ani neviem preco to sem pisem, som uplne na dne zivot sa mi zmenil zo dna na den mam pocit ze som stratila samu seba a co ma najviac mrzi ze tym stracam a ublizuejm muzovi ktory ma miluje
rozmyslam ze toto trapenie ukoncim ale nemam nato este dostatok odvahy.
bola som zena ktora milovala zivot taky aky je nikdy som to nemala v zivote lahke,ale vzdy som sa zo vsetkeo pozbierala. a prave teraz ked som nasla lasku svojho zivota najlepsieho muza ktoremu som za tyh par rokov co sme spolu dost ublizila, a vsetko mi odpustil pomaha mi z kazdej strany ale ja uz nevladzem nemam rada samu seba telo sa mi zacalo menit nemyslim len vahu
nedokazem verit ze raz budem ta silny pekna zena ktora rozdovala usmev rada pomahala inym.... stracam vsetko a to len vdaka chorobe ktoru mam nikto mi nevie pomoct tak velmi by som chcela zase normalne zit ..
Neviem ako Dalej...
tojeuzjedno
to si dobre napisal,sice neviem aky dôvod mas ty aby si uvazoval nad samovrazdou ale to iste ti zo srdca mozem povedat ja, asi su ludia natom horsie ako my tvoj problem sa urcite da riesit, napis mi na mail nadine70@azet.sk
ak teda chces, ja budem velmi rada hadam najdeme riesenie na tvoj problem pomahat inym ludom to ma vzdy naplnalo.
hoci sama neviem vyriesit svoj zivot momentalne.
Bojuj,to je jedine co ti mozem ja napisat,pozri si moj pribeh,som na tom podobne.Zatial som stale tu ,aj ked som totalne na hrane.A stale premyslam a neviem to zastavit,ale stale mam tu v sebe vec,co som pocas zivota nadobudol,to presvedcenie,ze ak by som spachal samovbrazdu,nic sa nevyriesi.Mozno len teraz v tomto zivote,ale akasi energia,castice,hmota co sme,vsetko sa mi to vrati,a je tolen akysi docasny unik.Nie je to podla mna take "lahke"ze sa zabijem a vsetko utrpenie skonci,treba sa cez tie prekazky dostat.Zmierit sa sam so sebou,a vazit si zivot.Je toasi paradox ,ze to pisem zrovna ja,ale toto mam stale v hlave...
blkes
toto si napisal/a mne priamo z duse, bola som po cele roky velmi silna a nebojacna zena, zlomili ma vlastne chyby,ublzila som ludom ktrim som nechcela ublizit hoci nie chtiac ale ublizila a to ma znicilo.
mam znizenu fuknciu stitnej zlazy niekto si povie nieje to nic vazne, lenze vomne sa nieco pohlo, a moje telo sa zmenilo na nemam ho uz rada vyzeram nesutalo unavene,choro ... co sa tyka lekarov vsade to ako keby odflakli.
nemozem byt z muzom ktoreho neskutocne milujem a to ma ubija, ze tym ublizujem aj jemu lebo nieje bezomna stastny. chcela by som byt opat ta rovnaka zena s chutou zit..
Vidím to teda tak, že si bola fakt silná žena, len niekde na tej ceste si sa zmenila. Neviem, čo presne ťa zlomilo, čo sa v tebe odohralo, ale je mi to strašne ľúto, hlavne preto, že si z môjho pohľadu neuvedomuješ, že všetci sme tu len na chvíľu. Tieto pocity odídu, a ty medzičasom musíš pokračovať so svojim životom. Všetko v živote sa mení, aj naše pocity a my sa s tým proste musíme vyrovnať a nie vzdávať sa..to robia zbabelci a to ty nie si.
Mrzí ma, že si pripustila aby ťa toto všetko ovládlo a prinieslo pocit, že to neunesieš, ale pokiaľ nebudeš veriť v samu seba, budeš len živoriť. Nenechaj si nahovoriť, že nie si pekná, alebo dosť dobrá. Klame ťa vlastná myseľ....
Aká je to choroba?
len na margo samovrazdy...
bude tam horsie... to ti rovno hovorim
