Rozišli sme sa po ôsmich rokoch

mind ...hold .. kazdy si tym presiel .. niesi jedina .. mna to skoro po roku stale este nepreslo ...

Cítim sa tak sama..sedím a odpočítavam minúty..nikto sa neozve a keď sa ozvem ja, nikto neodpovedá. Veľmi ma to bolí, neviem čo s časom..plynie veľmi pomaly. A tak len sedím a sedím a čakám..ani neviem na čo. Som úplne slabá a bezradná, najradšej by som sa vymazala z tohto sveta. Neviem už ako mám ten smútok poraziť. Nič mi nepomáha, nedokážem ani plakať..a tak sa len utlmujem. Utlmujem svoje zmysli a pri tom dobre viem, že mi to nepomôže, ba dokonca mi to iba ubližuje. Ale čo už..to je daň za nedostatok lásky...

aaaaa sorry, to pisala baba, no tak naopak vsetko :DDD preloz si text do zenskeho rodu, dikes!

CAS, MORE CASU a BYT NA SEBA SAMEHO VELMI DOBRY...

neviem, ako velmi si bol emocne, citovo zainteresovany, aka velka bola laska z tvojej strany, ak velmi intenzivna, bude to trvat dlhsie

inak faza smutku, zialu a prazdnoty je POTREBNA, nasilu ju nepotlacaj vobec,je to nebezpecne, psychika ju POTREBUJE, aby sa s tym vedela vyrovnat, je to totiz uplne normalna reakcia na rozchod po dlhorocnom vaznom vztahu

prvy polrok bude velmi tazky, snaz sa robit pre seba co najviac pozitivneho, ked chut na samotu, byt sam, ked chut na spolocnost - chod von, ked chut sa vyrevat - plac (hudba pomaha)

ostatne urobi cas a pomaha aj zmena prostedia, dovolenka, venovat sa viac praci, konickom

no stare otrepane veci, snad mas niekoho, na koho je spolah, kto by ta aj podporil...

O.K. ďakujem :)

Niekedy je praca liekom, uvidis, ako to budes zvladat ty. Pripadne chod k lekarke, urcite ta vypise na par dni, aby si si oddychla. Keby si sa chcela z toho "vyrozpravat", mozes mi napisat na 44tinka@centrum.sk
Velmi drzim palce, aby to cim skor prebolelo.

Naozaj ďakujem..dúfam, že sa aspoň vyplačem, lebo momentálne nedokážem ani to...len sa obávam aký to bude mať vplyv na môj pracovný život..asi mi rovno dajú výpoveď.Pochybujem, že budem zvládať všetky svoje povinnosti.

ako som spominala-mne to trvalo 2 roky, kym som sa s tym vyrovnala a to sme spolu boli menej, ako vy. Vyplac sa, ponadavaj si, trap sa, kym ti to bude prinasat ulavu. A potom sa raz zobudis a zistis, ze je to lepsie. Potom zas horsie a zase lepsie. Az nakoniec, po case, to bude dobre.

Ďakujem pekne, asi vieš o čom hovoríš..len dúfam, že ten čas príde a nebudem zavrhovať lásku.Hoci teraz sa mi zdá, že je to proti logike.Snažím sa nájsť na tom niečo pozitívne, ale...ale nejde to

vsetko je casovo ohranicene (ked uz nicim inym tak smrtou- aj ked veriaci maju o alternativu viac-posmrtny zivot).
Momentalne su tvoje myslienky pochopitelne, ale som si ista, ze sa casom zmenia.Osem rokov je dlha doba, neviem, co sa stalo, ale dolezite je, aby si tento cas nebrala ako premarneny. Nech islo o cokolvek, da sa z toho vybrat nieco dobre a ak nie to, tak ponaucenie. Ale na to, aby si to nasla, bude potrebny cas. Vela casu.
Ak ti pomaha opakovat si tvoj momentalny postoj (ako nic nema zmysel a radsej by si bola bez lasky), tak to rob. Ale po istom case by si mala prist na to, ze to celkom nie je tak a prestanes sa umarat v takychto myslienkach.