Ide o to ze sme mali asi taku mesacnu krizu kedy sme sa hadali a chceli to aj ukoncit no nakoniec sme to nejako preskakali a po burke vyslo slnko...za ten cas so sme sa moc nestretavali aby sme si rozmysleli co kazdy chce sa zacal stretavat s jednym znamym ku ktoremu doposial (do toho obdobia hadok) zavital do podniku len tak raz za tyzden maximalne pokecat co noveho a tak ako chlapi..aj to sme chodili vacsinou spolu..ci uz sme sa hadali alebo nie. A teraz ked sa to uz dalo do normalu zacal ako s kamaratom travit 90% dna...na mna si najde asi hodinu a pol denne a potom sa na dalsi den alebo vecer ked mi vola dozviem ze este bol s tym kamaratom, alebo pred tym ako sa dohodneme ze budeme spolu, ze este ide za nim alebo ked ma robotu tak mna rychlo zavezie domov a proste za nim vzdy stihne este skocit..nemyslim si ze ma podvadza ani ze je teply,alebo, ze ma inu, vzdy ma ubezpeci a u mna funguje ta zenska intuicia takze by som to vycitila... ide o to , ze mam pocit, ze skusa kolko si moze dovolit a ci mu to ze sa bude flakat s kamaratom ja ani neviem kde a s kym a kedy- ci mu to budem vzdy tolerovat...niesom stihacka ak chce byt s kamaratom tak okej, ale aby ho uprednostnoval, aby s nim travil viac casu ako so mnou?pritom on ma tiez frajerku... viete ten chlap on je taky oblubeny, ma auta, kontakty, je taky vtipalek a proste moj priatel s nim vychadza dobre vzdy sa s nim zasmeje, ja som proti nemu nemala tiez nic az doteraz kedy mi to zacalo strasne liezt na city...ale neviem co mam robit...ja si na to teda nikdy nezvyknem ani nemienim ustupovat...tiez ma vsetko svoje hranice..ked som u rodicov pytaju sa ma doma ze preco niesme spolu..ja sa doma nudim a on sa niekde flaka s kamaratom...viem ze ma ma rad ako pred tym, aj ked sme si presli tazkym obdobim ale nemienim to stale riesit vycitanim, ze mi to vadi..skusala som ho uz aj ignorovat hm..ako male decko, taketo hry...ale zacal ma bombardovat telefonatmi az kym som nezdvihla jednoducho,ze preco mu to robim, chytal hysaky...ja nebudem a nechcem byt na tej pozicii ze som druhorada, ja sa nechcem trapit...
co si o tom myslite? mam mu este dohovorit? alebo co ho mam svetenou vodou pokropit? je to na rozchod uz? mna takyto vztah vazne nebavi...s pocitom ze ano ma ma rad, ale zvykol si viac casu travit s kamaratom, tak teraz ma na mna menej casu aj ked viem ze chce byt so mnou..jednoducho ja to takto nechcem...neviem ci sa to vlastne este niekedy zmeni...no jedno viem nikdy si nezvyknem, neprenesiem sa cez to, nebudem mu tolerovat toto,a nieje to o mojej tvrdohlavosti, ja som taka viem tolerovat vela veci, viem robit kompromisy, riesit veci v dobrom, porozpravat sa..no toto je vec ktora mi skutocne velmi lezie pod kožu na ktoru si nikdy nezvyknem..povedala som bud budeme fungovat inak, alebo vobec.. no mam pocit ze jednym uchom dnu druhym von..co mam este spravit vlastne?
