Len tak, jednoducho a skrátka - či sa večne ľutujete, alebo či zatínate zuby a bojujete so životom, ako sa len dá. Moja otázka smeruje primárne na emočne nestabilných a depresívnych, a to najmä z toho dôvodu, že viem, aké to s týmito chorobami je, poznám ľudí z tohto prostredia a prekáža mi práve to, že sa dosť ľutujú. Aj som odišla z jednej HPO skupiny, pre ich falošnosť, pretvárku, ako veľmi ťahajú za jeden povraz, a tiež kvôli večnému roneniu sĺz nad sebou samým.
Mám sto chutí začať sa ľutovať, koľko mám teraz učenia, lebo som si skúšky dala na najposlednejší termín, a moji kolegovia už chodia po dovolenkách, ale tak sa proste poriadne naštvem a čo najrýchlejšie si to vybavím, na čo ľútosť... Alebo v PK na A-čku celý ten týždeň, pričom na C-čku som mala dobrých priateľov... ale opäť, na čo ľútosť, veď som si za to mohla sama, zaslúžený trest.
Tak čo?
Ľutujete sa?
skor by som to sformulovala tak, ze, aj ti 'druhi' (ktorych nemate v klube ani inde), cize ti ostatni ludia na tomto svete, kazdy z nas je viac ci menej emotivny, preziva rozne situacie a casto strasne tazke, ktore sa mnohym depresivnym mozno nestali nikdy (vsetko je individualne), prejdem k jadru: je to vsetko o tom, ako clovek MYSLI a aky k tomu celemu, co sa mu deje a K SEBE zaujme POSTOJ
lutost, zial, smutok - su dolezite, na isty cas, patria k spracovaniu tazkych strat a pod., je to tak psychologicky spravne a musi to tak byt, inak by sme sa vsetci zblaznili
ale ludia, ktori sa NElutuju, su ludia, ktori BOJUJU
proste pozru na problem, pozru na seba, maju dostatocnu sebakritiku a sebareflexiu a doslova si niekedy virtualne radsej strelia zlava-zprava alebo si idu schladit hlavu pod studenu vodu, aby opät mohli jasne mysliet
su to ludia, ktori neprepadaju panike, ale snazia sa RIESIT, nie odkladat, nie strkat hlavu do piesku
proste sa MOBILIZUJU K CINNOSTI
vzdy je lepsie nieco ROBIT, ako prepadnut sebalutosti a 'som obet', 'ja chuda', preco ja; atd.
problemy su na to, aby ich clovek riesil a ich riesenim sa stava silnejmi a meni sa, dozrieva, vyvija sa vnutorne dalej, mnohe veci pochopi
casto si osobne sebalutost vysvetlujem ako obrovske alibi, aby dotycny mal dovod (pre okolie) nemusiet so sebou robit nic a hovie si v tom + mu je casto pridelena pozornost (ktoru si zasluzia ale aj ti, ktori su tiez chori a mozno ovela viac ale bojuju za seba)
takze nie, sebalutost neznasam a ked takeho cloveka vidim, ok, raz-dvakrat je normalne, alebo ked nevie, co ma robit, ale ak chce rady, ty mu ich das a vidis, ze on ich skutocne presadi - takemu cloveku rada pomozem opät
ale su ludia, ktorym mozes pomahat ROKY a zistis, ze to bola cista strata casu, energie, zaujmu a sily, lebo sa NIC nezmeni a ich sebalutostny program dalej pokracuje.....a oni vkuse ostavaju trcat na tom istom leveli az do staroby - hold ale to je uz ICH problem, ze sa v tejto inkarnacii, ktora prinasa pre nas vsetkych rozne a aj velmi hrozne situacie nikam dalej nepohli......no tak sa to zacne znova a zasa sa narodia a zasa budu riesit to, co tu neriesili, proste NEUJDU TOMU
Ľutovanie sa znamená zúfalo sa snažiť zmeniť nezmeniteľné alebo sa aspoň snažiť o upútanie okolia s cieľom utešiť sa.
ja poviem tak ako to so mnou ozaj je...ano, mam k tomu sklony, ked sa zacnem porovnavat s inymi v mojom okoli... ale nepomaha to v nicom, skor ma to stahuje este hlbsie...jasne, je to strasne pohodlne ...ovela pohodlnejsie ako sa zdravo nasrat a ukazat HLAVNE sama sebe, ze nie ja nie som ziadna žebračka, uz len z principu, ze nou byt proste nechcem...tak sa tak nespravam a hotovo! pozitivny pristup k sebe je prvy krok k tomu, aby sa vo vasom zivote zacali diat veci, ktore si zelate a nie tie, ktorych sa podvedome bojite, ze by sa stat mohli :))) takze akokolvek nahovno to je, jedine, co robim je, ze si to priznam sama pred sebou, ale za ziadnu cenu si nedovolim pomysliet na to, ze by toto bol finalny stav...nie, v zivote kazdeho plati sinusoida takze aj v tom mojom :)) bude to fajn :)len to cele netreba brat tak tragicky :)
Neľutujem sa lebo ako som už dávno zistila je to úplne zbytočné deptanie samého seba a neznášam keď to druhý ľudia robia.
nj to je jasne..
ale takych je kolko?
ja nepoznam ani 1..
alibi, egoistka :) nepomozes inym, nebude ti pomahane ani tebe ;)
napr sa smyknes na lade, nikto ti neda ruku, lebo sa lutujes :D
ludi, ktori sa lutuju okamzite prestanem vyhladavat. je to ta najodpornejsia vlastnost. je mi z toho zle.
NIE!
