Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Vycitky

Príspevok v téme: Vycitky
Sašiatko

Ako to, že bez ohľadu na to, ako vyzerám a koľko vážim / aký je môj stav tuku / či mám nadváhu / obezitu / som na hranici podváhy, sa cítim stále tučná a že potrebujem schudnúť a pri jedle sa nemôžem zbaviť pocitu, že každý hodnotí, koľko a ako jem a či z toho priberiem a že každý hodnotí, že som príliš tučná a mala by som schudnúť? Nemôžem jesť s nikým, lebo mám hroznú trému. Čo s tým? Psychoterapiu nechcem. Cítim hroznú úzkosť, keď ideme jesť, má sa nakladať porcia a vždy sa bojím, že keď si naložím toľko, čo mi treba, aby som nebola hladná, tak druhí ma budú hodnotiť ako nenžraného tučka. Vždy keď je čas desiaty v nejakom kolektíve (škola, brigáda , práca), bojím sa vytiahnuť, čo mám a niekedy kvôli tomu nevyužijem vôbec prestávku na jedenie aj keď som veľmi hladná, lebo tak dlho zbieram odvahu. Keď je nablízku niekto, kto rád otvorene kritizuje veľa vecí a všímam si, že má iný vkus, zo strachu ani nepijem. Keď som bola prváčka na zš, jedna spolužiačka mi povedala, že jem nechutne a odvtedy mám veľký strach, že ľuďom je zo mňa zle a nedá sa na mňa dívať ako jem. Nikdy mi to nevysvetlila. Ani sa neospravedlnila. Ja sa kvôli tomu trápim, aj keď otec ma vtedy upokojil, že papám veľmi vkusne a že ma odmala obdivoval. Lebo on tam vtedy nebol a možno som urobila niečo inak ako zvyčajne a bojím sa že to robím mimovoľne. Neviem čo ale mám veľký strach, že mi to ľudia budú stále hovoriť. Keď som prišla do puberty, začala som sa zatvárať v izbe, lebo ako ma brat začal kritizovať ( a toež sesternice) že som tučná( hoci som naozaj nebola, práve naopak...lenže oni boli chudnutím tiež posadnutí) , začala som mať pocit, že už každý vidí, ako odporne jem a že to je súčasť mňa a keď dospejem, budem kompletne nechutná a už nikto so mnou nebude chcieť jesť, tak som sa chcela v súkromí naučiť jesť pekne a normálne( a vypozorovať, čo robím zle). Nikdy som nemala odvahu konfronotvať tú spolužiačku zas, lebo keď mi takto nepriateľsky povedala, mala som dojem, že som jej proste nesympatická a neznášala by ma tak či tak. Lenže potom sme boli pozvané na oslavu k jednej spolužiačke a potom sa správala úplne akoby nič (o pár rokov na to) čiže asi ju to vôbec nevzalo a asi jej to bolo jedno. Asi jej na mne nikdy nezáležalo, ale tam bola milá. Potom ma pozvala aj k sebe na oslavu. Hrozne ma to trápi. Lebo potom sa našla ešte ďalšia spolužiačka ktorá mi vyčítala ako jem. Tá povedala, že príbor držím ako pero. My dve sme sa veľmi hádali a liezli si na nervy, podrážala ma stále a na druhej strane ta mnou aj tak chodila. Čo si o tom mám myslieť? Je možné že naozaj jem nechutne? A útecha od otca pre mňa nebola dosť lebo o ňom si myslím, že on je nechutne. Má tučné líca a keď je, tak sa mu to zarezáva (vytvárajú sa mu do tuku hlboké vrásky okolo líc. Je mi z toho zle. Preto som bola na druhej strane rada, keď s nami väčšinou nejedol ale radsěj obetoval rodinný obed aby sa mohol najesť sám v obyvǎcke aj keď mi bolo ľúto že nejeme ako rodina. A sám je obézny, hoci v mladosti mal krásnu figúru. Bohužiaľ, tú som nikdy nezažila. Stihol pribrať skôr než som mala prvú spomienku. ) myslíte že sa niekedy zbavím trémy z jedenia? Najlepšie bez nejakého utrpenia a podivných nacvičovacích techník. Je to niečo, čo sa vyladí vekom?

Sašiatko

Napísala som, že mám pocit že každý hodnoí že som tučná bez ohľadu na to ako vyzerám, nie že to naozaj každý robí! A nemám podváhu ale ak niekto začne chudnúť, tak musí niekedy začať. Ja som začala keď som vyzerala v poriadku, bola som skôr v dolnom pásme normy a dopracovala som to na hranicu podváhy. A vtedy som súťažila so sestrenicou a ona mi vravela (vlastne obe aj brat) že som tučná. Potom mi to začalo lietať a dostala som sa až na nadváhu a potom som zase schudla až na hranicu podváhy ale najmenej som mala tak 18 bmi čiže žiadna anorexia. No a vždy sa našiel niekto nejaký dobrák čo mi vravel že esťe by som mohla schudnuť. Nevravím že každý. Ale vieš je to citlivá oblasť a každá jedna poznámka môže znamenať veľa. Zvlásť v tejto dobe.

No a diki.

Ja mam pocit, ze vobec neviem co je normalna porcia a co je striedmo. Lebo to sa povie nenechaj si vymyt mozog, ale ked vas niekto napomina, ze co zase blbnes a utoci na vas pri jedle, ci chcete byt blba anorekticka, tak to neni dvakrat prijemne a nemozete ho zas ignorovat. Resp hej ale to napatie je neprijemne...ja by som takychto ludi strielala. Alebo takych co ponukaju napriek tomu ze poviete nie a ked povite rezolutne rozhodne pevne ze nie tak vam proste nalozia na tanier...takych mam chut vtedy...im ublizit a hodit ten tanier do ksichtu aby sa rozdiel a zakrvavil im tvar nech vedia co si o ich zdvorilej pohostinnosti myslim. Naor moja babizna (obe ) a otec su taki. Povedzte ze v tom nie som sama a aj vy mate take nasilne pocity pri tom (ved sami na mne pachaju nasilie tak jak ze by som nemala!). Ale neublizujem im nijak.

lilyianka

veľmi pozoruješ seba a druhých .. to by ma nikdy nenapadlo, az takto niekoho sledovať pri jedle ... a inak ohľadom tej kamarátky, čo ti v prvom ročníku na základke povedala, ako ješ .. veď ona si už dávno nepamätá, že čosi také povedala ..sama vieš, že deti sú hlúpe a kruté a tak to musís brať ..odosobni sa od niektorých vecí .a čo ťa po druhých, nalož si koľko chceš a aj toľko zjedz ...a nejak sa mi nezdá, že si na hranici podváhy a všetci ti hovoria, že si tučna???? tu mi niečo nesedí

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Vycitky - Fórum - ZDRAVIE.sk