Dá sa náš osud ovplyvniť, alebo ho máme vopred predurčený?

anjelik*

Ďakujem, presne takúto odpoveď som čakala, na základe logiky, kde je program, je aj programátor. ;o) Nič iné si ani nemohol napísať. Všetky tvoje príspevky to naznačovali. Tak už len otázka..prečo? Prečo si dal niekto námahu a stvoril život? Prečo práve ľudí? A keď už je to tak inteligentná bytosť, prečo tvorí nepodarky? :o) To, čo si tak vedecky presne podložil je stále to, čo sa dotýka samotného tela, nie života v tom ponímaní, ako ho chápem ja. Moju osobnosť nikto nestvoril..tvorím ju ja, mám ju zdedenú..podľa teba existuje niečo ako prvá, najstaršia osobnosť??? A z nej sa postupne oddeľujú nové a nové? Sme skutočne potom všetci bratia a sestry? Tomuto veríš? :o)

p.d.

Ja poznam zase take, ze nahoda je blbec a vesmir sice vyzera na oko ako usporiadany, ale chaos nie je vyluceny. Ked zomrie pri zemetraseni 500 alebo 1000 ludi, tak je to ok? Preco vyhynuli dynosauri?

???

Už len posledný odkaz na vedecký výskum: John Ecless, nositeľ Nobelovej ceny pre fyziológiu a medicínu, neurológ a jeden z najväčších odborníkov na výskum ľudského mozgu tvrdí, že HMOTA NEDOKÁŽE VYTVÁRAŤ PSYCHICKÉ JAVY a neexistuje premena fyzickej energie na psychickú. Myseľ je niečo iné ako mozog.

Pýtala si sa ma, čo si myslím o vzniku života. Na základe vyššie či lepšie povedané nižšie uvedeného, je to úplne jednoduché a veľmi logické:
- nič sa nedeje bez príčiny
- kde je usporiadanie, harmónia (napr. vesmír, ľudské telo), tam musí byť usporiadateľ
- kde je program, tam je programátor
- kde je plán, tam je plánovač
- kde sú zákonitosti, tam je zákonodarca
- kde je spev, tam musí byť spevák
- kde je dielo, tam je tvorca
- život mohol vzniknúť len zo života
- inteligenciu (človek) mohla stvoriť len vyššia inteligencia
- osobnosť mohla stvoriť len iná ju ďaleko prevyšujúca osobnosť

Túto vysoko inteligentnú bytosť kresťania nazývajú slovom Boh.

???

Vedecký výskum dokazuje, že molekulárna štruktúra života je oveľa komplikovanejšia, než sa zdá: aj tá najjednoduchšia bunka v sebe obsahuje také množstvo informácií, ktoré by sa vošli do 5000 ks stostranových kníh. Kód DNA v sebe obsahuje neuveriteľný súbor informácií a zároveň funguje ako najgeniálnejší program. Časti DNA - nukleotidy, tvoria logický celok a sú navzájom pospájané tak ako písmená alebo slová v písomnom texte. Informácie obsiahnuté v molekule DNA nie sú totožné s molekulou, tá je len ich nositeľkou.

Oplodnená ľudská bunka - zygota - obsahuje úplný stavebný plán človeka, ktorý sa nachádza v kóde DNA, dvojitej špirále zloženej z miliónov kodónov (všetky detaily o človeku - farba očí, vlasov atď). Vlákno ľudskej DNA meria približne 1,8 m a zmestí sa do bunky, ktorej hmotnosť je približne 6 x 10 na -12 gramu. Ak to vynásobíme počtom ľudí, ktorí aktuálne žijú na zemi, teda 7 miliárd, dostaneme 0,042 gramov, čiže 42 miligramov. Predstavme si 200 mg tabletku vitamínu C - úplná informácia o všetkých ľuďoch na zemi by sa zmestila do menej než štvrtiny tabletky. Vedci odhadujú, že v celých dejinách ľudstva nás bolo asi 160 miliárd = hmotnosť menšia ako jeden gram. Nie je to úžasné?

DNA je zápis niečoho, čo sa podobá na súbor údajov vo formáte *.data, ktorý je nepoužiteľný bez súboru *.exe, ktorý rozhoduje o tom, čo sa s týmito údajmi dá urobiť. A toto všetko dokopy nebude fungovať bez operačného systému, ktorý bude koordinovať všetky operácie tak, aby sa informácie zmenili na činnosť. A to všetko je v oplodnenej ľudskej bunke - aj hardware, aj software. Počítač, program aj výkonné zariadenia.

Samotné vlákno DNA ešte nie je život, je to len zápis informácie na vytvorenie života. Aby vznikli nové bunky, je potrebné dvojzávitovú špirálu DNA skopírovať. Až toto je počiatok života. Podľa zistení mikrobiológie, pred skopírovaním sa musí špirála rozvinúť a každé vlákno sa musí skopírovať osobitne. Potom sa starý aj nový pár vlákien zvinú do dvojitých špirál a zostanú v jadrách dvoch buniek, ktoré vznikli týmto rozdelením. Vlákno DNA musí byť zložené nepredstaviteľne presne, aby výkonné aj kopírovacie zariadenia mohli bezchybne prečítať a zopakovať každé "slovo" - gén. Výkonné zariadenia - organely, mikrobiológovia objavujú už celé desaťročia: vakuoly, mitochondrie, Golgiho aparáty. Mitochondria je niečo ako palivová batéria, ktorá zabezpečuje bunke energiu potrebnú na aktivitu. Dokonca samotná bunková blana je veľmi komplikovaná - obsahuje vyše 300 rôznych druhov bielkovín a lipidov, ktoré vytvárajú množstvo receptorov a brán. Tieto sú schopné rozlíšiť a vpustiť do vnútra bunky látky potrebné pre činnosť bunky, umožňujú odstraňovanie odpadových látok a bránia vstupu škodlivých látok a nebezpečných mikroorganizmov.

Aká je pravdepodobnosť náhodného vzniku kódu DNA a aj tej najjednoduchšej bunky - "počítačovo riadenej továrne"? Obe tieto udalosti museli nastať súčasne a na tom istom mieste, aby priniesli výsledok, pretože hardware bez softwaru je zbytočný, ako aj software bez hardwaru. Pravdepodobnosť, že tieto dve udalosti prebehli súčasne je taká nepatrná, že na jej opísanie by sa muselo použiť viac núl, než je atómov v celom vesmíre.

???

anjelik, v týchto príspevkoch hádam uspokojím tvoju zvedavosť. Nedá mi však nevrátiť sa k toľko spomínanému všemocnému vývoju, ktorý vraj bol schopný sám od seba spôsobiť alebo upraviť genetický kód živého organizmu. Je to vôbec reálne?

Ako príklad si vezmime oko. V roku 1994 sa švédski profesori Nilson a Pelger pokúsili odhadnúť čas nevyhnutný na evolúciu oka. Podľa nich by sa nevidiaceho jedinca stal jedinec s úplne sformovaným okom za 363 992 pokolení v procese prirodzeného výberu. Ich práca s názvom A pessimistic estimate of the time required for an eye to evolve sa s obľubou cituje ako dôkaz o evolúcii.

Ich výpočet však v skutočnosti ohrozuje celú vývojovú teóriu. Podľa nich totiž 300 000 pokolení sa navzájom výrazne líšilo jedno od druhého, čo však odporuje empirickým faktom - v skutočnosti potomkovia majú kombináciu vlastností svojich predkov a nevytvárajú do nových pokolení nové vlastnosti. Ďalej, reťaz zložená z 300 tis. rôznych udalostí, ktoré nasledujú jedna po druhej v presne určenom poradí, sa nemôže vytvoriť náhodne a sama od seba. Celú dobu teda by musel niekto starostlivo vyberať jedincov s výhodnými zmenami a dbať na to, aby sa v ďalšom pokolení udiala ďalšia, presne žiadaná zmena. Fyzik Rhodes z Indiana University pomocou genetických algoritmov prepočítal odhad vyššie uvedených švédskych profesorov a podľa neho by tých pokolení muselo byť aspoň 5x viac (5 x 300 000). To by sa však v geológii muselo prejaviť tým, že by sa nám v skamenelinách zachovali aspoň niektoré etapy evolúcie oka. Také dôkazy sa však nenašli.

Matematici Durrett a Schmidt z Cornell University v New Yorku na základe výskumu odhadujú, že v prípade vínnej mušky (drosophila) by sa muselo vystriedať 10 MILIÓNOV pokolení na to, aby došlo k DVOM po sebe nasledujúcim mutáciám, ktoré by spôsobili zmenu v génoch (Waiting for Two Mutations). A to ide len o jednu zmenu v génoch a nie o vznik nejakého orgánu. Profesor Behe (Lehigh University) upozorňuje, že ak druhá vhodná mutácia nenastane hneď po prvej, akákoľvek iná mutácia povedie k zničeniu bielkoviny, a nie k rozvoju funkčného orgánu. Ak vezmeme do úvahy počet nukleotidov (vyše 1000) v jednom géne, doba "čakania" na vhodnú zmenu sa predĺži na miliónkrát.

Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že nemáme dosť času, aby sa pri tejto "rýchlosti" mohol vyvinúť nejaký zložitejší organizmus (evolucionista Parker tvrdí, že život začal existovať pred 520 - 515 miliónmi rokov). Za tento čas sa vývoj človeka naozaj nedá stihnúť.

anjelik*

Ale kdeže. :o))) Na opakovanie ja som cvičená, viac ako si vieš predstaviť. A ja netvrdím, že si trafený..to nie, to by som o nikom nikdy nepovedala. Mňa láka niekto, kto uvažuje aj o niečom inom, ako čo bude na večeru a s kým sa večer rozbijem. ;o) Len ide v tvojom uvažovaní o dve kategórie a to je živá hmota a život. Jedna sa z druhej rodí, ale nie sú totožné. A tak gravitácia nie je živá, v semienku je potenciál *života*, ale musia byť vytvorené správne podmienky. Takže sa to nedá zase zovšeobecňovať. Ale základ je, aby niečo žilo, musí to cítiť. Aj neuvedomelo, vedomie je až otázkou vývoja. Prvotné je to, čo by si nazval podvedomie. Až z neho sa rodí vedomie.
V mojej prirodzenosti je sa zabávať a nie ťa urážať, takže netreba brať tie vyjadrenia nijak osobne. ;o)
Pohyb nemôžeš priraďovať k tomu, čo sa nazýva život. Veď aj imobilný človek po obrne a infarkte a neviem čom ešte je stále mysliaca a živá bytosť, viď Hawking. ;o)

Vojtoo

A je gravitacia ziva? :D
mozno je zive len to, co ma svoje vedomie?
je semienko zive?
preco sa s nim nic nestane, ale stane sa, len ked sa ho dotkne voda?
ani slnecne luce samo o sebe ho nezacnu klicit..

igy017494

ten pohyb sa skor myslel ako pohyb tych najelementarnejsich castic, ktore tvoria hmotu (pripadne su uz na rozhrani hmoty a ?duchovna)
- aj elektrony obiehajuce okolo jadra atomu su v pohybe (no to su uz vacsie castice, ako tie, co dnes fyzika povazuje za najelementarnejsie)
Anjelik, fakt sa nedivim, ze nesuhlasis :) no musi to byt pre Teba tazke takto opakovane nam 'trafenym' stale vysvetlovat, ako sa hrozne mylime :)

anjelik*

Povedala by som, že ...omg!!! Ak sa kameň kotúľa dolu kopcom..znamená to, že je živý? :o))) Ak sa má niečo prejaviť, musí to byť schopné cítiť, milý Watson. ;o) A ak je to schopné cítiť, to je život. Nemáš zač, práve si evolučne postúpil. :o)))