Chcem sa vám zdôveriť s udalosťou (úmyslene som zmenil mená, nie však vek...), ktorá vyznie ako totálne neskutočná vec. Totálne neskutočná, žiaľ, úplný opak je pravdou a skutočne sa to stalo! A ja teraz neviem, ako sa z toho dostať a potrebujem robrú radu, (nie hlúpe reči) od každého, kto si môj nešťastný príbeh prečíta...
Patrím (38r.) k priemerne zarábajúcim luďom, mám vlastný byt, nové auto a krásnu, vernú manželku (33r). Moja žena má tak isto vlastný byt a obaja sme jedináčikovia, takže nám jej rodičia a môj otec ešte stále doprajú všetko, čo by sme mali už dopriať my svojim deťom – ktoré žiaľ nemáme. (manželka nemôže mať, čo sa dá robiť, už sme sa s tým vyrovnali). Veľmi, naozaj veľmi sa ľúbime a žijeme si idylickým, pohodovým životom, na ktorý sme si už zvykli.
Ja a pár mojich kamošov máme (už asi rok) dosť zvláštnu záľubu – robíme tzv. „BAD-GIRLS“ hunterov (podobne fungujú i tzv. SCAM-hunters). Skrátene vysvetlím: Vytvorením virtuálnych profilov slobodných mužov na zoznamovacích stránkach si „akože“ hľadáme partnerky. Je logické, že sa na to chytá z času na čas aj pár krásnych podvodníčok zo zahraničia (dosť z Ruska), z ktorých sa po pár dňoch chatovania vykľujú zlatokopky snažiace sa získať peniaze... Väčšinou sú to veľmi inteligentné, vzdelané, krásne ženy, (alebo i nejaká organizovaná skupina ľudí), ktorí s vami vydržia chatovať celé dni a len veľmi jemne naznačujú svoje zámery. Keď sa dotyční konečne s okolkami „vymačknú“, o čo im v skutočnosti ide, priznáme kto sme, vytkneme im ich spôsoby i správanie (čo je vlastne zbytočné) a zverejníme NICK, FOTO (ak tam je) a EMAIL + časti textov z konverzácií na nete. (SCAM-hunters to robia podobne, ale to je trocha iné).
O čo ale ide: Asi tri mesiace do zadu som na jednu takúto opäť narazil. Ruska „Soňa“ (32r.), veľmi krásna, na koho by ukázala prstom, toho by očarila, hladajúca si partnera na založenie šťastnej rodiny (pretože v celom Rusku sa pravdaže nenájde nik, kto by spĺňal jej požiadavky). Kto by uvidel jej foto, povedal by, že nemá ani omylom 34r. Možno tak 22-24. Logicky, prvá možnosť je ignorovať ju, no nám, hunterom slušnosť káže minimálne odpovedať: „ďakujem, nemám záujem“, alebo „prepáč, nie si môj typ“, prípadne si vymeniť pár viet a ak nie je dotieravá, nechať všetko tak,...atď. Tak som si ňou po počiatočnom fingovanom „iba povrchnom“ záujme začal písať. Písali sme si celé týždne, bola „naprosto oddaná a úprimná“, no - isteže, ako každá, tak som to vtedy vnímal...
Lenže po prvýkrát mi tu čosi nesedelo. Soňa mi bola ochotná písať takmer každý, či každý druhý deň. Keď som sa s ňou asi po mesiaci viac zblížil, posielala mi svoje fotografie, rodiny, priateľov, krásnej krajiny, zdôverovala sa mi s tým, čo by chcela v živote robiť, dosiahnuť, snívala o stabilnom rodinnom vzťahu s možným partnerom v tomto neistom krízovom období a pravdaže, chcela aj viac mojich fotografií. Isteže, netajila sa tým, že by rada odišla z Ruska, no vyslovene podmienkou to nebolo. Zaujímala ju situácia v krajinách Európy, pýtala sa ma na všetko možné, na priateľov, na rodinu... Vysokoškoláčka, ovládajúca 3 svetové jazyky, tak isto jedináčik vo svojej rodine, pracujúca. Vzhľadovo proste nádherná, podobný typ, ako moja krásna manželka. Viackrát som sa ju snažil opatrne nejak „nachytať“ na niečo, čo by ju odhalilo. Čakali sme s kamošmi dlho na nejakú jej chybu, niečo, čo by naznačovalo iný skrytý zámer, no nestalo sa. Z mojich fotiek videla, že som už starší, na tvári zopár vrások, ani zďaleka nie „fešák“, hoci som štíhly a postavu mám pravidelným dlhoročným cvičením a hraním futbalu dobre sformovanú, bez zbytočne veľkých svalových proporcií. Viac krát som sa jej spýtal, prečo si vybrala na zoznámenie práve mňa, že nie som už najmladší, prečo práve Slovensko.... skrátka, po prvý krát sa zdalo, že nejde o tú typickú „BAD-GIRL“. Naše spočiatku len formálne diskusie sa asi o po mesiaci písania začali stáčať iným smerom. Sám som sa pristihol pri tom, ako sa teším na jej mail, ako sa teším, že ju uvidím v okne web kamery, a na veľký žiaľ, nebolo to jednostranné. Soňa bola čím ďalej, tým otvorenejšia, a ja žiaľ tiež. Cítil som k nej postupne stále väčšiu dôveru, začal som byť k nej úprimnejší, spolu sme sa smiali, tešili, až sa stalo to, čomu som sa snažil márne zabrániť: môj počiatočný odstup, sa postupne zmenil nie len na obyčajný flirt. Pociťoval som, že mi ani zďaleka nie je ľahostajná.
„Roland“, povedala mi raz v podvečer do webky, po takmer dvojhodinovom rozhovore - zamilovala som sa do teba ako dievča. Neverila by som, že sa mi to stane... Vtedy jej slzy začali stekať po tvári a ja som sa márne snažil o zvládnutie svojich pocitov. Som dosť chladný človek. Nedokázal som uroniť ani slzu na pohrebe mojej mamy, ktorá ma opustila keď som mal 25. Teraz som však len prekvapene hľadel na klávesnicu svojho APPLE, kde sa trblietali padajúce kvapky z mojich očí... Už dlhšie si ťa predstavujem ako partnera, povedala mi, predstavujem si, ako spolu chodíme, ako máme šťastnú rodinu, skrátka - som strašne šťastná, že som našla chalana, ako ty. Viem, že nás oddeľujú tisíce km, no milujem ťa a úplne ti dôverujem. Verím Roland, že aj ty to myslíš vážne a naša láska prekoná všetky prekážky, ktoré nás oddeľujú. Strašne rada by som sa s tebou stretla osobne.... AHA! Pomyslel som si, TAK PREDSA jej chybička...ale viedla si si dobre Soňa... Lenže, nebolo tak: Roland, mohol by si prísť k nám? ...vravela ďalej. Chcela by som ťa predstaviť rodičom a priateľom. Viem, že cesta je dlhá, som pripravená uhradiť ti polovicu nákladov, len povedz že prídeš, povedz Roland, sľúb mi to.... Slová tejto krásky mojimi pocitmi značne otriasli a ja, žiaľ, plne uvedomujúc si možné následy, ale žiaľ aj zaslepený rovnakým citom k nej som len prikývol...
Určite si teraz mnohí položia otázku:..a čo jeho žena? To si nič nevšimla? Ale všimla... no medzi nami je to troška inak riešené a ja som prirodzene nedával svoje emócie pred ňou na javo. Pokúsim sa priblížiť náš život: Manželka mi plne dôveruje, a aj ja jej. Absolútne, hoci sa to bude zdať mnohým až neuveriteľné. Párov, ako sme my, je snáď 1 percento z populácie. Naše bezdetné manželstvo je v štýle „free“ a NIKDY by ani jedného z nás ani len nenapadlo nejako citovo ublížiť tomu druhému. Nikdy, to mi môžete veriť. Sme spolu už 13 rokov a vzali sme sa po 5-tich rokoch chodenia spolu. Bol som jej prvá láska v živote a ona mojou tak isto. Je štíhla a krásna, má svoje priateľky, priateľov, páčia sa jej autá (od rodičov dostala náš nový voz), rada chodí na spoločenské podujatia, zábavy plesy, miluje prírodu, opaľovanie sa v lete pri vode... atď... a čo sa mi na nej najviac páči je fakt, že vždy vie naznačiť svojim priateľom, pokiaľ siahajú „hranice kamarátstva“. Ja s ňou ale jej aktivity zdieľam len zriedka, pretože máme snáď len tretinu spoločných priateľov a aj záujmov: nemám šoferák lebo ma autá nikdy nezaujímali, baví ma horolezectvo, programovanie, rád varím či robím zákusky a milujem umenie. Rád s priateľmi či priateľkami chodím na výstavy, na chatové „pivné“ grilovačky, ktoré zasa nepriťahujú manželku...
Aby som však neodbočil od témy: Po prvýkrát v živote som povedal mojej krásnej „Táni“ neuveriteľnú lož, za čo by som sa najradšej prepadol pod zem! Povedal som, že máme stretnutie zo strednej školy na chate u kamaráta v Tatrách a musím na 5 dní odcestovať. OK, povedala Táňa, ktorá podobnú 2-dňovú akciu absolvovala v Dudinciach v hoteli so spolužiakmi pred rokom. Tak som si tajne vybavil pas, víza, ktoré pre vstup do Ruska potrebujete a cez Austrian Airlines letel aj s jedným mojim kamarátom „BAD-GIRL“ hunterom, po dohovore za Soňou. Ťažko vám opíšem tých necelých 5 dní, ktoré som s touto nádhernou a romanticky založenou kráskou prežil. Čakali nás už na letisku, Soňa ma objímala a vybozkávala, pripadala mi dokonale šťastná. Jej dobrosrdečná rodina nás prijala ako by sme boli jednými z nich. Pripravili nám v dome dokonca izby aby nás ubytovali čo mi však nepripadalo správne, preto sme si vzali s kamarátom radšej hotel. Soňa s rodičmi však boli okamžite pripravení uhradiť naše ubytovanie, dokonca sa troška nahnevali, keď som peniaze odmietol. Peniaze za letenku mi však nanútila. V prvý deň ma jej rodičia vyspovedali „jak zákon káže“, a musím priznať, že sme si vzájomne sadli. Sú rovnako perfektní, ako moji súčasní svokrovci. Úplne! S kamarátom, ktorý bol Soňou rovnako ohúrený, ako ja, sme počas dopoludní trávili čas prehliadkami centra veľkomesta, a popoludní sa vždy diskrétne stratil v sprievode jej dvoch kamarátok, aby som so Soňou mohol byť po jej práci sám. Vodili sme sa za ruky, zamilovaní ako školáci a ústa sa nám zatvárali iba pri bozkoch, ktorých boli snáď tisíce... Ukázala mi obľúbené miesta v krásnych parkoch, univerzitu, kde študovala, prácu, ktorú robí a v podvečer sme si užívali romantiky v kaviarniach a reštikách. Postupne som zistil, že nás spája nie len láska, ale aj podobné životné méty a ciele. Snažil som sa gentlemantsky, aby Soňa, ktorá zarábala podstatne menej, než ja, nemusela utrácať svoje peniaze, no jej o peniaze nešlo. Chcela vzťah. I ona platila za jedlo, či kafe tak isto, ako ja a bola taká šťastná, že sme spolu, že to nedokážem ani opísať....No a ja? Toto opojenie nekonečného horizontu našej lásky prežíval som prežíval naplno s ňou.
Mnohí sa teraz asi pýtate: A čo teda? Nebolo nič..? To si vyhodil asi 1000 Eur len pre toto? S úsmevom poviem: áno. Presne tak, len pre toto, pretože som cítil to, čo ona! V živote romantických ľudí sú chvíle, za ktoré by mnohí dali aj pol života, nie len 1000 Eur.... len keby sa tak dali vrátiť a prežiť znova. Priznávam, že bola u mňa i na hoteli v izbe, kým tolerantný kamarát absolvoval „nútenú“ akože návštevu u jej skvelých rodičov, ktorí sa diskrétne držali, a nemiešali sa svojej jedinej dcére do šťastných chvíľ. Bolo to v predposledné popoludnie pred našim odchodom. Prišli sme na izbu a len tak sedeli na posteli a zhovárali sa. Potom sa dostavili opäť bozky, ktoré sa však predlžovali a naše pery sa už nedokázali od seba odrhnúť. Zostali sme napokon obaja iba v spodnej bielizni a v jej očiach som videl odovzdanosť. Jej nádherné telo, jej vôňa, po pás dlhé, rozpustené vlasy a priliehajúca spodná bielizeň by pripravili o rozum snáď i kňaza. Cítil som to isté, srdcia nám divoko bili a v žilách vrela krv. V objatí sme sa vášnivo bozkávali, no zastavil som ju vtedy, keď si siahla rukou na ramienka, aby si ich sňala dolu z pliec. Zostala trocha v pomykove, uprene sa mi zahľadela do očí a po jej lícach začali stekať slzy. Pochopil som, že to chcela spraviť len preto, aby som sa k nej opäť vráti, aby náš vzťah pokračoval, skrátka aby mi dokázala, že ma skutočne miluje.
Niektorí z vás si teraz povedia – prečo si ju nepretiahol?! Si idiot? Veď si to mohol využiť: tvoja žena sa to nemá ako dozvedieť. Hej, nemá... a ak si myslíte, že mi nehučalo „hore“ a aj „dole“ ako v úli, tak ste tiež na omyle. Ono - zamilovanosť a sex sú dve rozličné veci. A musel som si uvedomiť, že som v prvom rade človek. A ak ním mám zostať a nepovracať sa pri pohľade na seba do zrkadla, keď sa vrátim domov, muselo to skončiť takto. Skrátka muselo. V tej chvíli, vtedy, mi paradoxne prebleskla hlavou veta z filmu AVATAR, z ľúbostnej scény Jakeho a Neityri: „Jake, k sakru, co to proboha provádíš...?“
Teraz, po návrate domov naše vzájomné rozčarovanie pokračuje. Naďalej s ňou potajme komunikujem a tešíme sa obaja z nášho krehkého vzťahu. Virtuálne simulujem život single muža, ktorý našiel svoju lásku v Rusku a reálne žijem život milujúceho manžela, ktorým aj naozaj som, pretože len predstava, že by som manželku stratil po 13-stich rokoch manželstva, by ma duševne zruinovala. Soňa vie pravdu o všetkom: kto som, kde žijem, čo robím, dokonca aj to, aké mám plány do budúcna, len jediné nevie- že som ženatý a doplatil som na svoju „záľubu“. Cez webku s ňou komunikujem maximálne opatrne a väčšinou na to využívam kamarátov byt. Moja manželka, s ktorou sa veľmi ľúbime bez akejkoľvek zmeny rovnako, ako predtým, nič netuší a kamarát, ktorý bol v Rusku so mnou o všetkom i na vzdory narážkam našej partie z „BAD-GIRL hunters“, diskrétne mlčí. Akurát mi povedal jedinú vec: Roland, tak teraz.... teraz som vážne zvedavý čo urobíš, keď ich miluješ obidve, a aj oni teba. Pretože jedna z nich musí za lásku skôr či neskôr nutne zaplatiť.
Je možné, že si môj článok prečítajú aj ľudia zaoberajúci sa štúdiou osobností, psychológovia. Ich názory si rád prečítam, ak zareagujú. Ak si ale niekto z nich myslí, že som nezodpovedný, manipulatívny alebo sebecky orientovaný človek, čo sa v tomto príbehu určite môže javiť, tak ten je na veľkom omyle. Nemôžem na obhajobu vyzdvihovať sám seba, to by musel urobiť niekto iný, kto ma dobre pozná, inak by to kalilo celkový pohľad na situáciu. Poviem len toľko, že pomôžem vždy každému, ak pravdaže je to v mojich silách a možnostiach, nech už ide o čokolvek. Dokonca som sám, ešte ako slobodný, dal v priebehu života dokopy dva páry ľudí, ktorí sa predtým v prvom prípade absolútne, ani z videnia nepoznali a pokladal som za dobrý nápad zoznámiť ich. Teraz majú šťastné manželstvá s deťmi okolo seba. Ten druhý prípad bol o to ťažší, že som bol do dievčaťa, ktorého známosť a srdce si chcel získať jeden z mojich kamarátov, sám zamilovaný a jej som ľahostajný taktiež nebol...a predsa som kamošovi uvoľnil cestu. Som šťastný, keď sú šťastní aj oni a darí sa im!
Prirodzene, moja voľba medzi dvomi krásnymi, fakt krásnymi dievčatami: manželkou Táňou a ruskou Soňou, je jasná. Mesiac dlhá internetová a 5 dňová osobná známosť, vzdialená cca 2200km, mi nemôže dat toľko, ako 13 rokov manželstva, počas ktorých sa človek o partnerovi dozvie naozaj všetko: ako rieši krízové situácie, ktoré v živote nevyhnutne nastanú, či je zodpovedný, ako sa snaží dosiahnuť spoločné životné ciele a podobne. V čom je teda môj problém?
Musím sa zrieknuť krásnej Soni, ale neviem, ako to urobiť. Ako mi správne kamarát, ktorý sa tiež so Soňou mal možnosť porozprávať o nás, povedal: Roland, stokrát si dobre zváž ako to urobíš, pretože toto dievča je medzi hromadou ostatných dievčat na internete - ako jeden z mála klenotov medzi hromadou hrdze, pozlátka a faloše. Daj si obrovský pozor, pretože pre túto holku to môže byť taká šupa, že to môže natrvalo poznačiť celý jej ďalší život a zostane už potom naozaj sama. Hmm... moja Táňa je povahovo čosi také, ako som ja, no na rozdiel odo mňa, nemá nervy z ocele. Soňa je nezvyčajne krehká, romanticky založená, prvý vzťah sa jej rozpadol po 5-tich rokoch v jej dvadsať-dvojke, a odvtedy, celých 10 rokov bola sama a veľmi sklamaná... Ja som spravil totálnu hlúposť už na začiatku: mal som lepšie odhadnúť situáciu, prípadne po čase tej dievčine priznať to, čomu sa s pár ľuďmi, roztrúsenými po celom slovensku venujem a zaželať jej veľa šťastia do budúcna pri hľadaní si partnera. Lenže som nezvládol riadenie vlastných citov a teraz, keď som osobne zistil, aká vzácna žena Soňa je, by som chcel za každú cenu zachrániť naše priateľstvo. Nech je šťastná s niekým iným, ja to byť nemôžem, ale nech zostaneme priatelia navždy - veľmi mi na tom záleží, máme veľa spoločného..!
Preto sa vás, ktorí ste si prečítali celý článok až do konca pýtam: Ako napraviť chybu, ktorú som zapríčinil síce najskôr neúmyselne, ale potom už bezhlavo ovládaný vlastným srdcom?
