Citim sa tak zbytočne lebo nemám žiadny životný zmysel. Zatial čo kamaárit chodia po zábavách, festoch ,chatách, maju priateľa, maju párty, štusujú a pod. Ja nemám nič som na absolventskej praxi, bývam na dedine o kamarátov pomaly prichádzam lebo nikdy nemajú čas alebo su preč alebo už maju vážne vzťahy a ja som taká sama a znudená. Bol piatok a ja ako vždy doma, dnes je sobota a zase sa len nudím za pc. Nemám nejaké záujmy šport ma nebavý, knihy tiež, umenie nemám žiadne... Najlepšie sa cítim ked môžem spať vtedy nič necítim a som spokojná a môžem snívať o živote aký by som mať chcela. Ani nejaké karierne plány nemám lebo som ešte stále neprišla nato čo by som chcela robiť a čo ma bavý iba si tak snažím zohnať nejaku robotu kým sa mi neskončí absolventská. Všetci mi hovoria že mám isť naspať do školy že toto ešte nie je pre mňa,že na vysokej zažijem kopec zábavy, párty, nových ludi, veľa sexu a veľa akcií že prácovsť šet budem dosť ale ja mám taký pocit že o 5 rokov budem zase na tom istom a tiež len takto prežívať a nežiť. Neivem absolutne čo mám robiť, bud si len pozriem nejaký film alebo som na facebooku alebo tak sa obšmietam.. a nudím sa. Lneže ja by som radšej ako do školy chcela mať radšej peniaze lebo to ma hnevá najviac že si nemôžem kupiť čo chcem, nemožem si kupiť toľko koľko by som chcela, nemožem sa nikam dostať z tejto dediny kde nič neni lebo si neviem zaplatiťi ani vlastné bývanie. Ale ja sa cítim tak vnutorne prázdna ako keby som si tu len tak bezducha chodila a žila z dnešku na zajtrajšok a márnila mladosť. Neviem si najť ani frajera lebo mi jednoducho na rovinu prirpadaju chlapci ktorý ma chcu ako špatní nepriťahuju ma vobec, viem že nie som najkrajšia a dokonalá ale ja to neviem zmeniť ked sa mi jednoducho nepáči a príde mi špatný. A najviac ma hnevá že som tu stále tie iste tváre, domy, ulice, dedina, maximalne mesto, nuda.. mentálny úpadok.. začínam strácať záujem o všetko lebo mi zdochly nádeje na krajšiu buducnosť ak mám tak povedať. Ale večer ked zaspávam tak rozmýšľam naco vlastne mám ráno vstat nič nove ma nečaká, zase len dalši zbytočbný deň .
Som zbytočný človek
no dobre a takto ješ každý deň alebo len málokedy..lebo aj na mňa príde taký "žraso" deň a zjedla by som všetko .. jem nakopu slané, sladké a stále :))
sem tam ?.. ale ja to nedokazem ja sa prežerem.. aj dneska som si ráno povedala že budem chudnut normálne jesť.. a uz som pojedla hocico... delisu, kávenku, volske oko, koláce, maso s ryžou..proste kadeco a už mam zase výcitky svedomia..
v tom prípade nemáš pevnú vôlu ... veď začni cvičiť, choď korčulovať, behať, bicyklovať .... a nedáš za to ani cent, keďže vonku sa da robiť všetko ..... sem tam si koláč dať môžeš, ale treba sa aj hýbať ...
KED VIETE co je najhorsie ja neverím už ani sama v seba. som sklamanie pre samú seba. pretože nic nedokážem,nic co zacnem nedokážem dotiahnut do konca nedokážem ani len schudnuť a to je už aké primitívne ked toto niekto nedokáze..nedokážem si povedať nie tento koláč nezješ...
nečítala som komentáre podo mnou, ale z tvojho príspevku vidieť totálny negativizmus, ako sa nič nedá, ako ťa nič nebaví, ako nemáš záujmy, kamarátov a pod ... treba najpr začať trošku pozitívne myslieť, je leto, vonku slnko, treba nabrať trošku vitamínu D a užiť si ho ..... ak chceš ísť na výšku, môžeš íst predsa externe, keĎže popritom môžeš aj zarábať peniažky ..tam stretneš kopec ľudí s rôznymi osudmi, mladých, aj starších ..... len nebuď taká negativistka naozaj .... to robí len zlobu a nájdi si nejaký koníček, ja proste neverím tomu, že ťa nič nebaví.. apropo koľko máš rokov? a ten frajer ... no veď aj ten príde neboj ... len musíš vyčkať
Mimulus: daj mail,popišeme viac.
mimula - dobre ok ale spýtam sa ťa predsa len jednu otázku. Dajme tomu, že tým všetkým ten človek disponuje, má odvahu, skúsenosti a tiež túžbu, vytrvalosť a je veľmi prispôsobivý no jediné čo mu bráni žiť je problém ktorý nedokáže ani s tým všetkým čo má vyriešiť... Ako vyriešiť niečo čo ten človek nedokáže vyriešiť sám? Zaujíma ma to, pretože práve ja mám takýto problém a už viem že je to problém.
NumLock:..chceš moje subjektívne čo znamená žiť? mm No takto.. u každého je to niečo iné.
..každí má tie svoje veci, ktoré ho napĺňajú, takže odpoveď máš v sebe..
Okrem iného začať žiť, znamená tiež vedieť reálne zvážiť východiská zo situácií,ktoré nie sú príliš šupa, znamená tiež ísť si za tým čo chcem s odhodlním, nie sa sťažovať, byť doma, nepohnúť sa z komfortu domova, mať teplý obedík atd..,nič neskúsiť, nezažiť, neriskovať. To potrebuje o trošku reálnejšie a dospelejšie uvažovanie a odvahu.
mimula. Napiš, čo znamená "začni žiť".
nepodstatná1: vidim to rovnako...ak by si sa chcela vykecat hod sem mail
