Musím byť pri smrteľnej posteli príbuzného za každú cenu slušný?

Príspevok v téme: Musím byť pri smrteľnej posteli príbuzného za každú cenu slušný?
Majo45

Moja o 10 rokov staršia sestra trávila v detstve každé prázdniny v rodisku nášho otca na dedine. V dome, v ktorom vyrástol aj otec, ostali bývať dve otcove sestry. Ani jedna z nich nemala deti, jedna sa ani nevydala.My dvaja so sestrou sme teda jediný potomkovia starých rodičov. Obe tety žijú ako v stredoveku - bez kúpelne, toalety, v totálnej nehygiene, v dnešných časoch už neslýchanej. Sám som tam preto veľmi nerád chodil.
Celé uplynulé roky sa náš otec o svoje sestry zaujímal, pomáhal im ako mohol a vždy ich navštevoval, hoci ony boli časom k nemu stále nepríjemnejšie. Obidve majú totiž veľmi zvlášne povahy, sú to takí odľudi, ani v dedine nemajú dobré renomé a s mnohými sú pohádané. Otec po odchode z rodičovského domu sa zriekol nároku na dom a nechal svoj podiel prepísať na sestry - naše tety. V reštitúcii sa vracali nejaké majetky a aj otcovi pripadli nejaké kúsky rolí v tej dedine. Ani mňa ani sestru tieto tzv. majetky nikdy nezaujímali, na dedinu sa nemienime vrátiť a v podstate je nám jedno komu to pripadne. Otcovi bolo ale ľúto, že dom jeho rodičov ostane cudzím ľuďom, preto párkrát sestrám nadškrtol, že by bol rád, keby v testamente pamätali na nás - jeho deti. Moja sestra mala donedávna k tejto dedine citové väzby, s oboma tetami vychádzala oveľa lepšie ako ja, ja som tam chodieval málo. Po otcovom návrhu ale nastali ťažké roky - tety sa k otcovi začali správať veľmi surovo, vždy keď prišiel mu nadávali a hoci žiadne dedičstvo už nikdy nespomenul, vždy si našli dôvod na útoky a otec od nich zakaždým odchádzal po pár minútach s plačom. Nikdy ho dokonca ani ničím neponúkli, nepodali mu ani pohár vody, hoci on zakaždým priniesol nejakú pozornosť. V posledných rokoch som tam s ním chodieval hlavne ja, lebo už bol starý a ja som ho vozil autom. Mal tam hrob svojich rodičov a pravidelne ho tam navštevoval. Otec bol veľmi citlivý a priateľský človek, ktorý mal veľa priateľov a ľudia ho mali radi. Jedinou výnimkou boli jeho sestry.
Po poslednej návšteve u nich, kedy otec znova odišiel s plačom, dostal otec mozgovú mŕtvicu. Dva mesiace na to zomrel. Keďže ja som bol svedkom toho, ako sa sestry zachovali, ako surovo mu vynadali ešte len vchádzal do dvora, odmietol som po otcovej smrti priviezť ich na pohreb - samy by sa v ich veku už nedokázali dopraviť. O otcovej smrti sa dozvedeli až od cudzích ľudí. Odvtedy začali po celej dedine roznášať klebety, že sme otca nepochovali, aký to bol dobrý človek a toto si nezaslúžil. Nemohol som tým rečiam ani uveriť. Lebo to celé je samozrejme klamstvo. Otec pohreb mal, akurát bol bez ich prítomnosti. On bol dobrák, keby bolo na jeho rozhodnutí, bol by ich na ten pohreb zavolal a všetko im odpustil, ale rozhodovali sme o tom my. A mne tá faloš proste neišla cez srdce, bol som smutný z jeho smrti, nemal som náladu pozerať sa na dve osoby, ktoré mu tak ubližovali a to toľké roky a teraz nad jeho hrobom idú roniť slzy.
Teraz jedna z nich umiera a vraj ustavične vykrikuje meno mojej sestry a žiada, aby ju zavolali. A stále vyčíta, čo sme to urobili, prečo oni neboli na pohrebe. Na sestru je kladený nátlak, aby tam išla k jej smrteľnej posteli. Ja ju od toho odhováram, lebo sa bojím, že tam môže prísť k zbytočnej zvade a taká situácia si vyžaduje zachovať sa slušne. Od otcovej smrti uplynul rok, stále za ním so sestrou smútime a obom tetám sme ich správanie dodnes nedokázali odpustiť.
Neviem, čo mám urobiť. Mal by som tam sestru zaviezť, lebo sa bojím, že nastane dramatická situácia a ona pri šoférovaní môže sama skolabovať. Ale nemám na to najmenšiu chuť. Ísť si vypočut výčitky od osoby, ktorej by som najradšej rovno od dverí poriadne vynadal, pokladám za mrhanie časom a nervami. Nechcem ale aby si moja sestra raz vyčítala, že sa neišla rozlúčiť s tetou, ktorá sa o ňu v útlom veku starala. Som však presvedčený, že keď tam prídeme a teta začne vyčítať nám, tak sa nezdržím a poviem im obom svoje, všetko, čo mám za tie roky na srdci, ako nepekne sa správali k svojmu bratovi za to všetko, čo pre ne stále robil.
Čo urobiť, ako sa rozhodnúť, čo je lepšie riešenie? Poraďte prosím. Viem, že som to napísal dlhé, ale chcel som to aspoň čiastočne vysvetliť.

fero11111

ser nanich na setko pekne a dobre napisane klobuk dole drz sa ... a dobre si urobil to co si urobil cchelo poriandu silu a odvahu nezavolat ich na pohreb brata ... mas odvahu :)) ale schvalujem ak je tak jak pises

Agnes998

Ty tam ist nemusis a sestra nech tam ide len ked sama chce. Ja byt na jej mieste urcite by som nesla. Z takychto ludi nikdy nic dobre nebude, ani na smrtelnej posteli sa neprestanu hadat. Nechod tam, budes mat uplne zbytocny velky stres a mozno aj otrasny zazitok. Mozno sa tam pohadate a mozno ti to potom bude niekto vycitat.

clovekkk

ludia by si mali pred smrtou odpustit, aspon sa to tak odporuca. ale ak tam aj pojdete, necakaj, ze umierajuci clovek si nieco uzna. radsej sa priprav na vycitky a mozno aj nenavistne reci, ale ber to tak, ze ti ludia uz ani nevedia co hovoria.

Cindy35

sorry, ale ked niekto 60 rokov nici zivot ostatnym, znicil celu rodinu, tak ho par dni nevykupi, mal na to mysliet skor.

ale to tazko pochopia ti co to nezazili na vlastnej kozi

sususu

podla mojho nazoru ludom na smrtelnej posteli treba odpustat... zasluzi si to kazdy...mozno prisli na to ako sa chovali a chcu poprosit o odpustenie...nenechajte ich zobrat si tuto "tazobu so sebou do hrobu" a urobite aj dobry skutok :-)

Cindy35

ja by som k takym stvoram urcite nesla. hlavne ak pises, ze ich vinis zo smrti otca. ty voci nim nemas ziadne podlznosti, naozaj nemas povinnost tam ist.
to pochopi len clovek, ktory taku vec zazil - tiez mame v rodine osobu, co inym ludom znicila zdravie svojou sebeckostou- jej naozaj ani na pohreb nepojdem.

nech tam tvoja sestra ide, ak sa ona tak rozhodne, vsak ju urcite moze odviest niekto iny.

Majo45

Už ma napadlo aj to, že tá umierajúca má možno výčitky svedomia a chce to prehlušiť vynadaním mojej sestre. Veď prečo by ju inak tak intenzívne spomínala a volala k sebe...

0vecka

ja by som to uplne odignoroval... podla toho co pises si od nich uz davno nic dobreho nedostal a pochybujem ze dostanes....

Majo45

Ale nebudem tam s ňou sám. Bude tam aj druhá teta, a to je teda rafika, tá človeka vidí z desiatich kilometrov a už na neho ziape. A predpokladám, že tam môže byť aj zopár ďalších dedinčanov, už primerane ovplyvnených ich blbými rečami. No ale, asi sa tomu nevyhneme, takže len zaťať zuby a nadýchnuť sa. Veď tam nemusíme byť dlho, ak sa bude dať, povieme čo máme na srdci, vypočujeme čo bude nevyhnutné a zabuchneme dvere zvonka. A možno kým sa na to stihneme psychicky pripraviť, tak... ktovie...

doubledog

tak to je mozne, ze to nezvladnes
ale hlavne to skus

ved budes hovorit so zomierajucim clovekom, ktory nebude v najlepsej kondicii.
takze budes mat navrch, nie?