Čo je lepšie...

Pekne si to napísala ale súboj sa uskutoční tak či tak... Či v tvojej hlave, či súboj fyzický alebo iný - vždy budeš bojovať. Ako s emóciami tak aj s ich ovládaním. vždy je to súboj ak sa rozhodneš ísť touto cestou.

Mimulus, ja s tým úplne nesúhlasím. Teda s tým, že dôjde k rivalite a súboju. Či sa to stane je z 50% mojou zásluhou. Neovplyvním postoj druhého človeka, to je pravda, ale svoj postoj mám plne vo svojej moci. Ak ja sama seba nepustím do súboja, tak sa proste neuskutoční. Ale to neznamená, že nemôžem vyjadriť svoj názor. A druhá strana nech sa háda trebárs aj sama, ak chce :)

Myslím si, že tá prvá - ľuďom musíš vždy ukázať to, čo chcú vidieť, musíš im hovoriť to, čo chcú počuť! Ľudia sa nemenia to si pamätaj - vždy to boli, sú a budú len a len ľudia a ako takí nie sú bezchybní. ľudia sa jednoducho boja všetkého čo je iné a ak vyjadríš svoj názor tak nastupuje ďalší fenomén a ďalší inštinkt a to je rivalita. Takže porozmýšľaj - ak si slabšia choď prvou cestou a tráp sa tak ako ja. Ale ak máš dosť síl tak sa vydaj druhou ale nezabúdaj pri to, že rivalita vedia obyčajne k súboju a v súboji býva obyčajne jeden porazený - ak ťa porazia tak už možno nedokážeš vstať a nebudeš mať toľko síl. Tak premýšľaj

prave naopak,treba sebaisto a pekne nahlas povedat svoj nazor,pozerat sa pekne do oci a pridat ocarujuci usmev,najhorsie je mlcat,to ich len posmeluje,bude sa to stupnovat a len zhorsovat,klepni im po prstoch hned na zaciatku,inak si budu o teba otierat nohy az ta zasliapnu pod ciernu zem,hlavu hore,najlepsia obrana je utok,zisti si ich slabe miesta a zahaj palbu,drzim palce

ľudia sa radi povyšujú, poradila by som ti, aby si sa s takými nestýkala. načo budeš pri ľuďoch, pri ktorých si nemôžeš povedať svoj vlastný názor? len s nimi budeš zbytočne strácať čas. tak to robím aj ja. k ľuďom sa správam tak, ako oni ku mne a pokiaľ niekto nerešpektuje môj názor a prinajhoršom sa mi zaň ešte bude vysmievať, tak s tým človekom si viac nemám, čo povedať. najprv radšej počúvam a ak vidím, že dotyčný nie je tolerantný k iným, tak na to kašlem, už som zistila, že s niekým takým nemá cenu sa ani zapodievať.

Záleží od povahy asi. Niektorí ľudia majú radi "diskusie". Ja podľa nálady, niekedy idem do výmeny názorov a niekedy nemám chuť. Alebo keď človek vidí, že ten druhý je zaťatý a vôbec nie je otvorený na normálny rozhovor a iné pohľady, tak to aj tak nemá cenu sa k niečomu vyjadrovať.
A to nie je žiadna zložitá psychológia vedieť, že ľudia čo sa povyšujú majú problém sami so sebou, lebo človek, ktorý je vyrovnaný sa nepotrebuje povyšovať nad iných. Takže mne je skôr takých ľudí ľúto. Aj keď to vie byť nepríjemné také správanie.
Niekedy je asi naozaj lepšie mlčať. Najmä ak ťa ich urážanie zraňuje. Ale tiež mať hranice ako si človek nechá aby s ním druhý zaobchádzali. Teda ak ťa niekto začne urážať tak sa ohraniť, že toto proste počúvať nebudeš, a ak ten daný človek nevie komunikovať na úrovni a slušne tak ukončiť rozhovor...