Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Ja a otec

Príspevok v téme: Ja a otec
Lucia0

Ahojte. Mám 17 rokov a neviem ako ďalej pokračovať. Mám problémy s mojim otcom.

Odmalička som s ním mala veľmi dobrý vzťah. V našej rodine to bolo akoby podelené, ja som vždy držala s otcom a môj brat s mojou mamou. Všetko bolo fajn, ale všetko sa to začalo meniť asi pred cca 2 rokmi.
Môj otec sa začal hádať s mojim bratom. Časom hádky začali byť intenzívnejšie a otec si hľadal zámienky, len aby sa s bratom mohol pohádať. Boli to vážne primitívne veci, keď mu začal dávať zaracha za to, že si ráno neurobil posteľ, keď išiel do školy a to len kvôli tomu, že nestíhal. Nestávalo sa mu to často. Boli to aj iné veci. Môj brat mal vtedy 18 rokov a myslím si, že dávať zaracha za úplne blbosti chalanovi, ktorý ma 18 rokov je trošku divné. Nevedela som vtedy brata pochopiť a tak som mu dohovárala, že nech sa ukludní a nech otcovi nerobí naprieky.

Všetko som pochopila až vtedy, keď terčom už nebol môj brat, ale ja. O brata sa akoby prestal zaujímať a teraz pre zmenu som mu vadila ja. Našiel si hocijakú zámienku, aby sa somnou mohol pohádať. Zo začiatku som moc nechodievala von, lebo som trpela depresiami (psychicky ma šikanovali na ZŠ) a tak som čas trávila doma čítaním kníh, pozeraním filmov, sedením za PC, učením a občas som vybehla von s kamarátkou. Začal mi nadávať, že nemám sedieť pri PC, ale že mám chodiť von a niekedy mi zakazoval byť na PC, vždy keď prišiel do izby a videl ma pri PC mi hneď začal nadávať, hovoril mi, že ten PC sa obmedzí a po novom zaviedol, že na PC môžem byť max. hodinu denne. Keďže som veľmi citlivá osoba, strašne som sa rozplakala. Hocijaká vec ma prináša do sĺz, ak mám niečo zakázané alebo ak je hocičím proti mne.
Za ten čas som teda nesedela moc za PC, začala som chodiť von, keďže som bola staršia, pomáhala som doma niečo porobiť, vždy čo mi povedali som spravila, môj brat nikdy nič neurobil a ja som sa mohla aj zodrať.
Onedlho otcovi zasa začalo vadiť, že som moc vonku a doma vôbec nie som. Odvtedy mi začal dávať zaracha. Vôbec mu nevadilo, že keď som sa konečne dostala z depresií mi ich zasa vytvoril on. Plakávala som doma.
Po čase som začala doma ešte viac robiť, upratovala som každý víkend. Som na dosť náročnej strednej škole a otec odomňa vyžaduje veľmi dobré známky. Cez týždeň nechodievam von, prídem zo školy, najem sa a už som v knihách. Cez víkendy veľakrát nechodím von s kamarátkami, lebo musím doma upratovať a robiť, čo si otec zmyslí. Najviac ma na tom štve, že brat si vylehuje celý víkend, školu má už skončenú, ale vždy, keď treba niečo doma urobiť sa automaticky ide za mnou. Už ma to naozaj prestáva baviť. Keď otec povie mne a bratovi, že niečo treba porobiť, automaticky to musím urobiť ja. Naozaj mám toho za ten celý týždeň dosť.
Mamina moc do toho nerýpe, lebo potom by sa s ním pohádala.
V poslednom čase môj otec hľadá zámienku, aby sa somnou mohol pohádať.
Našla som si priateľa, s ktorým som už 8 mesiacov a to mu veľmi začalo vadiť. Začal mi dávať podmienky kedy mám byť doma (a to mám 17 rokov), vyvolával hádky a vždy po každej hádke mi dal zaracha. Keď sa somnou pohádal, ja som vždy išla do izby, aby ma nevidel a aby sme sa zasa nepohádali, ale on vždy za mnou do izby išiel a vždy na mňa nakričal. Vždy chcel docieliť, aby som plakala a vždy sa mu to darilo, pretože takéto veci ma vždy dohnajú do plaču.
Asi pred 2 týždňami som prišla domov zo školy, bol pondelok a v pondelok som v škole do 15:30, čiže domov som prišla o 16:00. Naobedovala som sa, išla som do svojej izby, na 15 minút som si len ľahla, lebo ma naozaj bolela hlava. Bola som sama doma. Po chvíli prišiel domov môj otec. Pozdravil ma, všetko bolo okej. Ja som sa zavrela do svojej izby a o chvíľu za mnou prišiel s otázkou, či som nemohla vybrať riad z umývačky. Zo zúfalstva, únavy a neskutočnej bolesti hlavy som mu povedala, že som len pred chvíľkou prišla zo školy, a že sa pôjdem učiť, lebo zajtra ma čaká ťažká písomka. Toto ho neskutočne nahnevalo, začal po mne vrieskať, že on ma živí, že mi dáva peniaze, že ma šatí atď. Rozplakala som sa, musela som tú umývačku vybrať ja aj napriek tomu, že si na celý týždeň zobral dovolenku a bol doma.

Mama s otcom sa často hádajú. Môj otec jej vôbec nepomôže. Pracovnú dobu má do 15:30 a každý deň chodí domov po 18:00 a to má robotu asi 15 minút(autom) od nášho domu. Mamine to veľmi vadí a vždy mu toto dáva na oči. Otec hovorí, že má toho veľa a že si musí porobiť veci aj mimo pracovnej doby.
Cez víkendy, keď je doma nepomôže, jediné čo vie, je si zapnúť PC, hrať sa rôzne hry, dirigovať nás. Keď mu mamina povie, nech niečo urobí, automaticky ide za mnou a mne povie, aby som to urobila. On si sadne k PC a ďalej sa hrá. Pred 3 rokmi zmenil zamestnanie, takže je doma aj cez víkendy a odvtedy sa vždy cez víkend celá rodina pohádame, nebolo by víkendu, ktorý by bol kľudný.

Dnes som sa s ním opäť pohádala za to, že mi dnes ráno robil naprieky, \"zo srandy\" ma fackal a potom mi asi \"omylom\" pichol prst do oka. Mala som ho celé červené a veľmi ma to nahnevalo, spýtala som sa ho, čo to robí a nech s tym prestane. A to ho naštartovalo, začal po mne kričať, že čo si to dovoľujem. Zahlásil, že tento mesiac nedostanem vreckové, ešte ma aj schmatol za ruku a zasa začal len do mňa, aby som sa rozplakala. zasa sa mu to podarilo.

Ja by som si aj rada našla brigádu, ale všade píšu, že chcú len tých, ktorí majú dokončenú 10 ročnú školskú dochádzku a tá mne ešte neskončila,až v júli mi končí.

A aj tak, kebyže začnem chodiť robiť, môj prospech v škole sa zhorší a to by bol ďalší dôvod, prečo by mi mal dávať zaracha.
V poslednej dobe už ani nedostávam peniaze na oblečenie, stále chodím v tom istom oblečená a keď mu poviem, že nemám čo nosiť mi povie, že mám plnú skriňu vecí, pričom to nie je pravda. Nie som ako dievčatá, ktoré majú plné skrine a hovoria, že tam nič nemajú. Ja to myslím vážne. Niekedy sa aj v škole zle cítim medzi ostatnými babami. Pritom si otec hocikedy ide kúpiť značkové oblečenie a keď mu poviem, že aj ja potrebujem mi povie, že si mám na ne zarobiť.

Ja už fakt neviem čo mám robiť, som zúfalá, chodila som psychologičke a vyzerá to tak, že asi zasa začnem, lebo toto už nie je normálne!
Viem, že sa učím pre seba, ale on vôbec nevidí, že sa snažím, nosím dobré známky, nechodím skoro vôbec von, všetko mi zakazuje. Kebyže mám zlé známky, tak je oheň na streche a pritom môj brat len tak tak prechádzal so štvorkami na vysvedčení a jemu nikdy nič nepovedal.

Prosím, poraďte mi. Ďakujem.

kafe

nemesis :) nemusíš so mnou súhlasiť. Na tom, aby otcovi prestala odporovať, hádať sa s ním a vysvetľovať, na tom neni nič drzého. Naopak. Jeho to prestane baviť vyrývať, lebo nedosiahol čo chcel. Nájde si inú obeť, na ktorej sa bude vŕšiť. Buď manželku alebo opäť syna.
Ešte dodám Lucia, snaž sa čo najviac vyhýbať jeho prítomnosti, proste nebuď s ním v jednej miestnosti, prípadne buď čo najdaľej od neho.

nemesis

kkaffik, vôbec s tebou nesuhlasim, takymto spravanim, ake jej radis, aby mu dokonca dakovala za jeho urazky a tak, vsak tym ho praveze môze neskutocne vytocit. Vsak uz ju ´´so srandy´´ fackal. Uz nanu ide aj fyzicky. Keby sa k nemu zacalo tak drzo spravat, tak neviem neviem. Tym by sa to v ich rodine fakt mohlo vestko skoncit. A nieje len tak, aby sa kazdy odstahoval, ci len ona. Hoci k blizkej osobe.
Bodla mna najlepsie co môze spravit je pokusit sa mu to vysvetlit aj s mamku, bratom, ukazat mu tento jej clanok. (mozno ho to tiez nastve, ale stoji to za to riziko) A ak aj tak sa nic nezmeni, tak mozno pozerat na vysoku skolu s internatom... Vyzera to byt rozumne dievca, tak mozno s kamoskou, ci s kamaratom mohla by ist niekam inam byvat...
Len sa prilis netrap situaciu v ktorej si. Skus to brat jednym uchom dnu, druhym von, ale urcite nebud k nemu drza, alebo niak inak ho radsej nevytacaj... este tych par rokov vydrz radsej. Uplynu ako voda, uvidis. Budes mat kamaratov/priatela, ktory uz bude byvat sam, a urcite by ta k sebe vzali za spolubyvajucu. Urcite ti radi pomôzu.

kafe

nemáš v blízkom okolí rodinu, kde by si sa mohla odsťahovať? Tetu, strýka, babku..
Multilevel, deti tu nie su na to, aby riešili problémy svojich rodičov. To je na partnerovi a blízkych ľuďoch, ktorí sú dotyčnému ROVNOCENNÝ! Ak dcéra zistí, že za otcovým správaním je buzerácia šéfa, čo mu asi tak môže poradiť? V čom mu môže pomôcť? Neskúsená, nezrelá, nie dosť silná.. ako môže takýto človek pomôcť niekomu druhému v jeho problémoch??
Lucia, daj si do googlu pomoc týraným ženám a zavolaj im. Ak nie je možné, aby si odišla, potom sa budeš musieť naučiť BYŤ SILNÁ a otcovi sa postaviť. Nedovoliť mu viac, aby ti ubližoval, nebrať si jeho reči k srdcu, ale tak ako jedným uchom vošli, tak ich druhým púšťať von.. A ohradiť sa voči jeho správaniu - nemôžeš mi ublížiť, nech sa o to snažíš akokoľvek. Uvedom si, že jediný dôvod prečo do teba zapára je, aby sa vyventiloval a keď ťa nahnevá, rozplače, zraní, dosiahol čo chcel. Jemu sa uľavilo a je mu dobre. On, chudák, ten pretlak alebo frustráciu v sebe ventilovať nevie, len ubližovaním najbližším si uľaví. Pravdepodobne sa na ňom rovnako vŕšili jeho rodičia, asi veľmi šťastné dectvo nemal. Skús sa ho na to spýtať, aké mal detstvo. Ale razantne odmietni prebrať ten balík bolesti, ktoré stále prenáša na tvoje plecia. Neodporuj mu, nevysvetľuj, nediskutuj s ním - tým len prilievaš olej do ohňa. Čokoľvek ti povie, reaguj s kamennou tvárou, prípadne s úsmevom a jedinými slovami - áno ocko, máš pravdu ocko, ďakujem ocko (aj keby ti vynadal aka si ku.. pi.. vyj.. podakuj sa mu za to) a NEVŠÍMAJ si ho, opakuj si stále dookola v duchu - nemôžeš mi ublížiť. Je toho veľa.. na kokrétne situácie ti ale aj tak najlepšie poradia na tej bezplatnej linke pre týrané ženy. Určite im zavolaj.

MultiLevel

Fraktal aha...a teraz co? Co ma akoze lucia robit? To sa vsetci od otca odstahuju a nikdy nebudu vediet, co bolo za tym, ze sa tak nahle zmenil??
Okej Lucka, pockaj az budes mat AZ 18, potom sa ti mozno otec zveri...
Typicky sposob, ako veci riesit...podme od nich utiect, naco by sme riesili psychicky stav dakeho otca..vsakze....

ambrozia

lucia, takéto niečo prežívali aj moje deti, samozrejme ja s nimi, nakoľko som si ich musela celý život zastávať. Vždy sa môj muž ventiloval na vlastných deťoch. Takíto ľudia musia byť psychicky narušení, inak to nevidím. Normálny otec také niečo nebude robiť. Môj muž tak nenávidí svojho syna, to je doslova nenávisť, ale neviem začo.Syn teraz má 24 a ten debil aj teraz mu dá facku za nič. Syn bol odmalička dobrý, žiadne problémy s ním neboli, bol tichý a muž mu od malička hovoril, že je hlúpy, nič z neho nebude, že je debil a podobne. Namiesto aby otec syna podporoval, tak ho psychicky ničil. A teraz syn má epilepsiu a dostal sa do partie, kde sa pije, fajčí neviem čo a zo syna je rebel. Druhá dcérka je tiež už dospelá, tá sa odsťahovala od nás a má pokoj.Tiež jej od malička hovorí, že je k...a . A to nehovorím o svokre, tá si hocičo vymyslela na mňa a na decka, muž prišiel domov a taký cirkus s nami spravil úplne za nič.No a teraz ja a decka máme psychiku pekne nabúranú a ja ako matka mám výčitky, že som od muža neodišla, keď boli deti malé. Ale nech sa deje čo sa deje, vždy budem pri deťoch, aj keď to veľmi nepomôže. Na takých psychopatov nemá nikto.

luci keď dovŕšiš 18 rokov a mala by si kam ísť, tak choď. Držím palce.

fraktal

Multilevel, ja som nepisala vseobecne o otcoch, alebo dokonca o tvojom otcovi, ja som pisala konkretne o Luciinom otcovi, o ktorom mi je absolutne jasne, ze sa nebude spovedat 17rocnemu decku, ktore je tercom jeho vystrelkov. Kapisto?

nemesis

stym psychickym tiranim som to mal doma velmi podobne, a mali sme to tak uplne cele detstvo. Vsetci surodenci aj s mamkou. A nikdy sa to nezmenilo, akurat v jednom obdobi sa to zlepsilo, ked prisiel na svet môj najmladsi brat. Takze viem pochopit tvoju situaciu.

Prirodzenostou kazdeho cloveka je byt dobry, a neubizovat druhemu. Hoci teraz co napisem, môze zniet divne, ale on sam si nemusi uvedomovat, ze vam tym ublizuje. Prenho je to kazdodenna samozrejmost, ´´normalna vec´´. Teda naozaj môzete sa tak spojit cela rodina, ale v dobrom, a snazit sa mu to vysvetlit. On to pochopit môze, a môze sa uz k vam spravat omnoho lepsie, ked si to uvedomi, ako vam ublizuje. Urcite aj tvojej mamke, brata mas mozno velmi silneho, alebo tiez len v tichu trpi, neukazuje svoje emocie...

Dalej,, aby si mu naozaj dôverihodne vytycila svoj postoj k tejto celej vasej situacii, myslim, ze stalo by to zato risknut, ukazat mu tento tvoj prispevok, aj so vsetkymi reakciami.

Ako som dopadol ja a moji surodenci? kazdy hned ked mohol, sa z domu zdekoval... Tym chcem povedat, nemusis sa prilis trapit nad tym, aky zivot mas teraz, je to len start, celi zivot prezijes s niekym inym, niekde inde a v takych pomeroch, ake si sama zariadis. Samozrejme neutec z domu, a ani neodijdi z domu v zlom. Este vydrz par rokov, uvids, vsetko bude raz dobre :) ...

Agnes998

Je to vazne psycho co musis doma znasat :-( Viem ta pochopit, mala som to doma podobne. Ked opisujes svojho otca, akoby si hovorila o tom mojom. Akurat ze on ma este aj bil a taky hnusny bol cele moje detstvo. Ale to, ako sa vyzival v tom, ze mi ublizi, ze ma rozplace, ze ma znici, to poznam velmi dobre. Vyzival sa v tom ze sa ho bojim, robilo mu to dobre. Ktovie co sa s tvojim stalo ked bol normalny a zrazu toto. Nenasiel si milenku? Hovoris, ze chodi kazdy den o par hodin neskor z prace. Muzi, co si najdu milenku sa casto vyvrsuju na svojej manzelke, ponizuju ju, nic zrazu nespravi dobre. On to mohol trocha zmenit a zameral sa proti svojim detom. Alebo ked pises, ze zmenil pracu, mozno sa mu v tej novej nepaci, mozno tam ma fakt hrozne vela roboty, mozno ho sikanuje sef a on sa potrebuje niekde ventilovat. V kazdom pripade, tebe to moze byt viacmenej jedno co za tym je, aj tak si nijak nepomozes. On je slaboch ze nevie svoje problemy riesit inou cestou ako ponizovanim a deptanim bezbrannych, dokonca svojich vlastnych deti. Urcite chod zas psychologicke, pomoze ti, ze sa mozes vyrozpravat a snad ti da aj nejake dobre rady. Ja ti vela poradit neviem, snad len po skole co najskor vypadnut z domu. Skor, ako ten psychopat napacha velke skody na vasej psychike a totalne vas zdepta.

MultiLevel

fraktal, aspon vidno, z akych zazemi pochadzame...pre mna je prirodzene, ked ma clen mojej rodiny problem, ze sa mi zdoveri. Ty si to nevies predstavit, ale je to normalne, len bohuzial a zrejme aj vo vasej rodine, caste, ze to tak nie je...Otec sa nezdoveri dcere, lebo ma LEN 17 rokov...zaujimave, so mnou sa rodicia bavia ako s dospelou od dakych 15 rokov. Hovorim, v kazdej rodine je to ine. No o tejto plati, ze kym budu vsetci drzat huby sa nikdy nic nevyriesi.....

ebi7777

ja by som možno hľadala nejakú pomoc v organizáciach pre týrané ženy, inak ti poradiť fakt neviem,,,
a ešte toľko, aby si bola silná a vydržala a ukončila strednú a potom vypadla z domu..
je veľmi ťažké radiť, je to ťažká situácia

Textová Inzercia

Stop suchej a olupujúcej sa pokožke!

Vyskúšajte novú kozmetickú masť Psoricol s výťažkami z rastliny Yucca Shidigera.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Ja a otec - Fórum - ZDRAVIE.sk