Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Musím byť pri smrteľnej posteli príbuzného za každú cenu slušný?

Príspevok v téme: Musím byť pri smrteľnej posteli príbuzného za každú cenu slušný?
Majo45

Moja o 10 rokov staršia sestra trávila v detstve každé prázdniny v rodisku nášho otca na dedine. V dome, v ktorom vyrástol aj otec, ostali bývať dve otcove sestry. Ani jedna z nich nemala deti, jedna sa ani nevydala.My dvaja so sestrou sme teda jediný potomkovia starých rodičov. Obe tety žijú ako v stredoveku - bez kúpelne, toalety, v totálnej nehygiene, v dnešných časoch už neslýchanej. Sám som tam preto veľmi nerád chodil.
Celé uplynulé roky sa náš otec o svoje sestry zaujímal, pomáhal im ako mohol a vždy ich navštevoval, hoci ony boli časom k nemu stále nepríjemnejšie. Obidve majú totiž veľmi zvlášne povahy, sú to takí odľudi, ani v dedine nemajú dobré renomé a s mnohými sú pohádané. Otec po odchode z rodičovského domu sa zriekol nároku na dom a nechal svoj podiel prepísať na sestry - naše tety. V reštitúcii sa vracali nejaké majetky a aj otcovi pripadli nejaké kúsky rolí v tej dedine. Ani mňa ani sestru tieto tzv. majetky nikdy nezaujímali, na dedinu sa nemienime vrátiť a v podstate je nám jedno komu to pripadne. Otcovi bolo ale ľúto, že dom jeho rodičov ostane cudzím ľuďom, preto párkrát sestrám nadškrtol, že by bol rád, keby v testamente pamätali na nás - jeho deti. Moja sestra mala donedávna k tejto dedine citové väzby, s oboma tetami vychádzala oveľa lepšie ako ja, ja som tam chodieval málo. Po otcovom návrhu ale nastali ťažké roky - tety sa k otcovi začali správať veľmi surovo, vždy keď prišiel mu nadávali a hoci žiadne dedičstvo už nikdy nespomenul, vždy si našli dôvod na útoky a otec od nich zakaždým odchádzal po pár minútach s plačom. Nikdy ho dokonca ani ničím neponúkli, nepodali mu ani pohár vody, hoci on zakaždým priniesol nejakú pozornosť. V posledných rokoch som tam s ním chodieval hlavne ja, lebo už bol starý a ja som ho vozil autom. Mal tam hrob svojich rodičov a pravidelne ho tam navštevoval. Otec bol veľmi citlivý a priateľský človek, ktorý mal veľa priateľov a ľudia ho mali radi. Jedinou výnimkou boli jeho sestry.
Po poslednej návšteve u nich, kedy otec znova odišiel s plačom, dostal otec mozgovú mŕtvicu. Dva mesiace na to zomrel. Keďže ja som bol svedkom toho, ako sa sestry zachovali, ako surovo mu vynadali ešte len vchádzal do dvora, odmietol som po otcovej smrti priviezť ich na pohreb - samy by sa v ich veku už nedokázali dopraviť. O otcovej smrti sa dozvedeli až od cudzích ľudí. Odvtedy začali po celej dedine roznášať klebety, že sme otca nepochovali, aký to bol dobrý človek a toto si nezaslúžil. Nemohol som tým rečiam ani uveriť. Lebo to celé je samozrejme klamstvo. Otec pohreb mal, akurát bol bez ich prítomnosti. On bol dobrák, keby bolo na jeho rozhodnutí, bol by ich na ten pohreb zavolal a všetko im odpustil, ale rozhodovali sme o tom my. A mne tá faloš proste neišla cez srdce, bol som smutný z jeho smrti, nemal som náladu pozerať sa na dve osoby, ktoré mu tak ubližovali a to toľké roky a teraz nad jeho hrobom idú roniť slzy.
Teraz jedna z nich umiera a vraj ustavične vykrikuje meno mojej sestry a žiada, aby ju zavolali. A stále vyčíta, čo sme to urobili, prečo oni neboli na pohrebe. Na sestru je kladený nátlak, aby tam išla k jej smrteľnej posteli. Ja ju od toho odhováram, lebo sa bojím, že tam môže prísť k zbytočnej zvade a taká situácia si vyžaduje zachovať sa slušne. Od otcovej smrti uplynul rok, stále za ním so sestrou smútime a obom tetám sme ich správanie dodnes nedokázali odpustiť.
Neviem, čo mám urobiť. Mal by som tam sestru zaviezť, lebo sa bojím, že nastane dramatická situácia a ona pri šoférovaní môže sama skolabovať. Ale nemám na to najmenšiu chuť. Ísť si vypočut výčitky od osoby, ktorej by som najradšej rovno od dverí poriadne vynadal, pokladám za mrhanie časom a nervami. Nechcem ale aby si moja sestra raz vyčítala, že sa neišla rozlúčiť s tetou, ktorá sa o ňu v útlom veku starala. Som však presvedčený, že keď tam prídeme a teta začne vyčítať nám, tak sa nezdržím a poviem im obom svoje, všetko, čo mám za tie roky na srdci, ako nepekne sa správali k svojmu bratovi za to všetko, čo pre ne stále robil.
Čo urobiť, ako sa rozhodnúť, čo je lepšie riešenie? Poraďte prosím. Viem, že som to napísal dlhé, ale chcel som to aspoň čiastočne vysvetliť.

xdanielax

Ak tam sestra chce ist a potrebuje odvoz od teba, tak ju tam odvez.
Ak ich ty nechces vidiet/stretnut, tak nechod dnu, ale ju niekde pockaj, ak chces, tak chod.
Neviem co riesis.
Neries veci za inych (sestru), nepredpokladaj a nevytvaraj situacie. Nemozes vediet, ako to bude.

p.d.

Ja si myslim, ze na vidieku panuje vacsia nenavist ako medzi ludmi v meste. Na vidieku kazdy kazdeho pozna, kazdy o vsetkom pletkuje. Ja po pol roku na vidieku poznam viac ludi ako v meste za 20 rokov:) To o niecom svedci.

noneviem

a co ked ho ini preklaju ked tam nepridu? alebo tu jeho sestru? to neni ziadna sranda. take strigy ked sa im nevyhovie mozu narobit vela zla.

sleeper

Ste hrozne citliví celá vaša rodina, normálni ľudia by sa na takých už dávno vykaslali. Ty nechod, lebo to tak cítiš, a správne, lebo cítiš nátlak, ich nenávisť a hnev, sestra ak strašne chce, ju odvez, a počkaj tam na ňu vonku, alebo chod s ňou a neboj sa jej zastat ak prídu výčitky. A kľudne povedz, čo máš na srdci. Slušnosť je niekedy na škodu- ak slúži tým zlým.

Emily opat

Majo45, teba nikto nevola. Ty nemas chut tam ist, takze tam Nechod.
Ci tam pojde tvoja sestra, to je cisto jej rozhodnutie. Ak sa rozhodne, ze tam che ist a nevie sa dopravit sama. t.j. pojdes ju zaviest ty, mozes ju vysadit pred dedinou. Ty predsa tie tety vidiet ani nemusis.

ta3

Tvoja sestra mala k obidvom tetam blizsi vztah ako Ty a ved teta vola iba Tvoju sestru, tak ja na tvojom mieste by som tam sestru odviezla, ale do domu by som nevosla, pockala by som na sestru v aute

kafe

neexistuje lepšie riešenie. Obidve majú svoje za i proti. Mňa zas napadlo, že tá umierajúca teta možno nemôže "odísť" kým ju tvoja setra nejakým spôsobom "nepustí" - tým že jej odpustí? alebo len vypočuje to čo chce povedať? Nemusí to byť príjemné počúvanie, ale zas môže vás i prekvapiť a skutoťne poprosiť o odpustenie. Pevné nervy, nech sa rozhodnete akokoľvek.

noneviem

no ja by som tam asi isiel z jedneho dovodu: taky nenavistny clovek ak nedojdes ta moze aj prekliat. a to by som neriskoval. radsej chodte, nic nehovorte, vypocujte co vam chcu povedat a kaslite na nich. jednym uchom dnu druhym von. ale rataj aj s tym, ze budete musiet ist potom na jej pohreb ked je to vasa teta a setra tam v detstve chodievala. a na dedine na tom pohrebe vas budu obcumovat, to je jasne. tie klebety su sucastou ich zabavy.

p.d.

Ja som tiez tak vsetko zvazoval a nakoniec som tomu panovi na pohreb neisiel. Dnes mi to bolo vytknute:) Ludom nikdy nevyhovies.
Ale asi som na ten pohreb mal ist, lebo cirka po mesiaci od jeho pohrebu som sa skoro opytal, ze ako sa ma:DDD

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Musím byť pri smrteľnej posteli príbuzného za každú cenu slušný? - Fórum - ZDRAVIE.sk