Citové vydieranie - čo s tým?

Príspevok v téme: Citové vydieranie - čo s tým?
sususu

Mam novy vztah takmer 3 mesiace ale je to dost vycerapavajuce. Je hrozny egoista, uz dvakrat sa chcel so mnou rozist lebo on NECITI ZE CI HO CHCEM a vsetko si zle vysvetluje...
teda chcela som povedat ze potom ma takymto sposobom nuti stale mu opakovat ze ho chcem a ze aky \"je hlupucky\" ze to nechape aky je pre mna podstatny... fak uz neviem. Vytykal mi preco mu nevolam , lebo on mi vola aj do kancelarie a tak... no a ja na zaciatku vztahu nemozem, nejako to zo mna nejde...
Teraz mu obcas zavolam, na zaciatku ale vobec nie. Raz ma donutil k slzam tym ze on neciti ze ho chcem a ze po dvoch mesiacoch by mi uz mali vyjst na povrch nejake city ... ze sa citi ze sa o neho nezaujimam a tak...alebo som mu povedala ze nechcem aby sme boli spolu v kuse 9teda cez vikend sme stale od piatku az do pondelka rano a este tak v stredu po praci) lebo mame obaja sukromne zivoty a nechcem ten nas vztah brat akoby bol uz dlhorocny ale tesit sa na nase rande stale cely den a tvaril sa ze to chape ale asi to nechape...nie je rozmaznane decko, hovori ze ja som rozmaznana a ze ocakavam od muzov velmi vela a davam citovo velmi malo akoze malo prejavujem city s cim ja nesuhlasim. Ked sme spolu tak som velmi nezna, mila, hladkam ho, staram sa o neho, ked ho bolel chrbat tak som mu urobila masaz a tak. Mrzi ma vsak ze cokolvek malo negativne poviem tak to hned obrati proti mne, zahna \"ma do kuta\" a potom mu takmer s placom musim vysvetlovat ze to nepochil spravne a ze je pre mna podstatny, ze som to nemyslela zle a tak... dost ma to deprimuje lebo sa bojim ze ked cokolvek poviem tak to vezme zle...je to ako terorizmus. Inak ma ako clovek zaujima, paci sa mi, citim sa byt zamilovana (teda asi po tej vcerajsej hadke a takmer rozchode uz nie az tak) ... ako na takeho cloveka? Pripomina mi to citove vydieranie

cukrik256

Povedal mi, že mu na mne záleží a že mu je ľúto, že si to neuvedomujem, ale viac pre mňa už robiť nemôže ako robí teraz....a ak tak budem šťastnejšia, tak sa rozíďme, aj keď on to určite nechce....Jasné, že som mu nepovedala pravý dôvod...ale tak je inteligentný a domyslel si..Nerozišla by som sa s ním...nechcela som to. Len som potrebovala vedieť na čom som a či mu na mne naozaj tak záleží...a viem, že ani on by sa so mnou neorzišiel....a to vie dobre aj ten tvoj a preto bude stále dokola skúšať...dokola....mne ten môj raz povedal, že on tieto situácie nezvláda a aj sa rozplakal...vtedy som si povedala, že sa musím zmeniť, že mu len ubližujem...nehovorím, aby si plakala. ale tiež to zjavne nezvládaš a nečudujem sa ti, tak mu to povedz...buď sa uvedomí, alebo nie...mne pomohlo, že sme nakoniec otvorene hovorili prečo sa tak správam, že nemám istotu, že si neverím a bla bla a stále na tom pracujeme, opmohlo mi, že ma uistil, že on to vydrží, ale musím sa ja v tomto zmeniť...

sususu

a co ti na to povedal ked si sa s nim chcela rozist? Teda povedala si mu aj preco??? A ano, je to odporne..ked vidis ze sa o teba zaujima a vies ze ide iba o vidieranie a nie naozajstny rozchod. Co by si urobila ak by ste sa fakt rozisli? Buchala by si si hlavu o stenu ???

cukrik256

hej, chcela som to spraviť - dvakrát....prvýkrát som mu tú správu síce neposlala, lebo som nenašla odvahu a druhýkrát som mu to narovinu povedala...bolo to odo mňa odporné....toto sa nerobí a možno si to uvedomí, keď mu to dáš najavo

Prezývko55

Nie, je to jeho povahou a neprejde ho to, prejde ho to vtedy ked s nim budes kazdy den alebo s nim budes byvat.

Alebo este v jednej situacii: ked mu zacnes byt lahostajna.

sususu

podla mna to bude asi tak, ze sa znovu pochytime, on mi zas povie ze nemoze byt so mnou lebo sa neciti byt milovany ja uz nebudem vladdat vysvetlovat... on odide, pride opat na druhy den a ja mu poviem ze nech to radsej nechame...
Ale ja nechceeeeem...chcem aby taky nebol, ale taky normalny uplne... tak sa mi paci.... trapi ma to... povedzte mi ze je to len preto ze si je neisty na zaciatku vztahu a ze cason nadobudne sebaistotu pls.....

cukrik256

sususu,

ja som bývala taká ako tvoj priateľ volakedy. Robila som to isté ako on. Nebola som si istá sebou, neverila som si, že som dosť dobrá a tak...Môj terjaší priateľ ma toho pekne postupne zbavuje. Vieš ako jednoducho? Naozaj mi dáva najavo svoju lásku, ale už keď videl, že som bola príliš taká vydieračská a tak, tak mi to povedal narovinu. Vysvetlil mi, že nechápe prečo sa tak správam, že ho to mrzí, ale že on mi už viac dať nemôže. A mal pravdu, nemohol, lebo mi už dával veľa. Ja som si to uvedomila a sama som bola zahanbená a bolo mi ľúto, prečo také blbosti robím....Nie je správne to, čo robí. Skús mu povedať narovinu svoje pocity a aj to, že máš pocit, že ťa citovo vydiera. Nemusíš hneď od neho utekať. Chce to trpezlivosť a jeho zmenu v tomto...daj mu nejaký čas, ak to nepôjde, potom začni uvažovať čo ďalej...ale určite sa veľa rozprávajte...

Prezývko55

tak si budes musiet zvyknut. Ale najskor sa pochytite zas na nejakej veci a skor ci neskor ho nechas. Alebo to nejako prekusnes no.

sususu

pre mna nie je trapenie vztah s nim, ale to jeho vynucovanie... podla mna je prilis skoro na to aby som ho MILOVALA to sa ani neda...ANO, SOM ZAMILOVANA, PACI SA MI, CHCEM BYT S NIM ...chce to svoj cas a prirodzeny vyvoj...