Ahotje , mám 17 a potrebujem poradiť. Velmi som sa zalúbila do spolužiaka. A tým nemyslím nejakú platonickú lásku , ktorá ma prejde za 2 týždne . Poznáme sa spolu od základky a už ako malá prváčka som bola doňo "buchnutá" . Ked som mala 10 prestúpila som na 8 ročný gympel a bola som štastím bez seba ked som zistila že spolu budeme v triede :D . Páčil sa mi a asi aj jemu ale bola to len taká detská láska , ktorá pominula. No a potom sa zalúbil on domňa :D , boli sme ešte len decká ale viem že ho velmi zabolelo ked som ho odmietla, "nechcela som ho " a začala som ho ignorovať lebo som nevedela sko sa k nemu správať . Neviem kedy ku mne prestal cítiť to čo cítil ale vždy som vedela že medzi nami niečo je , proste chémia vdaka ktorej som si s ním velmi dobre rozumela . Aj napriek tomu že som k nemu vždy niečo podvedome cítila som ho odmietala . Nikdy sa ma priamo nespýtal či by sme to neskúsili ale človek proste cíti ked má k nemu niekto väčšiu náklonosť ako ostatní .No a teraz mám pocit že mi asi "karma" vracia všetky tie odmietnutia ktoré som mu dala .Priťahuje ma nielen fyzicky ale aj psychicky a viem že som nikdy nestretla nikoho s kým si tak rozumiem. No a to ma trápi najviac pretože mám pocit ,teda podvedome viem že on sa už posunul dalej a má ma rád len ako kamarátku no ja neviem čo mám robiť a zabíja ma vídavať ho každý deň . Nikdy som k nikomu necítila to čo k nemu a práve preto ma bolí že som asi zmeškala moju šancu . Potrebujem radu , myslíte že to mám ešte skúsiť ? mám mu povedať čo k nemu cítim ? Alebo mám ísť dalej,,,velmi sa bojím že po tolkých odmietnutiach už proste nechce nič riešiť ,prosím poradťe mi , budem vdačná
Zalúbila som sa do chalana, ktorého som neustále odmietala
Mimulus - nepovedal si jej to ? a ako sa to skončilo ?
dasenka52 - presne toto isté som prežil aj ja. Ale nenašiel som odvahu to povedať... :(
ja neviem čo vlastne medzi nami je, neviem či sme dobrí kamaráti , ja ho tak beriem ale netuším ako ma berie on ale už asi len ako kamártku ,,,Už to zažilo strašne vela ludí a prežili to ale ja sa velmi bojím povedať mu to :/ proste už neviem čo so sebou
dasenka52 - Ak ste takí kamaráti ako popisuješ a má ťa naozaj rád tak to zle nikdy nemôže dopadnúť! :)
Neviem či je v mojom prípade dobrý nápad zavolať ho von , hned by mu došlo že niečo nieje v poriadku ....ja som chcela aby to bolo spontánne , že by sme sa proste náhodou niekde ocitli osamote , proste okamih v ktorom budem cítiť že je to ten správny čas . Už neviem čo so sebou lebo každým dňom je to horšie , strašne mi ubližuje ked počujem ako rozpráva o tej druhej babe . Ja mám vo všeobecnosti vždy dobrú náladu ale toto ma hozne ubíja , robí mí to zle . Ja sa len bojím že to bude zle načasované ako skoro všetko čo som doteraz voči nemu urobila alebo povedala ....ja mu to musím povedať , chcem to urobiť ale strašne sa bojím toho že to dopadne zle
áno jasné, keď nezabudnem
kikusssik
potom o 5 mesiacov alebo ked aj skor sa ti to nejak podari riesit tak dala by si mi vediet ako to skoncilo? drzim ti prsty a zaujima ma to :), dakujem
nie je zac ;) a drzim prsty!
máš pravdu...keďže sa ešte musím toľko načakať, nemá zmysel sa trápiť.
ďakujem ešte raz :)
a tak zase nepohnojilo by sa to, ale predstav si keby niekto sa na teba vypytoval...prislo by ti to asi trosku blbe, ze preco neprisiel clovek za tebou a taketo veci rozobera s kdekym...fu 5 mesiacov je dlho, az potom pride domov?? dlho ste sa nevideli tak by nebol dobry napad mu to napisat tam jedine pockat kym sa vrati a to sa nacakas a natrapis :p...neries to az tak velmi, netrap sa nad tym lebo mas este teda kopu casu, zacni si s nim mozno pisat, ze ako sa ma a tak...potom lahsie sa dohodnete ist von, ked dojde a budes o nom vediet vela veci :)
