ahojte,
neviem ani ako môj problém scharakterizovať... No veľmi ma trápi a ubíja. Nazvala by som to najskôr ako keby som všetko brala privážne, nad všetkým sa stále a dokola zamýšlala, vo všetko sa rýpala.. Čo a ako kto povedal, čo kto ako urobil, prečo to urobil, ako to daný človek myslel... A podobne. Stále a dokola sa zaoberám a trápim niečim, čo mi o týždeň príde ako úplná malichernosť. Som tak trochu puntičkár, a to skoro vo všetkom, takže ma tie nevyriešené veci strašne ťažia, stále pociťujem bremeno a úzkosti.
Mám akné, s ktorým s trápim už rok aj niečo... Nenávidela som sa kvôli tomu, bolo mi veľmi nepríjemné sa pozerať do zrkadla.. Strašne som sa kvôli tomu trápila, bola to moja každodenná myšlienka, že ako veľmi by som chcela, aby to už konečne odišlo. Bola to vec, ktorá mi vždy a všade dokázala skaziť náladu... Teraz sa to zlepšuje (klop klop) a mám pocit, že aj keby mi akné úplne odišlo nebudem aj tak vôbec šťastná... Mám zas iné nedostatky - malé prsia, kruhy pod očami... Viem, pre niekoho malichernosti, no ja robím stále z komára somára a mám pocit, ako keby som sa potrebovala stále niečím trápiť. Tak isto aj vo vzťahoch (viete si predstaviť viac ako polročný vzťah, po nevere, a úcte ktorá sa stráca...a človek s mojou povahou v ňom...)
Už naozaj neviem ako ďalej, nechcem takto žiť stále, no neviem ako sa toho zbaviť. Potrebujem,aby som všetko nebrala tak vážne, no neviem vôbec ako na to...
Za každú radu budem vďačná, už som naozaj zúfalá. :(
