S priatelom sme spolu 6 mesiacov. Som s nim velmi stastna, nevymenila by som ho za nic,ale trapi ma jedna vec. Po 2 mesiacoch som mu vyznala lasku. Povedala som mu,ze ho lubim. On sa tomu velmi potesil, ale neopatoval mi to. Povedal, ze on to este tak neciti, ze potrebuje cas. Tak som to respektovala a nerobila z toho dramu. Avsak odvtedy ubehlo par mesiacov, spoznala som jeho celu rodinu,chodime na rodinne stretnutia, nasi ho maju velmi radi, poznam jeho kamaratov, planujeme dovolenku, jednoducho travime spolu bezstarostne cas. Lenze mne obcas v hlave napadne myslienka, preco mi nevyjadri svoje city slovne? Citim z jeho strany lasku, neustale ma objima,da pusu, ked spolu zaspavame,tak sa prituli,ked spolu nie sme,tak mi zavola, aky som mala den. Ale slovne sa este nikdy nevyjadril, ze "mam ta rad, lubim ta"...Uz som rozmyslala,kde robim chybu,ale neviem na to prist. Ma vsetko, co potrebuje(oporu vo mne, vychadzam so vsetkymi ludmi,ktorych on ma rad,rozumieme si,ja mu neustale hovorim,ako mi na nom zalezi,ako ho mam rada,atd...). Niekedy mi pripada, ako keby nevedel, co je laska,som jeho najdlhsi vztah, lebo jeho predchadzajuce skusenosti neboli najlepsie,priatelky mu boli neverne. Ked zacnem nieco riesit ohladom citov,pride mi,ako keby to nechcel,alebo skor nevedel riesit. Lenze ja viem,ze mi veri a on sam mi to povedal. Bojim sa,ze co ked to z jeho strany nepride? Mam sa ho spytat,ci mas uz lubi,ako su na tom jeho city, alebo este cakat?kolko?...viem,ze chlapi nemaju radi tlak, alebo len naznak tlaku...ale mne chyba istota,chyba mi pocut to aspon raz za mesiac,to vyznanie lasky... A nie som tinedzerka :)
Je to vzajomne?
sú ľudia, čo s tým majú problém, čo nevedia prejavovať svoje city
aj mna by zaujimalo, ako to dopadlo s AfterEight. precitala som si len prispevok a tuto poslednu stranu diskusii. je zahada, preco jej nevedel povedat, ze ju lubi.
dakujem vam za rady :) ...ale o par prispevkok nizsie som napisala,co sa stalo vcera,ked sme sa o tom rozpravali...
ja ked som sa dala dokopy s priatelom, tak som mu tiez dost dlhu dobu nevedela povedat lubim ta a povedala som mu to az po par mesiacoch...proste to potrebuje cas...a uz si ani casto nehovorime milujem ta, ale aj on aj ja citime, ze ta laska tam je lebo sa vieme k sebe pritulit,objat,dat si hocikedy pusu, myslime na spolocnu buducnost a na nom sa mi velmi paci, ze vo svojich planoch mysli aj na mna a hovori MY budeme mat a atd. a napriek tomu si nepotrebujeme denno denne hovorit ako sa milujeme...a lasku si vieme prejavovat vsade :)
s mojim prvy priatelom to bolo zas ine ten mi hovoril milujem ta uz ako ahoj,hocico som sa ho opytala aj vazne odpoved bola milujem ta,za den som to pocula milion krat hadam a to mi uz vadilo lebo to len hovoril, ale necitila som to, nerobil nic preto, aby mi to dokazal aj skutkami a naozaj ma nikdy nemiloval-podvadzal ma...takze tie slova nie su take dolezite, dolezity je ten pocit a skutky :)
Ano tu vetu som tam dala zamerne,lebo on si myslel,ze ju lubi,ale nelubil ju,lebo si ani nie po mesiaci na nu nespomenul. Ale mne povedal,ze si nevie predstavit,ze by so mnou nebol.
A ja ho nemilujem,to je strasne silne,na to u mna treba vela,vela casu niekoho milovat. Momentalne sa nachadzam v stave - lubim.
Lasku ku mne citi,ved mi to sam povedal, ze ma neberie ako kamaratku,ale ako svoju lasku. Len ako som pisala nizsie boji sa mi povedat,ze ma lubi. Urcite by som si nikdy nedovolila niekoho do niecoho nutit.
,,Ze dokonca svojej byvalej povedal po mesiaci,ze ju lubi(sice potom sa dozvedel,ze ho podvadza) tak ze po mesiaci po rozchode si ani nespomenul ze spolu boli,,
Táto veta je veľmi dobre napísaná...treba nad ňou porozmýšľať.
Ak človek nemiluje tak sa nestane zázrak...láska sa jednoducho narodí...vznikne! Ak by sa láska mala budovať môžeš čakať celý život na niečo čo nepríde. Nechcem byť hnusný ale takto nejako to chodí.
A to, čo ti povedal on ti môže povedať každý...žiadne prekvapenie len pohodlnosť. Teda len môj názor. Láska sa kúpiť nedá a nedá sa ani vynútiť - buď človek druhého naozaj miluje alebo nie.
Neviem,ci je vobec k comu blahozelat. Kedze on sam nevie, ci ma lubi. A viem,ze vela zien si vravi "co by som ja dala za to,keby mi povie aspon z polovice,co povedal tebe dnes". Len on ma istotu vo mne,ze ho lubim. Zatial,co ja nie...asi mi ostava len cakat a radovat sa z dni,ktore su krasne,aj nepekne a uzivat si co zivot prinesie.
no konecne zmyslas ako rozumna, dospela zena, blahozelam obidvom, aj Tebe zvlast, ze si pochopila urcite suvislosti
tak dnes na to prisla rec,uplne znenazdania...som mu povedala,ze ho lubim. A on:"ze ved si povedala,ze pockas, dokym ti to nepoviem ja"...a ze mam pockat.....Tak som sa ho spytala,ze dokedy mam cakat,ci to vobec pride a ze preco teda so mnou je,ked to neopatovava. A on,ze ako sa toto vobec mozem spytat? Ze je so mnou preto,lebo ma ma velmi rad,nevie si predstavit,ze by so mnou nebol,ze som najlepsia zena aku kedy mal a inu nechce a nad inou ani nerozmysla. (mozno mi neuverite,ale aj ked ideme po meste,alebo sme v spolocnosti,nepohne sa odomna, a ani sa na inu pomaly ani nepozre, je mi jasne,ze ked je sam s chlapmi tak komentuju :D )....Pytala som sa ho,ze co viac potrebuje,alebo ze preco ma teda este nelubi...A pozeral na mna ako puk,ako keby nechapal co sa ho pytam. Nevedel mi odpovedat. Iba furt opakoval,ze som pre neho to najlepsie,najkrajsie dievca. Som sa ho spytala este,ze ci vobec vie,co je to lubit. Lebo ja som mu povedala,ze ho lubim aj s jeho chybami,ze ho lubim preto, lebo sa ku mne chova skvelo,verim mu a neviem si predstavit,ze by sme spolu neboli. A on mi na to povedal,ze toto iste citi on. Ze dokonca svojej byvalej povedal po mesiaci,ze ju lubi(sice potom sa dozvedel,ze ho podvadza) tak ze po mesiaci po rozchode si ani nespomenul ze spolu boli,ze to ju asi nelubil,inak by na nu tak lahko nezabudol. Ale ze on si ani nevie predstavit,ze by mna stratil. Potom z neho nieco vyslo....Ze sa boji....A ja ze coho sa bojis? ...A povedal nieco take,ze sa to pokasle,zeby bol zase smutny,sklamany(kedze ho obe expartnerky podviedli)....ze je nam teraz velmi dobre. A spytal sa ci je v mojich ociach teraz polovicny chlap...a ja ze absolutne nie,ze som stastna,ze konecne mi uprimne nejaky vacsi cit prejavil a povedal,co ho skutocne trapi......Ale ja neviem ako sa teraz chovat....som mu napisala pred spanim,ze moj najvacsi strach je,ze by som prisla o ludi,na ktorych mi najviac zalezi...a hlavne onho.....a on mi len napisal,ze milacik ja teba nikdy nechcem stratit. Ak si toto vobec precitate,tak dakujem....A urcite sa s nim rozist,nerozidem...Ale som si vedoma, ze to lubim ta moze niekedy prist,ale aj nemusi...
