Ahoj. Mam 22 rokov som nezamestnany a mam skoncenu priemyslovku. Na vysku som neisiel lebo som nechcel a v podstate som ani nevedel co chcem v zivote robit. Teraz uz viem. Chcem byt psychiater ale neviem ci nie je neskoro. Myslite si ze mam sancu sa nim stat? Najlepsie by bolo keby som este raz mohol absolvovat strednu skolu. Teraz by som si vybral gymnazium. Dakujem :)
Chcem byt psychiater ale neviem ci nie je neskoro
soporaeternu
amanda23
2. pokus, snad to pojde uz...
amanda23
www.youtube.com
/watch?feature=player_embedded&v=oyTb67-61ho
amanda23
psychiater sa nevrta v dusi cloveka, on len prepisuje liek , na zaklade, co mu pacient povie ako sa citi, je 5 minutova zalezitost s kazdmym pacientom...Psycholog sa vykecava s pacientom...
TinaM
Co sa tyka praktickej stranky- vela ti uz ini napisali, tak len dodam- bolo by dobre zistit, ci vysoke skoly (mediciny) nepozaduju v ramci prijimaciek aj maturitu z biologie a chemie. To by mohol byt problem.
Druha vec je, ze podla mna by ta mohla naplnat aj praca s ludmi, ktorí maju problemy, ake si mal ty- mozno v nejakom centre alebo organizacii. A tam by mohli stacit len nejake kurzy, pripadne bakalarske studium.
amanda23
Myslim , ze dost blby napad... Chces ludom pomahat tym, ze ich budes nicit psycholiekmi? Najdi si iny sposob pomahania ludom ako vypisovat recepty, mysli, ze to by ta neuspokojilo, aj ked osobne myslim, ze by si sa na tu medicinu ani nedostal, asi netusis, ako to tam chodi a co to vsetko obnasa...
Ja som ti to napisala sice strucne, ale slnieckova ti to pekne vysvetlila:D
MARISAPEPE
podla mna ot je strašne nezáživná prác a ale sprtat sa v duši človeka a ovládat ho porhávat sa s ním ovela vzrušujucejšia je byt psychologom.hladat suvislosti robit anamnézu rodiny a tešit sa liečit si vlastné komplexy tým že zistuješ aké ovela horšie veci ludi postihli je ovela vzrušujucejšie, BUD PSYCHOLOG to ti do života dá ovela viac aj v sukromnom každodennom živote.
slnieckovaa1
Ahoj. Samozrejme, že tvoj cieľ nie je nemožný, ale veľmi dobre si premysli kroky, ktoré podnikneš! Píšeš, že by si si vybral gymnázium, keby si moho ešte raz. Ja som na tom opačne - vybrala by som si inú strednú školu namiesto gymnázia, ktoré mám vyštudované :) Pointa je však tá, že to, že vyštuduješ gymnázium ťa samo osebe nepripraví na prijímačky na medicínu. Na prijímačky sa pripravuje zo zbierok - biológia a chémia-teória+príklady. I mnohí žiaci gymnázia chodia na prípravný kurz, ale súkromné doučovanie na prijímačky. Samozrejme, dá sa pripravovať i samostatne, ale pokiaľ nemáš aspoň lepšie základy, od ktorých sa vieš odraziť, keďže na strednej ste sa venovali niečomu úplne inému, rátaj s ďalšími finančnými výdavkami na prípravu an prijímačky, poplatok na prijímačky a naprvýkrát to jednoducho nemusí s prijatím vyjsť, s tým treba taktiež rátať. Ďalej, to máš pravdu, že človek, ktorý sám prežil niečo podobné, vie lepšie pochopiť iných. Ale...Ja viem, určite ti bolo veľmi zle a pomohol ti, lenže psychiater hlavne predpisuje lieky, čo je krajné riešenie pre trpiaceho, v tom prípade naozaj pomôže. Ale povedzme si narovinu-je to tiež riadny biznis, ktorý núti predpisovať pacientovi stále viac a viac mnohokrát nepotrebných liekov. Viem, odpoveď je, že ty to tak nemieniš robiť...ale tak-či-tak, veľmi dobre si premysli radšej desaťkrát čo podnikneš, aj preto, že ak je tvojim hlavným cielom pomáhať ľuďom trpiacim psychickými problémami, existuje veľa ďalších ciest ako to uskutočniť.
Asitak
Kedze mame dost psychiatrov, ktori nemaju potuchy, o com im pacient hovori, mozno by nebolo zle keby za stol zasadol konecne "preskoleny" odbornik. takze nesuhlasim s tym, ze ty si "na druhom brehu", lebo to samo osebe moze byt skor vyhodou ako nevyhodou.
Lenze: mas 22 rokov. Kym sa dostanes na medicinu, tiez nejaky ten rok prejde. Prijimacky asi tiez nie su uplne lahke. Neviem kolko rokov bude, ked zacnes studovat, ale musis vediet, ze po veku 26 rokov si uz budes musiet za studium platit. S tym tiez treba ratat. 6 rokov na medicine, to je naozaj drina, zvlast ked chces byt odbornik a nie len nejake protekcne nedochodca, ktore skoncilo medinu ani nevie ako. Z takeho odbornik nikdy nebude.
Ak sa ti toto vsetko podari zvladnut - co nie je nemozne - tak sa tvoj sen moze splnit. Medicina sa da studovat iba denne, cize popri nej nemozes pracovat. Ani by si na to nemal cas. Psychologia sa da studovat aj externe, ale psychologov je na Slovensku ako maku, navyse psycholog nelieci na klinike, ani nepredpisuje lieky. Takze to nie je ten odbornik, ktorym by si chcel byt ty.
Na zaver ti chcem povedat este jedno: clovek moze dokazat uplne vsetko, co si zaumieni, ak ma vydrz a veri si. Aj z teba teda moze byt vynikajuci psychiater. Musis ale ratat s tym, ze to bude stat nejake obete.
Kazdy kto ti tu nieco napise, vychadza zo svojich vlastnych skusenosti a vedomosti. Preto sa riad iba svojim vlastnym rozumom a pocitmi.
dpk1
aaha, tak je to jasne, uz chapeme tvoju motivaciu.
Tvoj ciel je statocny. Ale bud rad, ze si sa jak tak vysekal z problemov. Najdi si realny ciel. Ty psychosom skutocne nebudes...si hold na druhej strane rieky. Byt prospesnym psychiatrom nie je primarne o tom, ze sucitim s pocitmi trpiaceho cloveka lebo viem presne ake peklo sa mu v gebuli odohrava. Je to uplne o niecom inom, je to hold opacny breh.
Nech sa ti dari.
dpk1
Psychiater? Nie, podla tvojho strucneho opisu nebudes nikdy psychiater. Ani ziadny iny lekar. Vseobecne....nadejny buduci psychiater vobec neuvazuje v otazkach ohladom svojej profesie v medziach ak by som, keby som, myslite ze by som....vseobecne seriozni lekari maju svoju lajnu vyprofilovanu jasne od zaciatku, jedine co casto krat doladuju az pocas studia je konkretny odbor.
Mozno ze chces byt psychologom, ale to sa casom spravi, psychologom chce byt kazdy treti clovek, ihned ako sa mu podari ustedrit par dobrych akoze vynimocnych zivotnych rad svojmu okoliu, ale to casom prejde..ako to hasicske povolanie ked si bol decko. Nic v zlom.
Hladaj nejake ine realne uplatnenie, ktore ta eventuelne bude bavit a naplnat.
Alebo...nepytaj sa ostatnych, necitaj potom taketo dristy a chod si nekompromisne za tym, co chces. Chapeme sa ze.
