Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Nemam domov a nenavidim svoju matku

Príspevok v téme: Nemam domov a nenavidim svoju matku
hviezdickaa

Ani neviem preco to sem pisem. Asi sa potrebujem vyrozpravat. Budem mat 28 rokov a od 19 sa o seba staram sama. Otca nepoznam, matka ma opustila ked som mala 3mesiace. Vychovali ma stari rodicia a nebolo to lahke, matka prisla raz za pol roka alebo rok na par dni, medzitym sa stihla ozrat a robit bordel a hanbu. Vlastne nic ine od nej nepoznam. Od malicka som tym len trpela, v skole mamy niektorym kamaratkam zakazovali sa so mnou hrat, ucitelia ma len lutovali, susedia na dedine o tom vsetci vedeli, nemohla som ani ist s kamaratkou von na caj, aby ma nahodou nevideli, ked som isla, doma len vycitky ze budem k...a ako moja matka. Moja matka znicila psychicky oboch svojich rodicov, dedko zomrel uz pred 9 rokmi a dom v ktorom sme byvali sa musel predat. V rodine vznikli strasne konflikty, nikto sa dnes s nikym nerozprava, mojej tete bolo dokonca v ociach, ze ked som nemala kam ist, musela som na internat na posledne 4mesiace maturitneho rocnika a to mi platila babka. Vtedy povedala, vraj naco mi bude matura, ze mam ist robit a nie aby mi babka platila ubytovanie! Hned po maturite som vypadla, nedalo sa to uz vydrzat. Zila som v zahranici, teraz mam priatela a vratila som sa na slovensko. Som plna nenavisti a zloby ked mi bola moj nevlastny brat a hovori, ako matka zasa chlasta a robi bordel. Jeho otec s tym nic nerobi, radsej ide do krcmy pit. Nenavidim ju. Za to ako zijem moze ona, za to, ze nemam domov, nemam sa kam vratit, uz to bude 10 rokov co som zavisla len na sebe a podpore svojich kamaratov. Najradsej by som bola, keby uz umrela!! Som zly clovek? Nepoznam rodicovsku lasku, nemam cit k detom a myslim, ze ich nikdy ani mat nebudem. Kazda jedna moja kamaratka sa ma kam vratit, aspon k starym rodicom, proste niekam. Ja nemam nic. Nemam rodinnu oporu, nemam zazemie. Keby som nemala priatela, tak to ukoncim. Nic ma tu ine nedrzi okrem neho. Len som sa chcela vyspovedat..

domč

Ahojte mám 17 rokov,nemam podbnè pripady ako vy , mám obydvoch rodicov ktorych som si vzdy vazila a snazila sa im pomahat len nikdy som nehcela nic viac len pochopenie, oni sú kresťania chodia do krestanskeho spoločenstva (takeho zboru) je to samostaté spoločenstvo nema podporu ani od štatu ..ako som aa narodila už tam chodievali a aamozdrejme ze ako malu tam vzdy brali aj mna, ked som bola malá vedela som že boh je , ale nikdy som nechapal princípu toho spoločenstva ako som dospievala Ačala som si uvedomovat už nejake veci s rodičmi som nikdy dobre nevychadzala aj ked som moc chcela a strasne sa snazila, mam este jedneho starsieho brata a mladsiu sestru do svojich 12 sme museli vsetci povinne chodit do zboru, aj ked aa nam to nepacilo a ja musim doteraz ..moj brat ma 19 a vo svojich 16 zacal s travou ...hulil ju snad kazdy den 3 roky , mal dokonca skoncit aj v base a nasi sa mali rozviedsť prezivala som neskutocne peklp doma , nechcela som to tam ani vidiet ..mama ma nikdy nechapala ako svoju dceru , vzdy mi vsetko zakazovala vzdy ! Co si myslela ze je zle a co tvrdil ten zbor ze je zle nemohla som pozerat ako malá ani rozpravku šmolkov lebo sa tam vraj čarovalo ,v ôsmom rocniku som si zacala malova sama mihalnice ...a ona vzdy ked to videla odmalovala ma a zbila , neskutocne som sa vela krat trapila ...koli ostatnym veciam co mi zakazovala .ale aj tak som vzdy posluchla co povedali . Vzdy som sa ucila ...na dobre znamky , a bzdy po prichode domo som si psravila vsetky povinnosti ..a ak som chcela ist von nemohla so ist s nikym ako s jednou mojou kamaratkou z toho zboru aj to mi volali na mobil kazdych 15 minut , s mamou som mala obcas dobry vztah ..dokazala som sa s nou poroPravat ale nikdy o takych veciach ake som chcela..ked mala ona problem a plakala koli niecomu vzdy som bola pri nej , nedalo mi to ...no moj otec bol vzdy prisny a zásadový, nikdy som od neho necitila lasku ...a nebrala ho ako otca trapilo ma moc ked som videla ostatne baby ako isli so svoji otcom na nakupy aj ked boli ich rodicia rozvedení....a ked som videla ake maju dobrevztahy s maminami ,zozieralo ma to este viacej ...ked som nieco doma spravila napr. Zatajila zlu znamku zo skoly dostala som na mesiac zaracha, alebo mi mama zobrala noveveci na oblecenie a podla toho aku znamku so dostala mi ich tolko mesiacov nedala. Ako mala som vzdy vecer vo svojej izbe plakavala , a nenacidela svojho brata lebo som si myslela ze koli nemu sú takí , ze on mi robi zle a oni si to vybíjaju na mne ...ako som mala uz 15 rokov jedneho dna sme sa pohadali odisla som a vtedy somsa prvy krat opila az moc samozdrejme ze nato prisli , mama mi rozbila v tu noc usta...vedela som ze som spravila nieco zle tak som sa jej ospravedlnila ..potom bolo vsetko okey ..az kym som nestretla jedneho chalana mal 18 rokov ja vtedy este len 15 , Samozdtejme ze to bola moja prva laska ...no vedela som zd s nim nemozem byt ... lebo keby to zistila moja mama ze som si nasla niekho \"zo sveta\" ako to ten zbor tvrdil, asi by ma priAbila tak som aa to snazila nejako tajit ...aj ked mi to netrvalo dlho ..lebo ona mi citala smsky ked som si nehala niekde polozeny mobil , tak isto aj facebook ked som sa neodhlasila ..nemala som ziadne sukromie ...a to ze mam chalana zistila ked ma bol odprevadit domov a drzali sme sa aa ruku , zastala pri nas s autom a povedala neh nastupim , nechcela som nastupit lebo som aa moc bala ....doma mi zobrala mobil ...pocitac notebook vstko ...a napisala mu smsku z mojho mobilu skrz moje meno ze nech mi da uz pokoj ze nechcem uz snim byt ...a dala mi zarach a, vtedy som najviac trpela ako nikto ...nenavidela som ju za to , no odpustila som jej ...po case som ho stretla a nevysvetlila mu to ..pretoze sa mi ani nepozdtavil ..potom som mu napisala na fb ako to bolo , pochopil to no uz sme sa nestretli ..drAlo ma to snim este asi rok ...no riesila som ine veci okolo mojho brata a strednej skoly..,a samozdrejme aj ich ...ked som chcela ist na noc ku kamaratke alebo sa ist zabavit nikdy som nemohla ..aj ked ma pustili spat niekde tak to len ku jednej babe ale museli si to overit ...nanavidela som seba, lebo som nemala dostatocne sebavedomie nikdy!! Lebo ma nikto nedokazal pochopit ako moc som to znasala ...nikdy som si nepripadala atraktivnam pekna ....ako som nastupila ma priemyselnu strednu skolu vseyko za zmenilo , ziskala som strasne vela dobrych kamaratov a novych ludi bola som aspon chvilu stastna...no netrvalo to dlho , na tej skole som spoznala jednu babu ..a ked nasi boli v izraeli zoznamola som ich s mojim bratom...zacali spolu chodit a moj brat sa neskutocne koli nej zmenil prestal zo vstkym ...ja somsi zase nasla jedneho bratovho kamarata ako chalana , tiez som sa moc do neho zalubila ...boli sme taka skela partia aja som bola moc stastna , no ked nasi prisli z izraela ...zacali znova hadky ...o tom ked som niekde ccela ist stale ma kontrolovali ba raz aj prwnasledovali....samozdrejme ze sa dozvedeli o tom chalanovi a zase ,i to uz ako 16 rocnej zakazali , a vtedy zacalo to najhorsie obdobie ...utekala som domu len aby som mohla byt s nim oni volavali policiu ...ze nevedia kde som pritom vzdy vedeli ...mala som ohladom toho problemy aj v skole ...odisla som ku bratovej frajerke na 2 tyzdne vtedy mi bolo velmo dobr e, ten chalan mi neskutocne pomahal .. bol mojou oporou zvysoval mi sebavedomie, no potom sa stala jedna vec. On s mojim bratom a ete dvaja chalani dobili jedneho chalana ktory nejakemu ukradol 500 E hodinky , a zacala to riesit policia kazdemu z nich hrozilo 3 roky väzenia , ja som nemohla prist o braya a ani o neho .. s bratom som ala uz moc dobry vztah .doteraz sa ten pripad riesi , no moj chalaovi diagnostikovali rakovinu tak isto aj jeho mame ..rozisiel sa so mnou lebo uz nechcel ..vtedy zacalo znova najhorsie obdobie pre mna a nikto ma nepodporoval ...chodila som s placom domov ze chcem otial odist a kazdu nedelu ma nutoli chodit do toho zboru ,...a doteraz ma nutia mam 17 a placem koli nim kazdy vecer , nedokazem nikomu verit , nedokazem s nikym sa o tomto porozpravat aj tera dokonca sedim na luke a pisem tento dlhy text ..nechcxela som nikdy nic len pochopenie , a troska citov ...prepacte chcela som sa len vyrozpravat ... dufa, ze si to niekto precita ....

ta3

Hviezdicka
je hrozne, ked si dieta zela smrt rodica, je to stav hlbokeho zufalstva a beznadeje a naozaj pochopi to iba ten, kto niecim podobnym presiel (aj ja napriklad), Ty uz mas najhorsie obdobie chvalabohu uz za sebou, zvladla si to perfektne, naozaj mozes byt na seba hrda, vies sa sama o seba postarat, uz nie si na nikom zavisla, uz sa nemusis stretavat s matkou, ked nechces a navyse mas priatela, ktory Ta ma rad, co je zo vsetkeho najvyssia deviza, tak zabudni na to co bolo, vypust to z hlavy a zi si spokojne svoj zivot na co mas plne pravo, hlavne po detstve ake mas za sebou, ked sa Ti brat po telefone stazuje, vypocuj ho, ved je to iba chvilka a potom to celkom pust z hlavy, s radami, aby si matke odpustila stopercentne suhlasim, len ked jej uprimne odpustis sa budes moct zbavit tazivych spomienok na svoje detstvo, nenavist je velmi zla emocia, ktora vnutorne rozhlodava toho, kto nenavidi

Aj tiez
blahozelam, ze si taky aky si aj napriek tomu, cim si aj Ty v detstve musel prejst, dojima ma Tvoj cit k manzelke a vobec postoj k manzelstvu, pretoze aj pre mna cely zivot laska bola najvyssia priorita, aj ked sa mi jej v zivote vela nedostavalo

Vam obidvom a vsetkym, ktori maju doma podobne trapenie, drzim palce a zelam Vam vela dusevnych sil, casto sa cloveku zda, ze uz dalej nevladze, ze je to uz nad jeho sily, ale nakoniec vzdy vyjde slniecko, niekedy to sice trva trochu dlhsie, ale vyjde vzdy, treba len vydrzat

Fleur-de-lis

Najhoršie na nenávisti je, že je to ako samotrýznenie. Ubližuje tebe samej najviac.
Aj keď je úplne pochopiteľné, že to tak cítiš a prežívaš.
Aj keď si tvoja matka odpustenie nezaslúži, tak ty sama si ho zaslúžiš. Na to aby si dokázala žiť v akej takej slobode od svojej matky, tak jej potrebuješ odpustiť. Bohužiaľ to inak nejde...
Odpustenie začína vedomím rozhodnutím, ktoré si človek musí pripomenúť, vždy keď prevládajú pocity nenávisti či hnevu, lebo tie tak rýchlo nezmiznú. Ale časom prejde odpustenie aj do pocitov.
Potrebuješ to urobiť pre seba, pre svoju slobodu a pokoj.
A tiež by som ti odporučila psychológa. Stále tým prechádzaš, nejde na to zabudnúť. Myslím, že by ti to pomohlo. Človek niekedy aj cíti čo je správne urobiť, ale nemá dostatočné presvedčenie alebo silu... Možno by ťa v tom mohol podporovať a viesť psychológ, v ktorom by si mala dôveru.
Tiež súhlasím s tým, že si veľmi silná osobnosť. Myslím, že v sebe nosíš veľký potenciál. Veľmi ti prajem, aby sa tvoj život uberal radostnejším a uzdravujúcim smerom.

Agnes998

Je mi to luto co si musela prezivat. A vlastne stale musis. Zaloz si vlastnu rodinu a zostan v kontakte len s tymi pribuznymi, s ktorymi sa da vyjst. Moje sesternice to mali prakticky rovnake ako ty. Ich rodinka zacala idylicky, mama sa starala, tato chvilu tiez. Este boli velmi malicke ked si ich otec nasiel milenku - ciganku a odisiel od rodiny. Ich matka to hrozne zle znasala. On sa chcel rozviest ale skor ako to stihol, zahynol v praci pri uniku plynu, viac chlapov vtedy umrelo. Ich matka to totalne nevzladla a dala sa na alkohol. Deti putovali k babke a matka vsetko prechlastala. Este aj poistku co dostala po umrti svojho muza prechlastala. Nakoniec ju vyhodili z bytu ale vtedy bol este socik, tak nemohli na ulicu, dostala sa do nejakej ubytovne ci co to bolo. Deti vychovavala babka a ich matka sa tak ukazala raz za cas, spita troska a akurat robila bordel, vrieskala a pytala od babky peniaze. Ked zomrel dedko, jej deti uz boli dospievajuce, ako rodina sme rozmyslali, ci matku vobec zobrat na pohreb, bol to jej otec. Nakoniec sa rozhodli ze ano a prisli pre nu. Sprvoti sa este ako-tak drzala, ale vyzerala hrozne, jak starena a to mala 40 rokov, podopierala sa palicou. Na kare sa ozrala, spravila strasny cirkus, vrieskala a bila ludi palicou. To bolo posledny raz co sme ju videli, o 2 roky na to umrela, prepila sa k smrti. A to sme inak slusna rodina, toto bola proste nasa cierna ovca. Jej deti sa este ako deti dali k bohu, hrozne sa k nemu upreli, kazdy den chodili do kostola a to im pomahalo sa s tym vsetkym nejak vyrovnat. Ako dospele si zalozili vlastne rodiny, maju muza, deti, ziju celkom spokojne. Takze da sa to.

??!!??

môj príbeh do dnešného dňa ja mám 34 rokov. chodila som koli tomu aj psychoške. hmm síce len 2 x . ale aj tak. proste potom so si povedala čo som sprostá prečo sa zaťažujem jej životom? snažili sme sa jej pomôcť ale odmietala.....
...vtedy som si povedala sama si vybrala život aký che žiť a hotovo. teraz jej zavolám raz za mesaic aj to hned z rána čked je triezva ešte a hotov. viac ma nezaujíma. presne som mávala pocit "keby už zomrela" aj ja. no potom všetkom ma to prešlo aj ked boli samé problémy. prišla o byt nemala kde bývať, nikde nerobí 4 roky a tak. proste musíš jej "odpustiť". ži pre seba ži pre priateľa a snaž sa ju vypustiť z hlavy. no a bratovi povedz presne že nech ti o tom nerozpráva...je to kruté ale je to tak. .....

zenuska

vypust ich zo svojeho zivota a zi si svoj,ja to robim uz od 15 a som v pohode,vytvorila som si svoj vlastny svet a napravam chyby svojich rodicov,rozdavam lasku,pokoj,hoci som trosku strelena,moja rodina ma miluje a ja ich,da sa zit bez minulosti,nezatazovat sa a ist dopredu...

MultiLevel

suhlasim...
mozno tomu teraz nepochopis no tvoja matka je velmi nestastny clovek. Viac ako si myslis...nenavist plodi LEN nenavist, s tym absolutne nic nedosiahnes. Nepraj jej nic zle, nic jej nevycitaj. Prosto sa pokus k nej necitit nic. Ked ti brat bude o nej hovorit, vypocuj si ho, ale to je vsetko. Mam pocit, ze sa este stale citis za nu vinna, ale ty predsa nie si ona..nue si zodpovedna za to co robi, ani kym je.
Chcelo by to urcite terapiu, aby si zacala trosku inak premyslat. Bude to tazke, no stoji to za to :-)
"Aj tiez" posobis ako spravny chlap. Je uzasne kym si sa stal aj napriek detstvu

Deria

hviezdickaa,
tak to ti nezavidim, fuha, si si teda zazila svoje! suhlasim s multilevel, je chvalyhodne, ze si sa nedala na podobnu cestu ako tvoja matka. cize mozes byt na seba len hrda. a co sa tyka toho odpustenia: je velmi tazke odpustit nieco take, lebo cim blizsia je nam ta osoba, ktora nam ublizila,tym viac to boli. a matka nam je vlastne najblizsi clovek. ale uvedom si, ze tvoja matka je vlastne chudera, nestastny clovek, ktory stratil podu pod nohami a ktoremu sa zivot totalne vymkol z ruk. urcite si ta nezasluzila ale ty si silnejsia! ona si svoj kriz musi niest sama. nie, nemusis ju ani lutovat ale pre tvoje dobro a pokoj v dusi je bez pochyby prave to odpustenie najdolezitejsim krokom,ktory by si mala urobit. ak sa nebudes chciet od toho pocitu oslobodit, budes sa len zbytocne trapit. vzdy, ked si na nu pomyslis, povedz si: "je to chudera, odpustam jej." uvidis, ako pozitivne to bude na teba posobit. ale musis to mysliet uprimne. az potom poznas na sebe zmenu a ulavi sa ti.
prajem ti, aby si spoznala v zivote to, co si nedostala. vela lasky a pohody. si mlada, urcite svoje stastie najdes, len sa nevzdavaj.:)

aj tiez

Kokooos moj pribeh, podajme si ruky :)
Ja som to nejako vydrzal do 18, potom som musel napriek prijatiu odist z VS, lebo to sa fakt nedalo, doma vsetko ozrate, rozbite, ogrcane, cudzi chlapi, viem co je hlad - som sa hanbil vyzliect na telesnej, lebo mi tak trcali rebra, ze sa vsetci okolo cudovali, ze ci vobec nieco jedavam a tak. No ja som musel ist este vtedy na vojnu - super pocit mat vsetky veci na vojne a pocas opustaka ostat v kasarnach, lebo som nemal kam ist - sluzil som vlasti a vlast na mna kaslala :), ked som ju skoncil, tak som isiel na robotnicku ubytovnu a pekne som pracoval v kotolni ako kuric, lebo v nasej hladovej doline som nic ine nezohnal a zit som nejako musel.
Pocuvaj moje rady - ja som si zobral vsetko co moja matka robila k srdcu a to tak, ze robim vsetko opacne. Nechlastam, manzelka je jedina zena mojho zivota, nikdy som inu vaznu znamost nemal. (Som jej povedal, ked sme sa brali, ze nech rata s tym, ze sa s nou v zivote nerozvediem a to myslim smrtelne vazne!) Ja som si od hanby zobral aj jej priezvisko, lebo nechcem mat s nasou rodinou nic spolocne. Matku som uz vyse 20 rokov nevidel. Tiez zobronila cez FB, najma pocas deliria, cize kazdy den - som ju uplne zakazal. Ja k nej necitim nic, ani lasku ani nenavist, nic. Nech sa ma najlepsie na svete, nech sa jej splni vsetko po com len tuzi, len jedine chcem, nech sa to udeje bezo mna, nech s nou nemam nic spolocne - ako keby ani neexistovala. Som ju uplne vytesnil. Osamostatnit sa, odist z toho prostredia a snazit sa zabudnut, a zit ovela slusnejsie a lepsie ako deti z usporiadanych vzornych rodin :) - toto jedine mi velmi pomohlo.

Textová Inzercia

Fresh - pre zdravie zamestnancov.

Služba pre firmy, ktorým záleží na zdraví svojich zamestnancov. Objednajte hneď!

Máte problém s erekciou?

Erexus vyrieši váš problém! Náhrada liekov založená na prírodnej receptúre bez lekárskeho predpisu s extra silou!

Správca siete - SANDING

Správa firemných počitačov. Bratislava a okolie.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Nemam domov a nenavidim svoju matku - Fórum - ZDRAVIE.sk