Len tak, jednoducho a skrátka - či sa večne ľutujete, alebo či zatínate zuby a bojujete so životom, ako sa len dá. Moja otázka smeruje primárne na emočne nestabilných a depresívnych, a to najmä z toho dôvodu, že viem, aké to s týmito chorobami je, poznám ľudí z tohto prostredia a prekáža mi práve to, že sa dosť ľutujú. Aj som odišla z jednej HPO skupiny, pre ich falošnosť, pretvárku, ako veľmi ťahajú za jeden povraz, a tiež kvôli večnému roneniu sĺz nad sebou samým.
Mám sto chutí začať sa ľutovať, koľko mám teraz učenia, lebo som si skúšky dala na najposlednejší termín, a moji kolegovia už chodia po dovolenkách, ale tak sa proste poriadne naštvem a čo najrýchlejšie si to vybavím, na čo ľútosť... Alebo v PK na A-čku celý ten týždeň, pričom na C-čku som mala dobrých priateľov... ale opäť, na čo ľútosť, veď som si za to mohla sama, zaslúžený trest.
Tak čo?
Ľutujete sa?
,,Ako sa ich kto dotkol, ako im kazdy ublizuje, aky je k nim osud nespravodlivy, ako to maju oni tazke, ako to ini maju lahsie, aki su k nim ludia netaktni...,,
S týmto nesúhlasím - ostatné je pekne napísané.
A ešte niečo - depresia je novotvar alebo synonymum slova smútok, ktoré sa vytvorilo preto aby sa tu na tejto zemi niečo dialo, aby prekvital farmaceutický priemysel, aby sa zvýšili nové lekárske odbory a zvýšila sa frekvencia diagnóz, ktoré ani nikdy neexistovali.
depresia je choroba ega, je to cosi ako hypochondria duse.Su ludia,ktori sa privelmi sleduju na tele, kde sa im spravila aka nova vyrazka, kde ich co pichlo a potom su ti, co sa privelmi pozoruju na dusi.Ako sa ich kto dotkol, ako im kazdy ublizuje, aky je k nim osud nespravodlivy, ako to maju oni tazke, ako to ini maju lahsie, aki su k nim ludia netaktni...Paradoxne, najvacsimi depresiami trpia ludia, ktori by nimi mali trpiet najmenej a najmenej sa depresiou zaoberaju ti, co to maju v zivote fakt tazke.
brnomars: ja som, myslim, velmi napomocna a ochotna osoba. ludom casto a velmi rada pomaham. ti co sa lutuju vsak vacsinou nechcu pomoc. chcu len, aby ich aj ostatni lutovali. a na to nemam povahu ani nervy. lutovanie este nikomu nepomohlo.
sebaposkodzovanie je podla mna extremny prejav nedostatku lasky k sebe samemu sposobeny najcastejsie nefunkcnymi, resp. povrchnymi vztahmi spojene s nedostatocnym prejavovanim citov s tym, ze clovek, kt. to robi sa akoby vnutorne zmieril s hodnotenim ostatnych, ze kedze oni si ho nevedia vazit a dostatocne ocenit, prijal ich hodnotenie za svoje a snazi sa tym akoby sam vytrestat, ze nie je taky, aky by mal byt podla ostatnych... to ani tak nie je o lutovani, skor o slabsej, ovplyvnitelnej osobnosti s nedostatkom viery a lasky k sebe, ktora byva zavisla (najma emocionalne) na inych ludoch
sebapoškodzovanie by som určite nebrala ako ľutovanie, skôr ako nejaký výkrik do tmy
Asi sa pôjdem ľutovať, podviedol ma chlap, ktorého som chcela pokladať za priateľa! Mám šťastie na vzťahy, fakt.
Ale nč to, zdvihnem hlavu a idem ďalej. Len tak mimochodom: pokladáte sebapoškodzovanie za formu ľutovania sa?
Inak suhlasim s Bibiankou vsetko co sa nam deje ma nejaky zmysel a je to správne tak ako to je aj ked tomu často nerozumieme :-)
Co to vlastne znamena ľllutovat sa? Podlamna ostať jednoducho pasivny a smutny, takyto stav moze byt na chvilku prospesny, človek si tak vlastne oddychne. Lenže dlhodobo to k nicomu nevedie, po smutku sa vždy treba vratit do zivota, stanovit si co chcem robit, co zmenit na co sa tesim. Lenze moze sa stat ze clovek s tym smútkom a lutovanim sa nevie prestať, lebo este nenabral dost síl. Kazdy je iný niekto silnejsi bojovnejsi, a iny je zasa slabsi a nedokaze vidiet veci pozitívne, bohuzial človek za to nemoze, tieto vlastnosti su dane genetikou, vychovou, prostredím, vrodenymi dispoziciami. Preto odsudzuvat niekoho pretoze sa lutuje je strasne nefer, ked ten clovek za to aky je vlastne nemoze. Na druhej strane by mal byt aspon natolko uvedomeli ze tym nebude nicit svoje okolie. U mna sa striedaju obdobia ked som celkom spokojna mam vela planov, a obdobia ked sa lutujem a vsetko mi pride zle, vdety som ale najradcej sama a rozhodne s tym nikoho neobtazujem. Myslim ze ludia proste nemaju radi smutnych ludi je to taka obranna reakcia, aby sa tym smutkom nenakazili :-)
Život je skvelý a všetko čo sa v ňom deje, sa deje kvôli niečomu... :-)
takze sebalutost a hovenie si v tom osobne pokladam za velku SLABOST DUCHA toho cloveka, slaba vola k tomu paralelne, nie su to bojovnici, musia sa nimi este len stat....
