Pred 3 rokmi som prestal veriť v Boha. Razantne som všetko okolo Boha zamietol. Moje srdce veľmi ochladlo. Mám príliš racionálne myslenie na to, aby som ho znova našiel. Posledný rok som sa trochu venoval aj rôznym náboženstvám (čítal som niektoré budhistické knihy, trocha evanjelium a podobné) a držím sa názoru, že každé náboženstvo v podstate opisuje jedného a toho istého boha, no každé iným spôsobom. Nejde to dať zo mňa von. Chcel by som nájsť opäť vieru ale moje ego mi to nedovolí. Som bezcitná bzdocha a chcel by som opäť nájsť sám seba, nájsť svoju dušu. Môj život je takmer dokonalý, dosahujem veľké výsledky, všetko mi ide na jednotku. No moja duša je na bode mrazu. Strácam motiváciu. Strácam chuť do života. Strácam silu a začínam byť lenivý. Ak s týmto dúfam nie ojedinelým ochorením má niekto skúsenosť a vie mi pomôcť, má u mňa pivo a veľkú vďaku.
Potrebujem sa nájsť
Na to, aby si bol dobrým človekom nepotrebuješ boha. Aj ateisti mávajú dobré srdce. Ak si úspešný v živote asi máš aj dosť peňazí. Venuj ich na charitu, pomáhaj ľuďom v núdzi buď proste altruistom. A vedz, že prozreteľnosť ti to vynahradí.
Tiež si myslím že by bolo dobré poprosiť o pomoc a nechať to naňho. Ďalej sa vzdelávaj, čítaj knihy, všetko čo sa týka viacerých náboženstiev a vyber si s toho to, čo ti je najbližšie. Sám si povedal že si každá kultúra prispôsobila svojho Boha podľa seba. Sprav to tak aj ty. (Nemyslím to tak že Boha potrebujem iba kým nevyriešim problém alebo ako sa mi to hodí) iba sa do toho nenúť a rob iba to čo je pre teba prirodzene, tak to má byť a stotožňuješ sa s tým. Nerob nič nasilu ale tak ako si myslíš že to aj je. A ono to príde :-)
Skús sa v tichu a z celého srdca uprimne pomodliť,... Pros ho o pomoc... On ti pomože, i keď sa ti zdá, že ťa opustil... Mˇožno ti pošle ludí, cez ktorych ti bude chcieť pomocť... Choď do kostola, na spoveď a sv. prijímanie... Len mu doveruj... :)
vsetky svoje negativne pocity si sustredil do toho, ze za to moze tvoja "stratena viera". A co ked to tak nie je? Ako mozes mat dusu na bode mrazu, ked to je jedine, co v tebe zije?
Nehladaj "boha". Nezamyslaj sa nad tym, co musis urobit aby si ho nasiel, aby si bol stastny. Ale pozeraj na zivot okolo seba. Prijimaj veci tak, ako idu a uvidis, ze zazraky ("boh", krasa ...alebo akokolvek si to nazves) su tu kazdy den, len sa treba pozerat.
Zacni sa zaujimat aj o ine nabozenstva, budhizmus ma krasne ucenia, nieco najdes aj v islame, hinduizme, poznavaj nove cesty :) krasnou anekdotou na nabozestvo je kniha Life of Pi, nedavno sfilmovana
mne sa stalo to iste, a opat som sa k nemu vratila. aj ty sa vratis, ked ta prejde hnev a pochopis ze si sa mylil.on pocla, ma cas :D kym dozrejes. a je jedno, ako sa vola, niek? kazde nabozenstvo hovori o tom istom...len inymi slovami
aj Budhovo ucenie sa zaklada na snahe najst posmrtnu nirvanu, takze rata sa tam s vyssim principom, nevadi, ze nebol formulovany klasickym konceptom Boha, ako pozname tu.
budhizmus nie je nabozenstvo. je to len koncept, zivotna filozofia. budha bol realny, obycajny clovek, smrtelnik ktory formuloval svoj pohlad na svet, hlavne co sa tyka ludskeho ega. o teistickom bohu, teda nejakej nadprirodzenej bytosti, tam nenajdes asi nic
ja som v Neho nikdy neprestala verit. len som tiez ochladla, ale nachadzam si cestu spat. a tiez ma velmi fascinuje budhizmus a vychodne nabozenstva. a presne, ten princip je stale ten isty. ale nemozes odmietat existenciu vyssej entity, ked vsetko dava taku krasnu logiku, ked to raz pochopis, tak sa neda proste neverit, nevidiet, neciti a nevnimat Ho. mne strasne chybal, ale ja som stale vedela, ze tu je, okolo, vsade, len som sa zamerala na ine veci. ale tiez som citila prazdno, strasne, lebo bez duse je vsetko take mrtve a bedzuche, uplne ta chapem. kto vidi len materiu, tak ho uprimne lutujem, su ine svety a daleko viac toho je okolo a vo vsetkom, hmota je aj tak len mrtvy material.
