Zase pisem Godota resp. stavy sa opakuju. Vravi sa,ze cas vsetko vylieci,no u mna je to po 4 rokoch vztahu po necelych 5 mesiacoch od rozchodu stale horsie a horsie.
Akoby naschval,mam pred akademickym tyzdnom takze ma to teraz netesi na druhu.
Po faze prudkeho hnevu nastalo obdobie citoveho temna, na ktore by bol hrdy aj Homer. Srdce zosite hrubymi stehmi sa prilezitostne napina a pokusa citlive miesta.
Taktika izolacionizmu nezabrala,tak sa aktivne socializujem. V pritomnom okamziku prezivam slabu odmocninu uspokojenia s pachutou zatrpknutosti.
Potom prichadza stara znama - opora, ta lezi polamana na kusky niekde v kute.
Lexaurin,neopustaj ma.
S laskou(?),
Ambivalencia
