Ahojte,
Depresiami trpim uz desat rokov,momentalne mam priatela
a jednu jedinu kamaratku ktora tak mozno raz do tyzdna ide so mnou von.Po praci som unavena lahnem si a kym nedojde priatel tak ma ide roztrhnut.Na to vsetko mam problemy v komunikacii vacsinou ked sa necitim dobre.Cudzich ludi sa lakam.Zacina mi z toho sibat znovu.pred dvoma rokmi som bola v Pezinku dali ma tam totalne do kopy ale postupne sa to znovu dostava do tych istych kolaji.....Velmi tazko sa zosnamujem s ludmi.....nebavi ma takto zit trpim.ked som bola este zdrava rada som spoznavala ludi teraz je to uplny opak...dokazala som sa rozpravat s hocikym.Nikedy som pracovala v administrative a teraz som tak klesla ze upratujem.Tam odpracujem par hodin.
Neviem ci by som zvladla 8 hodinovy pracovny pomer.Ale chcela by som byt medzi ludmi.Neviem co so sebov.....
Trpim samotou a depresiami
Ideš s kamarátkou von raz za týždeň? Ja mám tri a nájdu si čas raz za uhorský rok...Ak chceš spoločnosť a nechceš ísť do spoločnosti nájdi si priateľov na dopisovanie, napríklad zo zahraničia. Ja si píšem s jednou čo žije na seycheloch, kecáme a vymieňame fotky :) možno aj to ti pomôže cítiť sa lepšie.
si liecena na depresiu a mas libido?lebo ja uz siesty rok nemam libido.ist medzi ludi? tak chod!!!! co ti v tom brani ak si spolocenska tak chod ja potom netuzim potrebujem samotu a velavela sukromia.netizim sa stretavat s ludmi a usmievat sa akoby sa nic nedialo nikoho nepoitrebujem tiez som psychiatricky pacient a spolocnost je to najhorsie co ma moze stretnut.
Moshy - toto je veľmi pekná myšlienka :)
Ja to proste nedokážem pochopiť. Ako sa môže stať, že existuje ešte ďalšia miliarda a miliarda ľudí a ty si len tak sedíš sám a cítiš sa osamelý.
Najhoršie je ak je človek sám práve vtedy, keď je obklopený ľuďmi.
Neviem nájsť nič silnejšie, čo by človeka mohlo dohnať k depresii, než samota.
..možno je našou úlohou naučiť sa so samotou žiť, nájsť v nej zmysel a krásu. a nezblázniť sa. nikdy nemáme tých, ktorých skutočne milujeme a asi to tak zostane navždy.
Pekne si to napísala :)
Mimulus ja neberiem ziadne lieky, ale nie z tvrdohlavosti, ale pre tie neziaduce ucinky, (to predtým za branie ani nepovazujem, kedze som ich bral zial fakt kratko, kedze kazdy druh AD mi skodil) my ludia sa cely zivot snazime, aby sme boli spokojní, ale nikde nie je napisane, ze sa to da, proste niekomu nie je dobre, lebo to proste chvilu tak ma byt, skrz to ma prist na nieco ine, len jedno je skodlive ak sa deje, ak clovek stagnuje, vsetk ostatne je prospesne, niekedy aj ta bolest
Mexy - nie je dobré ak je človek úplne sám... treba vždy hľadať spoločnosť! Možno ťa ľudia sklamú, možno ti ublížia ale ľudia sú rôzni a ja nepotrebujem tých, ktorí nepotrebujú mňa. Ale tých, ktorí ma potrebujú určite existujú presne tak ako existujú tí, ktorí potrebujú teba.
A aj od tých, ktorí ti ublížili sa môžeš niečo naučiť - je to skúsenosť, ktorá z teba spraví lepšieho človeka :D
Áno boli dni, keď som sa nedokázal postaviť z postele, boli dni keď som nikomu nič nepovedal, išiel som na miesto kde by ma nikto nehľadal a chcel som spraviť to, čo by nikto nečakal, koľkokrát som bol na tom zle ale vždy som sa objavil niečo prečo tu ešte ostať, prečo bojovať - taký zvláštny pocit...
Myslíš si Lulu, že teraz mi je dobre? Nie nie je ale snažím sa :D
