v puberte mi zomrel otec, boli sme si blizki velmi ma to vzalo, teraz som uz dospela prekonala som to, samozrejme obcas mi to pride luto a mam pocit ze moj priatel to nechape, vzdy ma to zamrzi, ako to prekonat? to ze sa citim neprijata priatelom v takej chvili smutku
Pocit neprijatia
Ja tomu zase rozumiem, mal by pri tebe stat. Strata rodica je vzdy zasah, ale pokial to pride tak skoro, nevyhnutne to zanecha dosledky. Porozpravaj sa s nim o tom. Co otec pre teba znamenal, ze ti byva smutno. A porad mu, co by si chcela,aby robil v situacii, ked je ti smutno (objatie? chces sa s nim o tom rozpravat?). Lebo muzi niekedy nevedia, ako prijat smutok zeny, citia sa bezmocni. Pokial mu to je ale neprijemne alebo je mu to dokonca fuk a otravuje ho to, tak by som zvazila, ci takeho cloveka vedla seba chces mat.
Nerozumiem, to po takej dobe máš návaly smútku? Od priatela vyzadujes nejakú aktívnu spoluúčasť na smútku? Ak si smutná, tak si potruchli niekde v klude, sama, môžeš ho poprosiť aby ťa netušil, ak to nechceš, ale ťažko môžeš od neho očakávať niečo viac. Čo si myslíš ze by mal robiť, ako by mal reagovať?