Spoznala som jedneho super chalana. Naozaj ma pritahoval a bol rozkošný, milý a fajn. Dobre sme si rozumeli aj ked je mladší. Problém nastal keď som zistila, že je môj pra ujo! Čo teraz? Neviem ho vyhnať z hlavy...
Rodina! Niee!
lilyiankaa presne si to pochopila. vzdy ked ho stretnem tak ma zalee taky pocit radosti že ho vidim :) a nechcem o to pist ale ani to rozvijat
inak až teraz ma napadlo, že môjho tatka bratrancov syn riešil to isté..len teda tou "obeťou jeho lásky" som bola ja :D a veeeeľmi dlho mi trvalo, aby pochopil, že to nemá význam, keďže sme rodina . aj keď vzdialená ... no zamilovaný bol dosť dlho, ale asi ho to už prešlo .. nič iné mu anineostávalo :))
veru, príde ďalší neboj.. inak a nikde nie je napísane, že sa nemôžete kamarátiť, len ty sa asi bojíš, aby si sa doňho nezamilovala, že?
Jasne že príde iný :P ja niesom z toho zrutená, len...mám ho rada a chcela by som s ním tráviť čas, no bojím sa aby sa to nezvrtlo a potom by ma to mohlo bolieť
Domotana, neboj, mladá si, príde iný :-)
ja som si vedomá toho, že na to musím kašľať len mi to je velmi luto :/
heh
jeejda to je prúúser, kašli na to radšej :-D budeš poohováraná a bohvie ako by sa to odrazilo na genetike keby ste spolu mali deti....jak šlachta v stredoveku, pokrivene ksichty :-///
:D tak myslím že by to v konečnom dôsledku vyšlo narovnak- či ujo či brat aj tak ruky preč :P
vsak lepsie, akokeby to mal byt tvoj utajeny brat :)
mohla by byt sobota kazdy den...
daj dalsi..