Ako zabudnúť? Som divný ja alebo je to bežné?

Príspevok v téme: Ako zabudnúť? Som divný ja alebo je to bežné?
cudnyclovek

Po čítaní jedného threadu na tomto webe som dostal pocit nutkania trochu sa konečne niekomu zdôveriť a poradiť, tak prečo nie priamo tu?

Upozorňujem, že je to tak trochu pubertiacky článok aj keď ja sám už pubertiak nie som ;)

Už je to asi 5 rokov čo poznám jedno dievča. Od prvej chvíle bola do mňa zaľúbená, no ja som si nebol svojimi citmi istý. Vídavali sme sa vonku, na rôznych akciách, začala chodiť na rovnakú školu ako ja. Ja som si nikdy nebol istý čo cítim, dosť som sa trápil a správal sa odmerane.

Po čase už naše kroky k sebe neviedli keďže sme mali každý iné záujmy a prestali sme sa vídať. No netrvalo to dlho a narazili sme na seba. Kamarát ktorý sa o ňu zaujímal ju zavolal von. Z jej rozprávania viem, že došla len preto, že tušila, že tam budem. Ja, mierne šokovaný, ale tak príjemne šokovaný, nemal som o tom ani tušenia. Dospelo to k nejakým tým pusám a podobne.

Na druhý deň keď som jej napísal dostalo sa mi pozitívnej odozvy. Večer sa jej páčil, mne samozrejme tiež, bolo nám spolu fakt super. No na konci znelo niečo na štýl, že jej aj tak niekam opäť utečiem a nič z toho nebude.

Povedal som si, že tentokrát do toho pôjdem, jednak z dôvodu, že som ju už nechcel opäť raniť a taktiež som vedel, že k nej cítim niečo viac, ale nebol som si tým až tak istý. Skočili sme teda do vzťahu. Ona zamilovaná až po uši, ja napol zaľúbený. Prvé týždne boli nádherné, summer-time, kopec príležitostí k rôznym aktivitám a podobne. Nebol som to ja kto "otravoval" toho druhého viac, práve naopak, bola to skôr ona a mne sa to páčilo. Taký prejav toho, že jej na mne naozaj záleží.

Zdôveril som sa jej, že budem po lete musieť odísť zo Slovenska, myslel som si, že o tom vedela. Šokovalo ju to, no povedali sme si, že na budúcnosť teraz nebudeme myslieť a budeme žiť pre okamih. Cítil som, že ma aj po tom stále milovala, ak nie ešte viac.

Avšak vzťah ešte netrval dlho a došlo k zmene. Zo mňa, napol zaľúbeného sa stal zamilovaný blázon (v dobrom slova zmysle), kdežto z nej city pravdepodobne pomaly vyprchávali. Čím viac som sa snažil, tým horšie to vyzeralo. Možno nie v skutočnosti, ani som netlačil príliš na pílu, možno len v mojej hlave. Postupne sme sa prestali vídať tak často ako prvne. Ja som to robil viacmenej aj cielene, taký self-defense, však to asi poznáte, prestal som sa ozývať v domnení, že ju to začne trápiť a začne sa venovať ona mne keďže ja som sa už cítil ako taký vyzvedač toho čo robí, kam ide dnes atď.

To veci samozrejme úplne skomplikovalo a na svete bol konflikt o tom prečo sa jej už neviem ani ozvať. Vedel som, že vzťah speje zlým smerom a dosť som sa trápil. Najprv sme sa vídavali každý deň, teraz dva krát do týždňa a aj to iba chvíľu.

V poriadku, ukončili sme to. Asi to tak bude lepšie, pomyslel som si.

A teraz konečne k veci. Po roku bez nej, v zahraničí, so svojimi starosťami na ňu stále nedokážem prestať myslieť. Medzitým už javili záujem aj iné ženy, no žiadna nedokázala ukončiť spomienky na ňu.

Ak ste sa dočítali až sem, z celého srdca Vám ďakujem a chcem sa Vás opýtať, ak ste podobnou situáciou prešli, ako zabudnúť na osobu ktorú už nemôžete mať? Je vôbec normálne, že nedokážem vyhodiť z hlavy osobu už celý jeden rok? Navyše bol to krátky, prerušený vzťah a to som už mal dlhšie vzťahy kde taký problém po rozchode nikdy nebol.

Nikdy som nechápal prečo keď začnem túžiť po nejakej žene a po dlhom trápení sa mi to začne dariť, príde odpoveď taktiež v podobe sympatií, zľaknem sa a zdupkám do úzadia, resp. chovám sa odmerane. Teraz sa mi stalo to isté, avšak v opačnom garde. Ja, v pozícii namotávaného a namotaného, no nakoniec sklamaného.

NAIRD

Helga. Pustil som moju ex zo svojho zivota. Prial som jej vsetko stastie sveta. Dokonca tajne, aby ona o tom nevedela, posielam jej otcovi na ucet prachy mesiac co mesiac aby si ona mohla splnit svoj zivotny sen. Sme rozideny 3.5 roka. Tak co robim zle?! Snazim sa na nu nemysliet, no aj tak ju mam plnu gebulu. Ked na nu myslim, musim si dat alkohol ci marisku, aby som otupil zmyzly a spomienky na nu. Je tam vsade. Spoznal som zenu, ktora ma miluje. Odmietam ju, nechcem. Neviem zacat odznova. Akoby som zradzal a podvadzal. Nie moju ex. Ale to nieco velke a silne, co som citil. Byvala sa uz medzitym vydala. Caka dieta. A ja som v srackach. Lebo sa neviem pohnut a odputat dalej. A chcem! Tak velmi a nejde to.

NickName000

helgaJ - neviem ako ty, ale Ja som nepostrehol v poslednych prispevkoch nikoho riesit nejake nenavistne machinacie alebo take nieco :) my sme vo vztahu ti, co sa dozvedveli, ze je koniec a neriesi sa nic ine, len ako sa z toho dostat a prinavratit si stastie ;) Ti nasi byvali nech sa maju dobre... Ja osobne svojej neprajem nic zle, nehnevam sa a neriesim ju, riesim seba a svoj stav. Urcite mi nebude lepsie ked viem, ze je lepsie jej :D nijako ma to vpred neposunie :)

helgaJ

A ked tak velmi tych ludi, co Vam unikaju, alebo uz aj unikli, milujete nadovsetko, lebo si ich vazite pre mnohe vlastnosti a ich osobnost, nemohli by ste ich s laskou pustit a zelat im len to najlepsie? Ved ludom, ktorych milujeme, doprajeme lasku, zdravie stastie aj ked v objati niekoho ineho. Pozorovat ich z obdalec. Tazke? Tazke. Nase ega su prilis vysoko.

NickName000

beetroot - Ja to mam tiez stale v hlave, stale mam nutkanie jej volat, casto na nu myslim... Ale tak mal som ju velmi rad, urcite to neprestane hned. No a ked mam to nutkanie jej volat, tak si poviem, ze skoncila to predsa ona a nevola mi... nezaujima ju ako sa mam, nezaujima ju co robim, alebo kde som, no som jej proste ukradnuty... preco by som sa mal strapnovat a volat jej ?! Ked jej zavolam tak co ? budem ju prosit aby sa vratila, alebo co ? Proste treba zakazdym sam seba presvedcit, ze je to hlupost a odmietat sa dalej strapnovat pre niekoho, komu nestojime uz absolutne za nic.
Ze si zacala behat a nejde to, tak to je uplne to najlepsie co sa ti mohlo stat :D Ber to tak, ze dnes to neslo, zajtra to pojde lepsie, potom zase lepsie, vzdy len lepsie... na rozdiel od vztahu, teraz uspech zavisi len od teba a ver mi, ze ak nepovolis a budes sama seba v tomto povzbudzovat a motivovat, zacnes sa mat zasa rada, zdvihne sa ti sebavedomie, budes na seba zasa pysna, ze si to dala, ze sa zlepsujes, ak upravis jedlo, budes to vidiet aj na sebe, ze to behanie nie len vycisti hlavu, ale aj vyseka postavu :) Pride dalsi chlapik a budes opat stastna... :) Nebol snad jediny chlap na zemi...
No a komédie... to ťa zachráni v ťažkých večerných chvíľach :) a vikendy... Ja chodievam domov na dedinu a pracujem :D
v hlave si nastav myslenie tak ako Barney Stinson zo serialu Jak jsem spoznnal Vaši matku:

“When I get sad, I stop being sad and be awesome instead.”
True story
― Barney Stinson

:)

diziana

ano je to normalne.ja tiez kazdy bozi den,skoro v kuse uz dobry pol rok myslim na muza,ktory nieje do mna zamilovany a ani ho vo vztahu nikdy nebudem mat.chcem sa z togo dostat,no neda sa.staci ze som sa s nim milovala a upadla som do toho moc silno.skoda,ze on to tak isto neciti iba ma chcel na sex :-(

beetroot

Nickname, ako sa ti dari cez vikend? Mna tamto stretko rozhodilo, musim sa dat dokopy a nie je to az tak lahke. Dnes som bola behat, moc mi to neslo, ale pojdem aj zajtra.

beetroot

Nickname, mne pomaha aj to, ze viem, ze aj druhi sa snazia o nieco podobne...
Teraz skusim to ako si hovoril hned na zaciatku, vzdy myslienku nanho prebit nejakou inou. Moc sa sustredit neviem, ani na bezne cinnosti, nic ma extra nebavi, ale musim sa nejako prenastavit.
Este mi v hlave lietalo, ze byt s nim v kontakte ako kamarat, ale to je asi riadna blbost, byt kamarat s niekym, po kom tuzis. To by som sa z toho nevymotala asi nikdy v zivote a ktovie kde by som skoncila.

NickName000

beetroot - Rano cvicim doma. V lete si mozno pojdem zabehat.
V tomto ti zial poradit neviem, resp. aj mne by sa zisla rada, ako ju dostat z hlavy... Fungujem uz vcelku normalne, ale niekde v pozadi mysle je stale ona a strasi ma cele dni. Stale mam to hnusne nutkanie jej zavolat, ale neviem co by som hovoril....S tym neviem ci sa da nieco spravit. Asi to chce cas, alebo niekoho noveho. Znova sa zalubit a az v tom momente to bude uplne za mnou. Ja si myslim, ze mne nechyba ani tak ona, ako to, co medzi nami bolo, a kedze to uz neni a mne to chyba, tak samozrejme myslienkami utekam za nou.
Celkom sa na novy zaciatok s novym objavom tesim, ved tie zaciatky u kazdeho boli urcite super a to nas caka, tak je sa na co tesit ;)

beetroot

Nickname, paci sa mi tvoj rezim dna, si naozaj dobry, ze si si to takto nastavil. To ranne cvicenie, to je tiez vo fitku, ci doma?
Myslim, ze ked sa prinutim pravidelne cvicit, ze to bude lepsie aj so mnou.
Ja ked ho stretnem, snazim sa samu seba rychlo v myslienkach presvedcit, ze je vlastne skaredy, ze vlastne ma tie jeho reci nebavia a cely cas myslim na toto, ako presvedcit samu seba, ze vlastne ho vobec nemusim. Asi pred dvomi dnami som ho takto stretla, ale zas ho nejako riesim, ze co povedal, s kym volal, mam ho pred ocami. Celu tu noc som nespala. On bol dost odmerany, nedaval mi pricinu, aby som nanho myslela, ale ja aj tak nanho myslim. Zas mam pocit, ze ma dokaze svojou energiou, myslienkami manipulovat. Inokedy spavam dobre, nestava sa mi, ze by som nevedela spat a po stretku s nim celu noc hore.

Ariel333

NickName000: Ďakujem Ti za povzbudenie, hádam to dotiahneme do úspešného konca :). Máš pravdu, prežili to iní prežijeme to aj my. Čo sa týka tých stretnutí obaja chodíme na tú istú VŠ a tých stretnutí sa niekedy nedá vyhnúť, väčšinou každý mesiac ho stretnem (ešte, že študujeme každý niečo iné, lebo to neviem ako by som zvládala ho vídať každý deň). Neviem prečo, ale vždy ma to rozhodí, keď ho vidím,a keď na mňa hádže tie svoje úsmevy, ale ja mu poviem len ahoj a tým to končí. Presne ako si to ty napísal, už sa ani ja nechcem dostať znova do toho bahna. Dúfam, že časom sa to bude len zlepšovať. Díky za rady a prajem Ti pekný deň:)