Partneri
ZDRAVIE.sk Šport7.sk Rodinka.sk Klik-Klinik - online doktori
Internet.sk
Internet.sk ĽudiaĽuďom.sk Fony.sk ephoto.sk Dnes24.sk

Čo ďalej?

Príspevok v téme: Čo ďalej?
take-me

Dobry den,

Toto je moj prvi príspevok do tohto fóra preto dufam ze som nic nespravil zle :) . Ak si niekto zacne citat tento prispevok chcel by som sa vopred ospravedlnit za svoju gramatiku (ktora je velmi zla! ) mam totiz Dysortografiu a sam po sebe niesom schopny chyby opravit preto dufam ze to nikoho neodradi. Dakujem

Ale teraz naspet k teme.
Som 20 rocny chalan a studujem vysoku skolu prvi rocnik , od maleho mala som bol vzdy ten ktory bol u nas doma najvecsi optimista a byval som velmi casto veseli a tesil som sa ako normalny clovek s normalnych veci a taktiez ma ako normalneho cloveka niektore veci dokazali nahnevat.
V skole som nikdy moc nevinikal ale zil som s pocitom ze clovek nemusi mat jednotky aby si tym dokazal ze je sikovny a na nieco ma. Vzdy som dokazal nejako prest kazdym problemom ( vramci skoly) a tesil som sa na vysoku a snou spojene studium niecoho co ma bude bavit a v com sa budem citit naplneny. Vsetko slo fajn dostal som sa na skolu na ktoru som chcel (teda aspon to som si myslel) no vsetko sa zrazu zmenilo. Uvedomil som si ze skolu ktoru studujem studvat nechcem pretoze ma nebavi , nenaplna a neviem si predstavit ze by som vnej stravil dalsich 5 rokov. Horsia vec je ze ze cela moja vysoka skola bola len o tom ze som chcel naplnit predstavi rodicov ktory strasne chceli aby som na nu chodil. Prislo skuskove a ja som si uvedomil ze na nieco taketo skratka nemam. A tak vznikla spirala mojich problemov ...

Uvedomil som si ze pre mna v zivote pravdepodobne nieje miesto. Ked som bol mensi vzdy som si predstavoval ze moje buduce JA bude presne vediet co chcem a pojde zatym, ze jedneho dna objavim nieco co ma bude fakt naplnat a robit stastnym. No opak je pravdou. Ked som sa spetne pozrel na svoje detstvo uvedomil som si ze som v skole vecinou patril medzy tych horsich,(nie najhorsich :D ) a vsetko co som sa v zivote pokusil spravit neskoncilo zrovna najepsie. nasiel som za zivot vela drobnosti ktore ma naplnali ( gitara, pisanie, sem tam kreslenie) no vsetko su to veci rekreacne asi v takom zmysle ako si kazdy znas scasu na cas nieco nakresli napise a mozno chyti do ruk gitaru. Nikdy som nenabral pocit istoty v nicom co som robil..
Presla nejaka doba a mam pocit ze moja existencia ako taka je uplne zbytocna. Nedokazem najst ziaden zmysel zivota nedokazem objavit nic co by ma naplnalo natolko aby som sa k tomu stale vracal a nejakym sposobom natom "pracoval". Hej kazdy mi povie ze ide len o to aby clovek hladal, pracoval na sebe, makal a urcite nieco najde v com bude dobry , ze staci sa len zapret a prekonat vsetky problemi.
Ano akceptujem to ale vnimam to tak ze kazdy sme nejaky , kazdy mame svoje plusi a svoje minusi a ked raz niekto nedokaze v sebe najst to co chce a co by ho bavilo ako sa ma k tomu postavit? ked mi niekto poradil ze mam byt viac snazivi nebyt lenivi a hladat veci co ma bavia su to rady akoby mi povedal " bud dokonalim clovekom a vsetko bude super". Ale ja taky niesom.Mmam pocit ze vo vsetkom som priemerny a vsetko co si v hlave vymyslim ze mam rad a mohlo by ma to bavit su len rozne chvilkove pocity no realne tie veci niesu pre mna. Do toho mi nepridava ani to ze niesom typ studenta ktory sadne nad knihy a nauci sa vsetko od hora dole. Ucenie mi vzdy robilo problem pretoze mi prislo velmi zbytocne (stratit cas ucenim niecoho co sluzi len na to aby sa clovek nieco ucil je nanic) ..a teraz ked sa trapim v skole a mozno hrozy ze by som ju skoncil zacal som intenzivnejsie hladat co by mohlo byt mojou zachranou. No nedokazem najst vobec nic a bojim sa ze skoncim doma s rodicmi celi zivot sediaci na gauci (teraz trocha hyperbolizujem) a nic v zivote nedosiahnem. Taketo nieco by som urcite nechcel no sam neviem co mam robit. Ako ma v sebe clovek najst to co ho posunie dalej? Moze existovat aj clovek ktory nema absolutne ziaden talent? (ja sa tak citim).
Casto premyslam nad tym ze vsetko to najkrajsie vo svojom zivote mam zasebou (bezstarostne destvo plne skvelich zazitkov plne snov a ocakavani) a teraz prichadza uz len kruta realita v ktorej musi clovek makat a stale nieco robit aby si mohol neskvor dopriat drocha oddychu . No ja takto zapracovat neviem najme nie na veciach ktore ma nebavia alebo su v mojom repricku s hodnotou "neutralne" . Casto premyslam nad tym ze som skratka uplne zbytocny a necaka ma uz vobec nic pekne. A mozno by som ustril starosti svojmu okoliu keby som radsej neexistoval...

dakujem

lujzax

tak to je fajn, že si nenechal ešte školu. Podľa mňa si ju dorob :) Hoc tie tituly sú všade dnes, neviem síce akú školu študuješ, ale predsa už je to ako mať maturitu na CV do zamestnania. A ešte keď to aj tovjich rodičov napĺňa, že ťa nesília do roboty už, tak si to váž a dokonči :).
Mňa moja škola baví, k tomu smeru čo študujem som od mala inklinovala. No predsa keď sa zrazu musím učiť predmety ako Fyzika, matika, no nič moc :/ ale tak na konci príde hádam vykúpenie, hoc naši doktoranti ma moc netešia, bo prácu s naším oborom nie je ťažké si vraj nájsť, ale že nech s viac ako 600 eur v priemere nech nerátame, čo je dosť hanba si myslím za toľké trápenie. Ale tak mne nezáleží na plate, vždy sa dá nejako slušne vyžiť, keď sú dvaja.
A keď sa bojíš, čo budeš po škole robiť, keď ťa to nebaví, tak si chystaj nejaký záložný plán :) Ja sa idem toto leto začať učiť jazyk, a chcela by som aj na jednom programe v PC, bo som počula, že to veľa firiem žiada...
a možno si nenájdeš prácu, čo bude sa týkať úplne tvojho oboru a bude ťa nakoniec baviť :) tak isto sa neopúšťaj, samo to dojde...

take-me

Este stale studujem a snazim sa ..

presne ako si pisala psycholog povie (vlastna skusenost) len to ze clovek sa ma snazit ma bojovat a jedno zdruhym .. ale presne to je to co nerad pocujem pretoze nie kazdy je typ taky ze dokaze BOJOVAT s niecim co mu pride velmi zbytocne. Hej mozno je to len o lenivosti a tom ze sa v dnesnej dobe decka nevedia poriadne zapriet ako kedysi ... ale to nieje potesujuca sprava pretoze ako proti tomu bojovat ? sam si myslim ze lenivi niesom (teda minimalne nie niejako nadpriemerne) len ide o to ze vo vela veciach ktore robim nevidim zmysel .. teraz mam skuskove ucim sa veci ktore ma vobec nebavia a ucim sa ich s tym pocitom ze vlastne ani nechcem robit to co mi ta skola poskytne ... tym padom jedina motivacia pre mna sa ucit je aby som mal dobre prazdniny a aby boli rodicia spokojny ale .. to je predsa uplne ODVECI robit nieco taketo ... a tym sa zase dostavam ku problemu ze netusim ako nieco v zivote co by ma bavilo najst a co ak skratka nic take neexistuje ...

lujzax

no to ťa chápem, vy chalani to máte ťažšie, bo veľa báb očakáva, že chalan bude viac zabezpečený, než oni same. Bo radi by šli do kina, najesť sa von, a pod...Ja to síce mám, ale to ma ešte viac stresuje cez skúšky. Veľmi sa bojím, že to nedokopem do konca, čo budem potom pri ňom? To sa potom asi budem cítiť menejcenná, o čosi menej, hoc viem, že mám iné hodnoty, ktoré sa mne, jemu na mne páčia...
A školu si už nechal? či ešte sa na nej snažiš?...či už hladáš robotu?
Ja som to trošku nezvládala, tak som išla na dve-tri stretká ku psychologičke (no nakoniec som zistila, že ona mi nepomôže, musím byť silná a prebojovať sa sama cez to všetko) tak ona mi povedala, že nechápe, prečo si neverím, že to nezvládnem, že sem tam ustúpim druhému, keď mám povahu akú mám, zatnem sa, donútim sa...že to je dnes rarita medzi mladými ľuďmi čo sa hlásia na VŠ. Ona je totiž aj poradkyňa a väčšina z nich si neuvedomuje, čo si škola odnáša, že ti to rozhodne o smerovaní života, že to berú že veď to sa nejako samo spraví však čo, proste že mladí začínajú lenivieť a neuvedomujú si zodpovednosť života...

take-me

hej mas pravdu mozno ide len o to aby clovek menej premyslal.

Vies mozno to znie ze sa clovek lutuje a stale stazuje ale urcite nikto netuzi potom aby mals tale nejaky problem a stale ho nieco trapilo, no niekedy akoby nebola ina moznost. Napriklad tvoj priatel napisala si ze vystudoval tazku skolu a ma to stale tazke .. hej on je presne asi ten typ cloveka ktory nasiel v sebe svoj vnutorny "ciel" a spravi vsetko preto aby sa k nemu dostal, ale co ty ostatny? je tazke vstat rano bez toho aby si si spomenula na to ze tvoj zivot nikam nesmeruje a bojujejs zo strachom ze v zivote nic nedosiahnes aj keby si velmi chcela. Tvoj zivot naplna tvoj priatel ( to je velmi super :) ) ale ako ma partnerka naplnit moj zivot ked si uvedomujem ze sa moze stat ze nebudem schopny sa o nu postarat a nebudem jej vediet nic poskytnut len preto ze neviem nast to co ma bavy ... ak samozrejme vobec nieco na tomto svete pre mna existuje ... :(
a uz vobec netusim ako to najst

lujzax

No tak to ma mrzí, mám kamaráta, ten už druhú školu začína, bo predošlá ho nebavila, bo to bola jedna z tých, s ktorými sa neuplatníš a on si to uvedomil, tak prestupuje....no ešte predtým rok pracoval, bo nevedel, na akú VŠ chce ísť...no a stále sa stráca, že nemá vedľa seba priateľku, no aj som mu povedala, že ktorá by ho chcela, keď sa len sťažuje a ľutuje, že nič ho nenapĺňa...ale asi netreba moc filozofovať nad tým životom...treba jednoducho ísť do tej práce, školy, snažiť sa, potom ísť von s kamošmi, relaxovať, športovať, pracovať a stále dokola, aby nebol čas na to premýšlanie...

take-me

najst nieco co ma naplna je v podstate celi ten problem. Su veci ktore mam rad pridu scasu na cas nieco chvilkove a vtedy dokazem aj ja sediet nad problemom a nakoniec ho aj prekonat a nasledne sa tesit sam zo seba ... ale nic s toho mi osoh v zivote neprinesie ...

Ako vravis studujes a snazi sa predrat na ten koniec a cakas nieco lepsie. To iste som robil aj ja ale nechcem stratit 5 rokov svojho zivota a vlastne pripravu do toho zivota tym ze zase na konci si uvedomim ze som si nijako nepomohol a budem znova na zaciatku cesty ... a to nechcem

potrrebujem vsak nieco v sebe objavit nieco co ma bude hnat za nejakym svojim snom inac nevidim vobec zmysel v tom co na tomto svete robim .. ano mohol by som byt skladnik/predavac a uzivat si zivot ale to nieje to po com tuzim ... tuzim byt stastny a robit veci ktore mam rad a ktore ma bavia ale tie nejaksi neprichadzaju ... a ja preto neviem co dalej ..

lujzax

Isto nie si jediný mladý človek s takýmto problémom...ja som tiež na VŠ a častokrát rozmýšlam, či by nebolo lepšie, kebyže odídem radšej do zahraničia....ale tak čo už, už nejako postupujem ku koncu, a spolieham sa, že po tej hroznej VŠ príde čosi lepšie...
Tak, ale život je taký ako si vyberieš...poznám baby, čo po mature šli robiť predavačky, do skladov, po robote majú čas sa flákať, užívať si život, nestresovať sa.
Môj priateľ vyštudoval veľmi ťažkú školu, má veľmi dobre platené zamestnanie, ktoré ho síce baví, ale musí sa neustále vzdelávať, presčasuje v práci, potom je so mnou, priateľkou ktorá stále stresuje kvoli skúškam a brigáde....
No neviem, asi akúkoľvek cestu si vyberieš, bude to ťažké, no musíš si násjť niečo, čo ťa bude napĺňať, u mňa je to môj priateľ.

Zaujalo Ťa niečo? Zostaňme v kontakte!

Registruj sa na fóre a dostávaj emaily o nových príspevkoch v témach, ktoré Ťa zaujímajú.

Chcem sa registrovať

Prihlás sa k odberu noviniek a zaujímavých článkov

Čo ďalej? - Fórum - ZDRAVIE.sk