Hi hey, hlásim sa znova a to je, popravde, veľký úspech. Znovu som sa narodila!
Alias nerobte blbosti, deti, žiť sa z času na čas aj oplatí:)
Alebo ako to celé bolo: "Mierne" mi opäť kleslo sebavedomie a vsugerovala som si blbosť, že nemám na školu, ktorú študujem, tak som sa rozhodla zabaliť to, už po siedmy raz. Tentoraz naozaj kvalitne: pichla som si dokopy 320 jednotiek inzulínu, 290 Actrapidu, zvyšok Lantus. Veľmi rýchlo prišla prudká hypoglykémia a tesne predtým, než som skolabovala, mi strach/pud sebazáchovy nakázal pojesť všetok hroznový cukor a vypiť džús, čo som mala so sebou. To ma dokázalo prebrať, tak som sa potom dopotácala po pomoc a vypýtala si zavolanie záchranky (bola som tak mimo, že som si ani na 112 nespomenula).
Záchranári mi pichli prvú glukózu (intravenózne)a hodili ma do nemocnice na urgentné. Tam mi podali ďalšie dve glukózy, keďže ma doviezli s glyčkou 1,8 mmol/L (pripomínam, že zdravý človek má okolo 5), no po miernom vystúpení glykémie klesla opäť na 2,2 mmol/L, čo už lekárka absolútne nechápala, ako je to možné a bolo treba podať ďalšiu glukózu. Nechcela ma pustiť domov, no ja som už zavolala mame a okrem toho som nechcela, nech mi robia nejaké vyšetrenia, aby z nich nezistili, koľko som mala v sebe inzulínu, pokiaľ by to šlo (tým pádom by som asi hneď letela na psychiatrické oddelenie...), tak som podpísala reverz. Totiž, Actrapid sa po 6 hodinách rozpadá, avšak táto obrovská dávka mi účinkovala až do dnešného obeda, keď gl. konečne vystúpila na 12,6 mmol/L a večer sa mi to konečne podarilo prepásť na 21,0 mmol/L. Pritom som celú noc priebežne pojedala čistý cukor, med, sirup a gl. šla stále dole a dole...
Summa summarum, pravdepodobne ma od smrti delili minúty a pár desatín glykémie (mám odskúšané, že ešte hodnotu 0,9 mmol/L by som prežila).
A ja to definitívne kašlem. Ten život si ma drží pri sebe, hajzel jeden:) A začínam byť presvedčená, že to asi bude stáť zato. Proste, sme raz tu a tak tu ostaňme do konca, život je boj, ktorý sa nevzdáva. Asi fakt. Ja osobne skladám sama so sebou zbrane. Viem, že depresií ma to nezbaví, možno ani sebapoškodzovania nie, hoci i s tým sa teraz miernim. Asi to chce celé srdnatejší prístup a ťažiť z toho, čo máme, maximum. Učiť sa žiť.
Neviem, ľudia, len dúfam, že vás, čo tu každú chvíľu tiež píšete, že nechcete žiť (chápem to, tieto dva posledné TS boli v mesačnom odstupe), to trochu nakopne. Trochu sa na ten život naserte a nenechajte sa ním ničiť. Nestojí to zato. Keep smiling. Však viete, zajtra bude určite horšie a pozajtra už možno ani nebude ;) :D
7. tentamen suicidii (pokus o samovraždu) a následky
p.d, viem veľmi dobre po anglicky (francúzsky kapku horšie, ale ovládam, to sa nemýliš). Každopádne zhrnutie výstižné :D
zewa, to je beautiful!:) Najmä "give every living creature you meet a smile" a "To be too large for worry, too noble for anger ... presence of trouble." To si dám zarámovaťr a každý deň si to budem povinne čítať, ha :D Thank you very much!
Mne sa uz pletie pravopis:) Len neviem, kedy sa mi podari kupit liek na zlepsenie pamate, ked si stale kupim multivitaminy a potom neviem prist na to, na co som si to kupil:)
Ak ma pamat neklame, co je asi viac pravdepodobne, tak Mer vie francuzsky, nie Anglicky.
Cize to zhrniem, keep smiling.
Len trapne kopcim, ale pre Mer:
"Promise yourself to be so strong that nothing can disturb your peace of mind. To talk health, happiness, and prosperity to every person you meet. To make all your friends feel that there is something in them. To look at the sunny side of everything and make your optimism come true. To think only the best, to work only for the best, and to expect only the best. To be just as enthusiastic about the success of others as you are about your own. To forget the mistakes of the past and press on to the greater achievements of the future. To wear a cheerful countenance at all times and give every living creature you meet a smile. To give so much time to the improvement of yourself that you have no time to criticize others. To be too large for worry, too noble for anger, too strong for fear, and too happy to permit the presence of trouble. To think well of yourself and to proclaim this fact to the world, not in loud words but great deeds. To live in faith that the whole world is on your side so long as you are true to the best that is in you.” (Christian D. Larson, Your Forces and How to Use Them)
Tak potom si v poriadku, neviem, co tu riesime:)
Ja som zase zistil, ze kto sa vela uci, tak vela zabuda. Clovek si pamata len to, co ma emocionalny naboj a silnu motivaciu. Ja si myslim, ze niektore predmety by sa mali ucit len informativne. Znamky nie su skutocna motivacia a tak to aj vyzera a to nie len u nas:DDD
What what? Our ship is sinking.
What are you thinking about??? We are sinking?:DDD
Safra, teraz máme dve témy o liekoch... každopádne, myslím, že AD-čka by sa mi celkom hodili, ale tie práve nemám. A samovr. myšlienky ani konanie nemám (a pokiaľ by som sa vtedy nemala moc zaťažpvať učením, tak by som sa toho veľa nenaučila od 12-tich rokov :D).
Dufam, ze z toho mojho galimatijasu nejako vyjdes:)
Ja si myslim, ze ak ma niekto samovrazebne myslienky alebo konanie, tak by sa nemal extremne zatazovat ucenim. Mne sa staci len nezatazovat alkoholom. Ten ked si dam, tak sa citim fakt otrasne.
Ak ti je lepsie, tak by ti mala Dr. znizit davku. Ja to riesim tak, ze beriem kazdy druhy den to AD. To sa neda brat do nekonecna kazdy den a to by som mal brat este proti hlasom, no ale na to uz fakt kaslem zvysoka. Ja ked ten nemenovany liek zoberiem, tak si myslim, ze je so mnou amen.
Ak fakt citis, ze si bloknuta, tak lieky musis brat. Musis poznat samu seba. Pomoz si clovece ...
Vysadit nejaky liek predstavuje riziko, ze sa stav moze aj zhorsit.
Ide aj o silu osobnosti a ine predpoklady. Alebo si len mas nieco docasne odtrpiet.
Mer, nemyslela som to na teba. Si zodpovedna uz len tym, ze sa liecis. Ze to az take uspechy neslavi to uz nie je o nezodpovednosti, ale o inom ;)
No viem ako dokazu lieky ovplyvnovat ucenie. Skus sa poradit so psychiatrom. Nerob to nezodpovedne na vlastnu past ;)
Tú nezodpovednosť som okamžite vzala na seba, copak nie som? Som. Strašne. Yuck.
zewa, jasné, že lieky beriem, už od osemnástich (alebo skôr od prelomu 18 a 19). Momentálne sú to: Valpro-ratiopharm Chrono 1000 mg, Seroquel 600 mg a Rivotril 0,25 mg, lenže strašne mi ovplyvňujú učenie sa, nezvládam skúšky, až začínam uvažovať, že ich vysadím, začínať to byť dosť zlé.
