Preco baby kazia vztahy, manzelstvo

Príspevok v téme: Preco baby kazia vztahy, manzelstvo
karinakarina

Písala som už na toto forum, ale písem znovu. Asi potrebujem trošku zasa povzbudiť. Bola som vydatá 12 rokov a aj som, mam dieťa. Muž sa zamiloval do nejakej sekretárky. Rozmyslal o návrate domov. Aj sa vrátil ale vydrzal 3 dni. Hovoril, že ma nechce stratiť a napriek tomu za 3 dni to bolo inak. Ta k.... mu pomotala hlavu este viac. Muž je financne zabezpečený a to sa mladej páci. Ja som sa naplakala,naprosila dost. Chcem sa vzchopiť, ale nejako mi to nejde. Viem, ze som dostávala rady, ze to prejde a budem stastná. Bola som stastná s ním, mali sme velmi pekné chvílky. Samozrejme boli aj zlé, ale za tych par rokov je to asi samozrejmé. Rozbiť rodinu koli tomu, ze sa zamiloval? Ano.. ale do kedy vydrzí ta zamilovanosť? Stále mi hovorí, ze je teraz slobodnejší, spokojnejší a hlavne zamilovaný. Som mu vysvetlovala, ze manzelstvo je trosku iné ako takáto pobláznenosť. Ja neviem, čo si mám uz o tom mysliet. Toho chlapa milujem a aj napriek tomu, ze mi tak velmi ublízil.... Neviem, či ,,bozie mlyny,, melu pomaly ale iste. Neprajem mu nič zlé, mozno len to, aby zažil to čo ja, to psychické trápenie. Trpím dosť dlho a hlavne teraz znovu, ked sa pred pár dnami vrátil a hned aj odisiel... Ako sa mam s tym vyrovnať? Viem, ze mi tu bude radané, najdi si kamarátky, chod do spoločnosti, rob čo ťa baví... ale mna nic nebaví... a pred dieťatom sa tvárim veselo, teda snazim sa, ale ked ho ulozim len placem a rozmyslam, kde sa stala chyba. Prečo dievca, ktoré nič nezazilo ide mudrovat do nasho manzelského vztahu. Je iné sa stretávať s niekym 2-3x do týždna a iné s niekým zit tak dlhu dobu.... Chcem sa z toho dostat... kedy uz príde ten čas???

karinakarina

Rozhodla som sa tak preto, ze dnes mi volal, chcel byt s nami 2 hodiny, ze malemu spravíme MDD, tak som mu povedala, ze sa mozeme stretnut tak okolo 14.00 kedze som bola s malym na vylete, a ze potom mozeme ist k nemu na kavu. A to povedal, ze nie. Som sa len spytala, ci tam ma frajerku a stale tvrdil, ze nie, ale je to uz smiesne ako si ten chlap vymysla. Keby nemal, nemal by problém s nami byt. Dievcata moc dakujem a dufam, ze budem silná. Chcem byt, aj ked je to velmi tazké. Potrebujem lubit a byt lubená.

karinakarina

Ukončila som etapu manzelstva. Dakujem,ze som sa mohla vyrozprávať. Presne, ten vzťah by nefungoval a musim ist dalej a dúfam, ze správnou cestou.

slunce007

Bud rada za toho kamarata a to ze je opatrny a zdrzanlivy, keby chcel hned nieco a z tvojej strany iskra nepreskocila tak by mohlo byt rychlo po kamaratstve, aspon mas teraz v tom tazkom obdobi pri sebe niekoho s kym si mozes pokecat vyjst na kavu, je ine vyjst s kamoskou ako s nejakym muzom... predsa len muzska energia je ina ako zenska a inak na teba vplyva. A kym to nieje potrebne, ze on sa nepyta netlaci tak sa nezaoberaj iskrou, a nechaj to v kamaratskej rovine. Ta povestna iskra preskoci mozno pri dalsom ktoreho spoznas... chlapov je vela moja.... nechaj volny priebeh netlac, nepanikar a ten spravny sa objavi. Muza posli konecne do kelu, o co by bol taky vztah?? ..myslis ze by to klapalo? Never tomu, toto je tak naruseny vztah... to by uz nikdy neklapalo! Zbytocne si nenamyslaj ze by vas este mohol cakat pekny vztah...

karinakarina

Dievčatá, dnes som s ním volala. Dnes príde k nemu ta jeho dievcina, mali sme ist s malym a spraviť mu MDD v sobotu, povedal, ze by mohol ist ale len na 2 hodinky, ze nemoze tu svoju len tak vyhodiť z bytu a s nami byt cely den. Je to vsetko na hlavu. Ale verte ci neverte, velmi mi pomohlo toto forum. Musím povedat, ze mam aj ja kamaráta, ale este som s nim nic nemala, tak isto ako ja,tak aj on je velmi opatrny. Zatial sa stretávame len na káve, par krat bol aj u mna doma, ale o nic sa nepokusil, Povedal, ze potrebuje mat vo mne istotu, tak myslím, ze to neberie na lahku vahu. Len ja ho nelubim, je mi skor ako kamarát. Mozno casom bude z toho vztah, neviem, ale cítim, ze si ma velmi vazi. Takého cloveka potrebujem, co sa za mna postaví, co ma bude ochranovať a bude mi oporou v zivote, len co ked u mna nepreskočila ziadna iskra a čakám na toho mojho s prepácením ,,debilka,, kedy sa rozhodne. Som sa rozhodla ak mi moj muz povie po víkende, ze sa s nou nerozišiel, začínam byť silná a budem sa ho snaziť ignorovať. Snad sa mi to podarí, pretoze vzdy ked zavolal,tak som bola v pohotovosti. A ja ked ho potrebujem,tak mam pocit, ze ho obtazuju moje telefonáty. Ale volam mu len za malého. Dakujem velmi pekne za príspevky, velmi rada ich citam, dodáva mi to silu. D a k u j e m

Vesna

Karina,
Aj keď Ti to momentálne bude znieť tvrdo, nechaj ho odísť. Netreba vypisovať psychologické traktáty, lebo sa v tom stratíš a budeš meditovať a anylyzovať donekonečna, čo by bolo keby. Podľa toho čo píšeš, nedokázal Ti byť partnerom ani priateľoom, načo Ti je potom taký spolubývajúci? Nechaj na pokoji božie mlyny a maj na pamäti, že pre niektorých ľudí je ďaleko väčším trestom ponechať ich v ich názoroch a tým, čo si vybrali. Keď naskočíš na takúto vlnu, rýchlo sa s tým vysporiadaš, pretože nie si prvá a buď si istá, že ani posledná. Je pekné, že ho miluješ, je to obdivuhodný cit, a práve preto, že ho miluješ, nechaj ho odísť.

vinea

Karinka...ukončiť sa to dá vždy
Daj si od toho odstup, skôr postupuj uvážene, racionálne, stanov mu presne podmienky pravidlá ohľadne bývania, stýkania sa s dieťaťom, platenia výživného atd...lebo ukončiť to môžeš kedykoľvek, skôr vymedz mantinely pravidlá a konečné rázne rozhodnutia odlož zatiaľ na neurčito, lebo hnev bolesť zrada atd bývajú zlými radcami

karinakarina

dakujem za odpovede, vedie ma to k rozhodnutiam. chcem tento nezmyselny vztah ukoncit, viem ze to nikam nevedie, jedine ma to povedie na psychiatriu

vinea

Ahoj Karinka

Toto fórum Ti slúži aspoň na to, aby si sa "vyrozprávala", vykecala, dostala von zo seba všetko to, čo Ťa v spojitosti s Tvojím mužom a Vašim manželstvom - krízou: trápi, zožiera, čo Ťa bolí zraňuje, akými pochybnosťami prechádzaš, možno aj strach z budúcnosti lebo roky ste boli na všetko ako partneri dvaja a teraz ostávaš akoby na všetko sama včetne každodenných rozhodnutí za Vaše spoločné dieťa atd atd..

Karinka, Tvoj muž má vlastne všetko. Milenku - ktorá je nová, "neokukaná", zažíva pri nej opäť fázy zaľúbenosti ako pri Tebe pred rokmi.., dokazuje si kvality ako muž, má nový objekt záujmu a povedzme si úprimne - je im spolu dobre, spolu riešia maximálne tak sexuálne polohy a kde zájdu na večeru atd a že mu ona nahovára dokazuje, aký je samec, skvelý, úžasný, krásny, sexi atd atd.

Ku Tebe a k synovi sa zas vracia ako do prístavu...užije si spoločné chvíle s rodinou, pohrá sa so synom, strávi s Vami príjemné chvíle atd ale vie, že vždy môže prísť a zas odísť. Keď nastolíš dôležité otázky týkajúce sa Vás ako rodiny a jeho milenky, ako neželaného elementu, keď ho ženieš do kúta (rozhodnúť sa a jemu vlastne teraz táto situácia v podstate vyhovuje), tak ostane podráždený (tlačíš ho do rozhodnutí a on zatiaľ rozhodnúť sa definitívne ešte nemieni a nechce), tak sa zas potom vracia späť k milenke a takto stále dokola..

Vieš Karinka, on so svojou milenkou neriešil a nerieši zásadné veci, ako s Tebou. Zrejme spolu nežijú nonstop ako žil s Tebou. A tu sa najlepšie spoznáva ten druhý človek. Možno po roku dvoch spoločného života v jednej domácnosti by automaticky už aj u nich vznikali konflikty hádky nedorozumenia vyplývajúce z každodenného chodu domácnosti, varenie pranie upratovanie žehlenie platenie účtov, každodenné zakopávanie o toho človeka, byť s ním nonstop, časom aj tu ponorková choroba vznikne - nielen, že budú spolu v práci ale ešte aj doma a netreba zabúdať na fakt, že jemu sa automaticky zníži aj príjem kvôli Vášmu synovi ohľadne adekvátneho výživného vyplývajúce z jeho príjmov a postavenia čo jej možno bude prekážať a ktovie, či sama nebude chcieť mať s ním dieťa aby si ho „poistila“, atd atd....takže skôr či neskôr aj tu vzniknú prvé nezhody medzi ním a jeho milenkou...lebo iné je si len s niekým „istý časový úsek“ užívať, tráviť s ním napr. len noci plné romantiky vášne sexu, zažívať s ním len príjemné chvíľky a mať zas svoj pokoj kľud pohodku než byť s ním nonstop tzv. 24h deň i noc v dobrom i v tom zlom. Takto ju časom tiež spozná nielen z tej dobrej stránky (doteraz ju vnímal len upravenú nahodenú sexi bezproblémovú vysmiatú spokojnú, tzv. život je gombička atd....no zrazu ju zažije tak ako zažíval aj Teba....čiže človeka so svojimi aj horšími chvíľkami, ktorá už nebude nonstop len vysmiatá, ale aj zamračená, ufrflaná, nespokojná, podráždená, strapatá, nenamaľovaná, ukazujúca svoju pravú tvár v každodennom súkromnom živote so svojimi kladmi aj zápormi, keď s ňou bude riešiť každodenné povinnosti, starosti i strasti.

Ty by si Karinka mala urobiť jedno.
Nechať si od svojho muža odstup, aby si si zachovala aký taký psychický pokoj a pohodu.
Dohodnúť sa na adekvátnom výživnom aké by Ti mal posielať na účet, prípadne, ak sa nebude chcieť dohodnúť, tak si dať určiť súdom výživné, pokojne aj stretnutia malého s otcom; vymeniť zámok na dverách (aby si podľa momentálnych nálad nechodil hore dole ako sa mu práve zachce kým si nerozdelíte BZM a nebudete riešiť rozvod atd - ale tu sa zas neponáhľaj, všetko má svoj čas a nič netreba unáhliť, konať v afekte), a aby si teda takto naostro Tvoj muž vyskúšal život, aký si vybral a mal pritom pevne stanovené mantinely a pravidlá.
Ty ďalej sa staraj o dieťa, venuj sa mu, pracuj, stretávaj sa s rodinou priateľkami známymi a ON nech si vyskúša naostro život so svojou milenkou...a ako je to nemať Vás ako - kedy sa mu zachce.
A tu myslím, že časom padne aj konečné Vaše rozhodnutie ohľadne toho, či sa k sebe vrátiť nastálo s pevne stanovenými pravidlami, alebo to riešiť rozvodom. Viem, že ho stále miluješ, ale sama vidíš, že súčasná situácia k ničomu doteraz neviedla, nikam sa neposúvala a vyhovuje možno tak akurát len Tvojmu mužovi, lebo má milenku aj rodinu ku ktorým si chodí, ako sa mu to práve hodí či zachce. On už aj keď chcel mať milenku, tak si mal určiť hranice, za ktoré nemal ísť, chovať sa diskrétne a neohroziť fungovanie svojej rodiny. Nuž ak to nevie on, tak mu daj lekcie Ty...veľa šťastia a sily Ti prajem Karinka

A ak sa budeš chcieť akokoľvek rozhodnúť, tak si nechaj poradiť najskôr odborníkmi. Či už z oblasti práva (rozvod, majetkové vysporiadanie, výživné, stretnutia otca s dieťaťom atd), alebo aj psychológom (ten si Ťa vypočuje a možno Ti ukáže smerovanie, kadiaľ sa uberať, ako sa vysporiadať so svojimi pocitmi vnútrom, ako riešiť a postupovať pri ďalších stretnutiach s Tvojim mužom aj keby už len o Vašom dieťati mali byť tie stretnutia rozhovory, atd atd...proste posunúť sa ďalej a prežiť to v akej takej psych.pohode, zdraví).