plný trápenia, prežívania a smútku naozaj darom?

Keď chce človek zomrieť, je to dobré, či zlé? ... Rozmýšľam nad touto otázkou každý deň a neviem nájsť odpoveď. ... Keď chce človek zomrieť, prečo mu v tom brániť? Keď človeka nič nebaví, nič ho neteší, nemá nič, čím by kompenzoval svoje neustále starosti a povinnosti, tak prečo by mal ďalej žiť?
Lebo život je dar? ... Lebo samovražda je hriech? ... Lebo si máme vážiť život, ktorý nám bol daný?
Ale, ja som ten život nechcel. Nikto sa ma nepýtal, či ho chcem. A tento život je môj, prečo by mi mali iní brániť sa zabiť? Aby sa oni necítili zle? A čo ja? Ja sa teraz cítim zle a veľmi . . .

Moji rodičia nemajú vysokú školu, ani môj brat. Myslím, že ani moji starí rodičia nemali, ale nie som si tým istý, keďže som ich nepoznal. A preto mi vštepovali, že vzdelaním dosiahnem, že sa budem mať "lepšie ako oni" a preto som tomu veril. Mám prácu a som za ňu rád, vážim si ju v týchto ťažkých časoch.
Áno to je pravda, že nemôžem hneď očakávať výsledky, lepší život a že sa musím naučiť trpezlivosti.
Posledný týždeň bol celkom OK, neviem či to bolo kvôli tým tabletkám, ale mal som sa chuť rozprávať s ľuďmi naokolo. Ale, dnes ráno je to také zvláštne, ako keby som opäť začal pochybovať o sebe a zvažovať, či ďalej postupovať v liečbe.

Treba dosiahnut podla mna stav cistej mysle, myslenie v nemysleni, v tom ostatnom vas povedie tao. Tao je cesta.

Neviem ako si dospel k názoru, že vystudovanim vysokej školy sa ti zlepší život. Akože v čom sa mal vďaka škole zlepšiť? Máš prácu, to je snáď výhra sama o sebe. Na nič iné ti škola nie je. Možno si si vybral nesprávny odbor.

Plany v zivote nie su s 24 hodinovym, prevedenim ale roky prace a snahy. Kto hlada okamzite vysledky/instant gratification, tak to nemoze najst v dlhodobych planoch v zivote.